Parížska katedrála Notre-Dame, jedna z najnavštevovanejších historických pamiatok Európy, bola 15. apríla zasiahnutá rozsiahlym požiarom, ktorý šokoval celý svet. Zhorel celý krov a štíhla veža nad krížením lodí sa zrútila do interiéru. Poškodenie pamiatky, patriacej do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, vyvolalo rozsiahle reakcie a sľuby o obnove.
Francúzski predstavitelia vzdali hold stovkám hasičov, ktorí sa podieľali na záchrane horiacej pamiatky. Prezident Emmanuel Macron zhodnotil ich prácu ako "vzornú" a upozornil, že ju sledovalo celé Francúzsko i zvyšok sveta. Celkovo sa na hasení katedrály podieľalo zhruba 600 hasičov. Šesťdesiat hasičov zostáva na mieste, aby zaistili ochranu pred prípadným ďalším požiarom.
Parížska prokuratúra v stredu vyhlásila, že vyšetrovanie požiaru katedrály Notre-Dame zatiaľ neprinieslo nič, čo by naznačovalo, že išlo o trestný čin. Podľa tohto zdroja vyšetrovateľom z bezpečnostných dôvodov stále nedovolili pracovať priamo v poškodenej katedrále a hľadať stopy v troskách, ktoré zostali po požiari.
Notre-Dame Reconstruction
Možné príčiny požiaru
Nie sú žiadne náznaky, že ničivý požiar parížskej katedrály Notre-Dame bol založený úmyselne. Medzi pravdepodobnými príčinami požiaru sú zle zahasená cigareta či elektrická porucha. Francúzski vyšetrovatelia preverujú mnoho teórií „vrátane chybne fungujúceho elektrického systému alebo toho, že požiar spôsobila zle zahasená cigareta“, uviedla prokuratúra vo vyhlásení. To naznačuje, že neexistujú žiadne dôkazy podporujúce verziu, že oheň bol založený úmyselne.
Vo vyhlásení podpísanom hlavným parížskym prokurátorom Rémym Heitzom sa ďalej uvádza, že tieto predbežné závery vychádzajú z vypočúvania približne 100 svedkov. Avšak vyhlásenie zdôrazňuje, že vyšetrovanie ešte neobjasnilo skutočnú príčinu požiaru. Ešte nie je možné vyvodiť záver, či najpravdepodobnejšou teóriou je práve porucha elektriny alebo nesprávne uhasená cigareta, dodáva sa vo vyhlásení. „Teraz sa začnú hĺbkové vyšetrovania, s využitím dôležitých odborných znalostí,“ píše sa ešte v oznámení. Podľa neho je teraz začaté predbežné vyšetrovanie, bez zamerania na konkrétneho človeka, a to pre neúmyselné poškodenie katedrály spôsobené nedbalosťou.
Hovorca lešenárskej spoločnosti Le Bras Freres, ktorá sa podieľala na rekonštrukčných prácach na katedrále, v apríli po požiari pripustil, že zamestnanci občas na mieste fajčili. „Ľutujeme to,“ povedal vtedy hovorca a dodal: „Ohorok z cigarety v žiadnom prípade nemohol byť príčinou požiaru v Notre-Dame.“ Hovorca spoločnosti odmietol predstavu, že by cigareta dokázala zapáliť tvrdé dubové drevo, z ktorého bola strecha z 12. storočia postavená. "Ktokoľvek niekedy zapaľoval drevo tak vie, že ak položíte cigaretový ohorok na dubové drevo, tak sa nič nestane," skonštatoval hovorca spoločnosti.
Bývalý generálny inšpektor historických pamiatok Beniamin Mouton, ktorý v roku 2010 dohliadal na zavedenie protipožiarnych systémov v parížskej katedrále pre francúzsku televíziu LCI v súvislosti s požiarom povedal: “Vôbec to nechápem. Rozšírenie požiaru je veľmi nezvyčajné. Dubové drevo, z ktorého bol vybudovaný strop, bolo nesmierne tvrdé a bežným ohňom sa nemohlo vznietiť. V roku 2010 sme vymenili všetky elektrické vedenia podľa najnovších štandardov. Neexistuje teda žiadna možnosť skratu ako príčiny požiaru. Navyše bol v katedrále inštalovaný protipožiarny system a vo dne v noci tam boli prítomné dve osoby, ktoré monitorovali situáciu a dohliadali na chod týchto systémov. Som skrátka šokovaný tým, že prišlo k tomuto požiaru. Je to nepochopiteľné,” uviedol Mouton.
Pre stavebný časopis BatiActu ešte následne k tomu dodal: „Počas 24 rokov som nikdy nepočul o takomto požiari. Bolo potrebné naozaj veľké množstvo horľaviny, aby sa požiar mohol rozšíriť tak ako sme to videli. Dubové drevo je totiž maximálne ohňovzdorné. V celej katedrále existuje minimum elektrických prístrojov a zo strechy sme ich odstránili v roku 2010.”
