Kalvária v Oščadnici, s dominantným kamenným kostolom, je jedinečným pútnickým miestom Kysúc. Kostolík čoskoro oslávi sedemdesiate narodeniny, no odolal by i zemetraseniu.
Najstaršie pútnické miesto Kysúc požehnali 15. augusta 1948. Dvadsaťtisícový dav aj takouto „tichou“ demonštráciou vyjadroval nevôľu s režimom, akému sa československý štát podriadil.
História a výstavba Kalvárie
Kalváriu nepostavili na základe zjavenia, ale z čistej vďaky Panne Márii za ochranu. Vlastníci sa pozemkov vzdali bez nároku na finančnú kompenzáciu, peniaze na výstavbu posielali aj rodáci, čo emigrovali do Ameriky.
Zapriahli kone, z neďalekého lomu vozili kamene a okresávali ich priamo na svahu. Makala celá dedina, hasiči ručili za príjem vody, rodiny sa striedali po týždňoch. „A potili krv! Veď už len spevniť cestičky dalo zabrať. Kopnite motykou do zeme v Oščadnici a kopnite v Nitre, brutálny rozdiel. Aj keď treba vykopať hrob, všetci sa len škrabú za uchom, že bude problém. Život tu bol veľmi ťažký, pôda máločo urodila, ale domáci predsa zostali,“ nadýchol sa a pokračoval.
„Keď sme na kostolíku opravovali hromozvod, vidlica pri hĺbení jamy odrazu narazila na obrovský kameň, podobné tvoria v rohoch základy. Mal možno pol tony, štyristo kilogramov určite, a nevedeli sme si s ním dať rady - šiesti chlapi s bagrom! A teraz si predstavte, že oni to všetko na vozoch ťahali až hore a dvíhali holými rukami. Apropo, v dedine ešte pred revolúciou chovali asi tisíc kráv a šesťsto koní,“ tvrdí.
Súsošia Getsemanskej záhrady a Bičovania Krista, trinásť zastavení v podobe malých kaplniek, Boží hrob vytesaný priamo do skaly, tri mohutné kríže a na vrchu krásny kamenný kostol - za necelé tri roky!
Matica Slovenská má na fotke perspektívu z lietadla, kopec vyzeral ako jeden človek. Komusi to zrejme vyznie ako paradox, že práve v obci, kde za druhej svetovej vojny nezaznel jediný výstrel, bol kedysi kaplánom Jozef Tiso.
Určite nie v štyridsiatych rokoch ušlého storočia. Zaslúžil sa tiež o elektrifikáciu a reguláciu toku - veľké veci.
Nad do mariánskych farieb odetým chrámom sa týči vysoká veža so zlatou korunkou a svetelnými hodinami, zvyšok kryje nablýskaná medená strecha. Vnútorne steny i stropy zdobia biblické obrazy, neviete sa vynadívať. Naľavo relikvie Pátra Pia a svätej Faustíny, napravo Jána Pavla II. a svätého Šarbela, v strede nad bohostánkom socha Nanebovzatej Panny Márie, ktorej je dom modlitby zasvätený.
„Známy umelec Vincent Hložník v časoch dávno minulých vyrobil banskobystrickému biskupovi do súkromnej kaplnky štyri sklenené vitráže, sú vrcholom jeho kariéry. No pamiatkari mu ich tam nedovolili osadiť. A tak pán kanonik Pitek v osemdesiatych rokoch tieto vitráže kúpil do nášho kostola. Nepoškodila ich ani jediná prasklinka, každú tvorí tisíc sklíčok všetkých farieb i veľkostí, ktoré Hložník musel ručne narezať a poctivo vypáliť v peci. To dnes už nikto nevyrobí. Ich hodnota je v podstate nevyčísliteľná, niekto by za jednu bez váhania dal stotisíc eur, iný možno aj milión, také sú vzácne.
Ale viete, aký bol v ére koní a vozov najstrašnejší údel veriacich v jednej z najrozťahanejších dedín Európy, poskladanej z 22 osád? Že keď v nedeľu chceli stihnúť omšu o desiatej, v tých najodľahlejších častiach bolo treba vstávať pred sliepkami. No otočiť cestu na bohoslužbu v bežný pracovný deň? Bez šance. A tak majú lazy na Vreščovke, v Rovniach, za Dedovou, u Haladeji, na Veľkej Rači, ale aj u Svancari už odnepamäti vlastné parádne kaplnky. Občania zo susedných príbytkov sa tam rovnako dlho stretávajú v teple aj v zime. Keď k tomu prirátate dva kostoly, nespočetné množstvo krížov, ďalších menších kaplniek či jedinečnú kalváriu, s rukou na srdci a skalným presvedčením môžete vyhlásiť, že viera na meter štvorcový je v Oščadnici silnejšia než kdekoľvek inde.
„Pod Skalkou, na nižnom konci, kríž dlhšie chýbal. Povrávalo sa, že tam straší, ba jedného chlapa stiahlo do vody a v spáde sa utopil. Ľudia verili trebárs na duchov, ktorí ich desili do kosti, verili kadečomu, a tak sa rodili povery. Ak sa mládenec v noci vracal od frajerky a čosi ho postrašilo, bol to signál, aby sa vzali. Keď zase v diaľave zbadal svetielko, nesmel zapískať, lebo by ho zlý duch okamžite začal vláčiť po tŕňoch a cestách do zabudnutia. Jedna pani počula pod lesom prekrásny spev, až neľudský, tóny veršov ,točí sa mi točí, vôkol mojich očí‘ vraj nôtili víly. Na Ondreja sa lialo olovo, na Luciu triasli ploty, vymetali kúty, vo veľkom sa preklínalo a čarovalo, najmä na Jána, potom dochli kravy alebo prestali dávať mlieko, kazili sa manželstvá.
Kalvária s kostolom v Oščadnici, obec Oščadnica
Superstar a Oščadnica
Kostol na Kalvárii v Oščadnici sa stal známym aj vďaka natáčaniu populárnej televíznej súťaže Superstar. Hoci detaily o konkrétnych scénach natáčaných v kostole nie sú špecifikované, prítomnosť takejto významnej udalosti prispela k zvýšeniu povedomia o tomto mieste.
Oščadnica je malebná kysucká obec, ktorá ponúka nielen náboženské a kultúrne zážitky, ale aj krásnu prírodu a bohatú históriu. Obec je obklopená lesmi a horami, čo ju robí ideálnym miestom pre turistiku a rekreáciu.