Na Vianoce si pripomíname narodenie Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, z Panny Márie. Počas tejto štedrovečernej modlitby môžeme prežiť toto tajomstvo spoločne ako rodina.
Sväté písmo nám ponúka viacero informácií o narodení Pána. V prvom rade sa ohlasovalo Ježišovo umučenie a zmŕtvychvstanie. Matúš a Lukáš k tomu ešte pridali aj rozprávanie o jeho narodení.
Čítanie z evanjelia podľa sv. Lukáša (Lk 2, 1 - 14):
1 V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.
2 Tento prvý súpis sa konal, keď Sýriu spravoval Kvirínius.
3 A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta.
4 Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazaret do Judey, do Dávidovho mesta, ktoré sa volá Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho domu a rodu,
5 aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave.
6 Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu.
7 I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.
8 V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo.
9 Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach,
10 ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom:
11 Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.
12 A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“
13 A hneď sa k anjelovi pripojilo množstvo nebeských zástupov, zvelebovali Boha a hovorili:
14 „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Počuli sme Božie slovo.
Historický kontext
Ježišovo narodenie kladie do historického kontextu Rímskej ríše, na čele ktorej v tom čase stál cisár Augustus. Lukáš uvádza, že Ježišovo narodenie bolo v čase, keď „vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete.
Podľa nálezu z roku 1912 Publius Sulpícius Kvirínius pôsobil v Sýrii v rokoch 10 až 7 pred Kristom. Práve sčítanie v roku 8 pred Kristom sa zhoduje s pôsobením Kvirínia v Sýrii a zároveň s vládou kráľa Herodesa v Judsku.
Ďalšie udalosti po narodení Ježiša
Po ôsmich dňoch, keď ho bolo treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako sa počal v živote matky. Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami:
„Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“
Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.
Keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.
Jeho rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami. Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“ On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný. A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci. A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
V Matúšovom evanjeliu stojí v popredí vianočných rozprávaní svätý Jozef a evanjelista všetko podáva z jeho pohľadu. Do popredia vystupuje predovšetkým Jozefova dôvera a poslušnosť Božím príkazom podľa vzoru starozákonného Abraháma.
V Lukášovom evanjeliu sú udalosti narodenia Božieho Syna vyrozprávané z pohľadu Panny Márie, Ježišovej Matky. Evanjelista na adresu Márie dvakrát pripomína: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2, 19. Narodil sa Márii mocou Ducha Svätého bez jej sexuálneho vzťahu s Jozefom. Ježiš je Boží Syn. Narodil sa v Betleheme, ktorý bol rodným mestom kráľa Dávida, ale vyrastal v Nazarete.
Boží Syn však prišiel nielen pre židovský národ, ale ako spása ponúknutá všetkým ľuďom. Evanjelista Ján tak ukazuje, že v Ježišovi Kristovi - večnom Slove - sa začínajú pre ľudstvo nové dejiny. V tomto Jánovom prológu ďalej zaznievajú slová: „A Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami“ (Jn 1, 14).
Ďalej apoštol Pavol v Liste Galaťanom 4, 4 - 7 uvádza, že Kristus sa narodil v plnosti času zo ženy. Dieťaťom sa rozumie Mesiáš, ktorým je Ježiš Kristus.
Je potrebné povedať, že kresťania pri slávení sviatkov a vôbec celkovej formácii liturgického roka boli ovplyvnení biblickou - starozákonnou tradíciou. Pre židovský národ posvätným dňom každého týždňa bola sobota. Kresťania si postupne začali pripomínať udalosti a skutky Ježiša Krista. Začali sláviť v týždni nedeľu ako posvätný deň, keď Pán vstal z mŕtvych.
My kresťania prijímame Bibliu ako jeden celok, to znamená Starý a Nový zákon vytvárajú jednotu. Ako Kristovi nasledovníci prijímame to, k čomu nás pozývajú novozákonné evanjeliá, keď hovoria, ako pastieri, ale aj mudrci sa prišli do Betlehema pokloniť novonarodenému Kráľovi.
Vo Svätom písme sa nezachoval presný dátum Pánovho narodenia, ale je to pochopiteľné, lebo nejestvovali matričné úrady.
Svätý Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni v roku 386 v Antiochii argumentuje, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. Teda nie kresťania nahradili obsah pohanského sviatku, ale proces bol opačný. Kresťanstvo v duchu svojho zakladateľa išlo a pokračuje cestou inkulturácie, to znamená ohlasuje Ježišovo evanjelium v konkrétnej kultúre a jazyku.