Detektory dymu signalizovali zamestnancovi požiar v podkroví. Namiesto toho, aby okamžite zavolal hasičov, poveril strážnika, aby situáciu prešetril. Nanešťastie ho poslal na nesprávne miesto. Na svoju chybu prišli o 15 minút neskôr, a kým strážnik vyšiel tristo schodov do podkrovia, oheň sa už stihol rozšíriť. Keď úrady vyhlásili evakuáciu, strechu nachádzajúcu sa nad loďou už pohltili plamene. Čoskoro sa zrútila štíhla veža, ktorá bola najvyššou časťou Notre Dame. Oheň sa hasičom podarilo uhasiť až po vyše dvanástich hodinách. Dodnes sa nevie, čo požiar spôsobilo. Vyšetrovatelia však nenašli žiadne náznaky toho, že by išlo o úmyselný čin.
Historička architektúry o požiari Notre Dame. Zázrakom je, že gotická socha Panny Márie, ktorá sa nachádzala pri zrútenej veži, zostala nepoškodená. Napriek tomu spôsobil oheň značné škody. Dodnes sú totiž steny katedrály mokré a podľa nemeckej architektky Barbary Schock-Wernerovej môže úplné vyschnutie budovy trvať aj vyše desať rokov.
V rámci obnovy katedrály odstránili okná, spevnili okenné konštrukcie a pridali oporné stĺpy. Pri obnove Notre Dame však narazili odborníci aj na diplomatické problémy.
Prezident Macron sľúbil, že Notre Dame sprístupní ešte do začiatku letných olympijských hier v roku 2024. Dovtedy by už mali byť znovu osadené okná, odstránené lešenie a naladený zreštaurovaný organ.
Doposiaľ na obnovu katedrály prispeli darcovia z Francúzska sumou 850-miliónov eur. Nová Notre-Dame vyjde na miliardu eur.
V piatok 15. apríla uplynuli tri roky od tragédie, ktorá významne poznačila európske kultúrne dedičstvo. Keď v roku 2019 vypukol na streche katedrály Notre Dame v Paríži obrovský požiar, v svetových médiách išlo o správu číslo jeden. Francúzsky prezident Emmanuel Macron síce sľúbil, že do roku 2024 bude katedrála prístupná verejnosti, odborníci sú však vzhľadom na jej rekonštrukciu podstatne skeptickejší.
Katedrála Notre Dame je jednou z najvýznamnejších európskych pamiatok. Len málokto si pri zmienke o meste Paríž nepredstaví Eiffelovu vežu, Louvre a práve spomínaný Notre Dame. Francúzsky spisovateľ Victor Hugo do nej zasadil dej jedného zo svojich najslávnejších diel - Chrám Matky Božej v Paríži.
Ministerstvo vnútra informovalo, že vo Francúzsku je každý tretí deň vandalmi vyplienený jeden kostol a minulý rok bolo vo Francúzsku zničených vyše 1000 kostolov.
Parížsky kostol Notre-Dame-des-Champs v štvrti Montparnasse musel byť uzavretý na neurčito po tom, čo sa tu počas 48 hodín odohrali dva požiare. Prvý požiar vypukol v kostole ráno 23. júla 2025 a podľa denníka Le Figaro bol spôsobený poruchou elektrického obvodu. Oheň zničil zvukový systém a organ na chóre. O niečo menej ako 24 hodín neskôr, 24. júla, vandali založili požiar v bočnej kaplnke sv. Plamene poškodili drevené obloženie a nad ním nedávno zreštaurované plátno. Počas zásahu hasičov sa zrútila a rozbila socha sv. Jozefa. Našťastie pri žiadnom z incidentov nebol nikto zranený.
„Druhý požiar spôsobil ešte väčšie škody,“ uviedol farár Camille Millour vo svojom vyhlásení z 25. júla na webovej stránke farnosti. Dodal, že prebieha vyšetrovanie a poďakoval sa zasahujúcim hasičom a polícii.
Jean-Pierre Lecoq, starosta šiesteho parížskeho obvodu, kde sa kostol nachádza, napísal na sieť X: „Druhý požiar za menej ako 24 hodín v kostole Notre-Dame-des-Champs! Vyšetrovanie určí príčiny, pretože dva takéto incidenty v takom krátkom čase vyvolávajú oprávnené otázky. Farnosť pripravovala inštaláciu nového osvetlenia v rámci príprav na 150. výročie kostola, ktoré sa bude oslavovať budúci rok.
| Zdroj | Suma |
|---|---|
| Darcovia z Francúzska | 850 miliónov eur |
| Celkové náklady na obnovu | 1 miliarda eur |
Katedrála Notre Dame pred požiarom