Predstava bielych Vianoc je hlboko zakorenená v našej kultúre a tradíciách. No má každoročné očakávanie bielych Vianoc, vystriedané každoročným sklamaním, aj reálny základ? Meteorológia hovorí, že nie.
Zdroj: Freepik.com
Meteorologický pohľad na Vianoce
„Biele Vianoce sú skutočne akýsi mýtus. Meteorológia pracuje s termínom ‚vianočný odmäk‘, ktorý sa u nás pravidelne opakuje,“ vysvetľuje Pavol Faško zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Laicky povedané: okolo polovice decembra môže napadnúť občas aj niekoľko centimetrov snehu. Štedrý deň má smolu, že pripadá na december, teda na najteplejší zimný mesiac. Pokiaľ má totiž prísť snehová nádielka, často prichádza až v januári. Tak to dokonca bolo aj počas niektorých slávnych zím v histórii.
Štatistiky výskytu snehovej pokrývky
„Ak si zoberieme čísla od roku 1951, tak vidíme, že v Košiciach bola pravdepodobnosť výskytu snehovej pokrývky na Štedrý deň 44 percent. A v Bratislave iba 33 percent,“ spresňuje Faško. Výrazne lepšie na tom, prirodzene, boli ľudia v horských oblastiach.
Pravdepodobnosť výskytu súvislej snehovej pokrývky v percentách na vybraných staniciach na Slovensku za obdobie 1961 - 2010 podľa publikácie Pavla Matejoviča Zima A. D.:
| Mesto | Pravdepodobnosť výskytu snehovej pokrývky |
|---|---|
| Košice | 44% |
| Bratislava | 33% |
Pranostiky a realita
Tento fenomén potvrdzujú aj pranostiky. Tie menej známe to vidia jednoznačne. „Poznáme napríklad pranostiku: Na Adama a Evu čakajme odlevu.
Odkiaľ sa vzala predstava bielych Vianoc?
Odkiaľ sa teda predstava bielych Vianoc vlastne zobrala? Podľa jednej teórie sa predstava bielych Vianoc zrodila z amerických pohľadníc so Santa Clausom, ktoré sa v druhej polovici 19. storočia posielali aj do Európy. České Hospodářské noviny vlani napísali, že podľa švajčiarskej klimatologičky Martiny Rebetezovej sú všetkému na vine Američania. Lepšie povedané, všetko spôsobili americké vianočné pohľadnice, ktoré sa v druhej polovici 19. Na starých vianočných pohľadniciach bolo snehu vždy dosť, prvé z nich sa objavili v 60.
Klimatológ Pavel Matejovič sa zase domnieva, že obrázok zasnežených Vianoc sa k nám mohol dostať aj zo Švédska. „Je známe, že Švédi počas tridsaťročnej vojny priniesli do Nemecka tradície spojené s vianočným stromčekom, ku ktorému sneh prirodzene patrí. Dôvod mohol byť estetický: biela krajina na výjavoch pôsobí príjemnejšie i zaujímavejšie než fádna decembrová šeď.
Inokedy sa zásluhy pripisujú viktoriánskemu Anglicku. V Londýne v prvej polovici 19. Do jednej z takýchto zím napísal Charles Dickens svoju dodnes známu poviedku Vianočná koleda o lakomom pánovi Scroogeovi (Držgrošovi), ktorému sa na Štedrý deň zjavia traja duchovia a pomôžu mu otvoriť oči. Opis vianočnej atmosféry zodpovedá našim predstavám.
Zdroj: Wikimedia Commons
Vianoce v umení
Napriek tomu je aj v slovenskom umení možné nájsť viac obrazov s vianočnými motívmi, kde po snehu niet ani stopy. Príkladom je olejomaľba Vianoce od Miloša Alexandra Bazovského z roku 1936, ktorá znázorňuje zimu, ako ju poznáme aj zo začiatku 21. Matka s dieťaťom v prostredí a okrovej farebnosti v olejomaľbe Vianoce z roku 1936 od Miloša Alexandra Bazovského. Sneh však chýba.
Zdroj: Webumenia.sk
Aktuálna situácia a predpovede
Žilinský kraj má pred sebou dni, ktoré rozhodnú o tom, či sa Vianoce ponesú aspoň v náznaku zimnej atmosféry. Po dlhých týždňoch inverzie a hmiel sa črtá zmena, ktorá môže do severných regiónov priniesť chladnejší vzduch a miestami možno aj prvé snehové vločky. Obyvatelia Žilinského kraja žijú už od konca novembra pod vplyvom inverzného počasia. Kým doliny a mestá zahalila hmla, chlad a zhoršená kvalita ovzdušia, vyššie polohy Malej Fatry, Oravy či Kysúc si užívali nezvyčajne teplé dni.
Na portáli imeteo.sk odborníci informovali, že v nasledujúcom týždni bude strednú Európu naďalej ovplyvňovať rozsiahla tlaková výš. V Žilinskom kraji to bude znamenať pokračovanie typického inverzného počasia: v nižších polohách chladno a sychravo, na horách nadpriemerne teplo. Do našej oblasti by mal preniknúť chladný vzduch.
Žilinský kraj zatiaľ zviera inverzia, no najnovšie modely naznačujú, že do regiónu by sa práve pred Vianocami mohol vrátiť chlad a soľou posypané cesty by konečne mohol nahradiť sneh. Na portáli imeteo.sk sa meteorológovia vyjadrili, aké Vianoce môžeme čakať. Sneh zatiaľ nie je, no očakávaný zlom má podľa odborníkov prísť po sobote 20.
Až do pondelka 15. decembra bude Európu ovplyvňovať rozsiahla oblasť vysokého tlaku vzduchu. Pre Žilinský kraj to znamená ďalšie dni s inverziou, hmlami a len ojedinelými slabými zrážkami. Situácia sa môže mierne zmeniť až okolo spomínaného 20. decembra, keď sa očakáva príchod slabého frontu.
„Už teraz je takmer isté, že štvrtú a poslednú adventnú sviečku budeme zapaľovať pri nadpriemerne teplom počasí bez snehu. Posledné behy numerických modelov však naznačujú, že pred Vianocami to vyzerá nádejne,“ upozornili odborníci s tým, že podľa aktuálnych výpočtov by sa nad sever Európy mala dostať tlaková níž, čo by umožnilo prúdenie chladného vzduchu smerom k Slovensku. Tento proces by sa mohol začať okolo pondelka 22. V Žilinskom kraji by to znamenalo najskôr daždivé, neskôr ochladzujúce sa počasie, pri ktorom začne klesať hranica sneženia. Do 20. decembra by sa tak v Žilinskom kraji nemalo udiať nič zásadné, no po tomto dátume môže postupne prichádzať chladnejší vzduch a s ním aj možnosť, že kraj pod Beskydami, Malou Fatrou či Lúčanskou Fatrou predsa len uvidí biely Štedrý deň.
Zdroj: Freepik.com