Rôzne vianočné vinše a koledy, jasličky, koledovanie a podobne odrážajú úprimnú zbožnosť často jednoduchých, ale hlboko veriacich ľudí.
| Verš | Význam |
|---|---|
| Lk 2,1 | Augustov rozkaz na súpis ľudu |
| Lk 2,4-5 | Jozef a Mária putujú do Betlehema |
| Lk 2,7 | Narodenie Ježiša a uloženie do jasieľ |
| Lk 2,10-11 | Anjel zvestuje pastierom radostnú správu |
| Lk 2,14 | Anjelský chválospev |
| Lk 2,29-32 | Simeonovo proroctvo |
Na túto stránku boli počas vianočných sviatkov ukladané čítania z Liturgických čítaní, ktoré sa vtedy čítali v katolíckych kostoloch. Ku každému čítaniu som pridal aj vysvetlenia.
Ak naozaj katolíci neuveria Božiemu slovu a Božiemu dielu záchrany a spásy a dostatočnosti a autorite Božieho slova, ale budú naďalej veriť katolíckej ľudskej náuke a katolíckej ľudskej autorite a katolíckemu systému spásy, tak slovo, ktoré počúvali v kostoloch im bude sudcom. Ak v tej viere aj umrú, tak ich utrpenie v pekle bude oveľa väčšie oproti tým, ktorí Božie slovo nemali ako počuť, alebo ktorí Božie slovo počuli len raz v živote.
6. Národy budú kráčať v tvojom svetle a králi v jase, čo ti vzišiel. Uvidíš to a zažiariš, rozochveje a rozšíri sa tvoje srdce. Lebo k tebe sa obráti bohatstvo mora, poklady národov prídu k tebe. Vysvetlenie: Národy kráčajú vo svetle Pánovom. A Pánova veleba sa zjaví aj pri poslednom Kristovom príchode v Novom Jeruzaleme.
Každý, kto uverí Ježišovmu dielu a vytrvá vo viere, toho Kristus urobí stĺpom v Nebeskom Jeruzaleme. Do toho Kristus vpíše meno Otcovo, meno Božieho mesta, ktoré zostúpi na zem, čiže napíše Jeruzalem, a Kristus napíše aj jeho nové meno.
List Efezanom − Ef 3, 2-3a. Bratia, počuli ste o dare Božej milosti, ktorý som dostal pre vás: lebo zo zjavenia som sa dozvedel tajomstvo. Vysvetlenie: Pavol zo Kristovho zjavenia sa dozvedel tajomstvo, že pohania majú takisto podiel na nebeskom kráľovstve skrze evanjelium, ktorému uverili. To znamená, že pohania sa dostanú do večného života sa človek dostáva jedine skrze evanjelium.
Aleluja, aleluja, aleluja. Keď sa za čias kráľa Herodesa v judejskom Betleheme narodil Ježiš, prišli do Jeruzalema mudrci od východu a pýtali sa: „Kde je ten novonarodený židovský kráľ? Keď to počul kráľ Herodes, rozrušil sa a celý Jeruzalem s ním. Oni mu povedali: „V judejskom Betleheme, lebo tak píše prorok: ‚A ty, Betlehem, v judejskej krajine, nijako nie si najmenší medzi poprednými mestami Judey, lebo z teba vyjde vojvoda, ktorý bude spravovať môj ľud, Izrael.‘“ Tu si dal Herodes potajomky zavolať mudrcov a podrobne sa ich povypytoval, kedy sa im zjavila hviezda. Potom ich poslal do Betlehema a povedal: „Choďte a dôkladne sa vypytujte na dieťa. Oni kráľa vypočuli a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, išla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa. Vošli do domu a uvideli dieťa s Máriou, jeho matkou, padli na zem a klaňali sa mu. Potom otvorili svoje pokladnice a dali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
5. Milovaní, toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali. Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Bratia, nedivte sa, ak vás svet nenávidí. My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti. Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou. Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce.
Aleluja, aleluja, aleluja. Posvätný deň nám zažiaril: poďte, národy, a klaňajte sa Pánovi. Ježiš sa rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“ Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom?
4. Deti moje, nech vás nik nezvedie. Kto koná spravodlivo, je spravodlivý, ako je on spravodlivý. Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku.
a jeho svätého ramena. pred tvárou Pánovou, lebo prichádza súdiť zem. a podľa práva národy. Mnoho ráz hovoril kedysi Boh otcom skrze prorokov. Ján stál s dvoma zo svojich učeníkov. Tí dvaja učeníci počuli, čo hovorí, a išli za Ježišom. Šli teda, videli, kde býva, a zostali v ten deň u neho. Jeden z tých dvoch, čo to počuli od Jána a nasledovali Ježiša, bol Ondrej, brat Šimona Petra. On hneď vyhľadal svojho brata Šimona a povedal mu: „Našli sme Mesiáša,“ čo v preklade znamená Kristus.
Záver:
Nech nás tento biblický úryvok vedie k hlbšiemu pochopeniu a prežívaniu Vianoc, pripomínajúc nám príchod Spasiteľa a jeho posolstvo lásky a pokoja.