Kostol svätej Margity Antiochijskej (Kopčany)
História a význam
Jej pôvod nie je doposiaľ podrobne prebádaný. Najstaršia písomná zmienka o kaplnke pochádza z roku 1554. Existenciu potvrdzuje aj známa Komenského mapa z r. 1627, na ktorej je obec Kopčany vyznačená ako stredne veľká obec s kostolom umiestneným v priestore „Hrúdov“.
Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí.
Prečo? Pretože moje rozprávanie musím začať na Morave. V obci Mikulčice. V blízkosti tejto obce, na mieste nazývanom Na valách, bolo od roku 1954 postupne odkryté slovanské blatné hradisko, pôvodne chránené ramenami rieky Moravy. Jeho vznik sa datuje niekedy do 6. storočia. O dvesto rokov neskôr sa rozrástlo na bohaté mesto predstavujúce moravské ústredie Veľkomoravskej ríše. Odkrylo sa tu 10 kostolov, z ktorých polovica stála v areáli kniežacej akropoly. Celý areál aj so svojimi „predmestiami“ zabral 200 hektárov. Po rozpade Veľkej Moravy hradisko žilo svojím pomaly utíchajúcim životom až do 11. storočia. Potom už jeho stavby zavial prach a hlina.
Kopčany boli východnou perifériou tohto sídla veľmožov Mojmírovského klanu. A v ich katastri, v poli medzi západnou časťou obce a diaľnicou smerom na Brno sa zachoval kostolík, ktorý sa dočkal archeologického prieskumu až v rokoch 1994 - 2000. Našťastie, nijak mu to neuškodilo.
Bohatý vývoj kostolíka dokumentuje množstvo hodnotných vrstiev ako svedectvo jeho významu v kultúrno - historických súvislostiach. Kostolík je zároveň živým dôkazom doho, aké nezmyselné je chápanie hraníc Moravy a Nitravy podľa dnešných hraníc SR/ČR. Kopčany boli súčasťou Mikulčíc, ktoré si prisvojujú Moraváci. V skutočnosti však samotné hradisko Valy ležalo priamo na rieke Morava na ostrove, resp. niekoľkých ostrovoch. Až v neskoršom období po zániku hradiska zmenila Morava koryto postupne až do súčasného stavu. Podľa súčasného chápania hraníc, ktoré idú po rieke Morava by sa teda dalo povedať, že Mikulčice boli polovične Slovenské a polovične Moravské, čo je ale samozrejme nezmysel.
Veľká Morava a Uhorsko
Morava 9. storočia (myslím tým pôvodnú „Mojmírovu“ Moravu) zahŕňala bezpochyby aj veľkú časť západného Slovenska. Je vylúčené, aby mocenské centrum Moravy ležalo na hranici kniežatstva. Takéto centrá ležali zásadne hlboko vo vnútrozemí. Po pričlenení západného Slovenska K Uhorsku sa postupne východná časť Moravy (predovšetkým dnešné Záhorie) prestala identifikovať s pôvodnou Moravou a tento názov zostal iba jej západnej časti. Paradoxom ale je, že práve tá časť dnešnej Moravy, ktorá tvorila centrum historickej Moravy sa ešte stále nazýva Slovácko, čo evokuje rôzne asociácie.
Obdobie 9. až začiatku 11. storočia na Slovensku je v znamení vzniku prvých historicky známych štátnych útvarov - Nitrianskeho kniežatstva, Veľkej Moravy a Uhorského štátu. Šírenie kresťanstva na ich území organizačne zavŕšil v karolínskom období vznik moravského arcibiskupstva na čele s Metodom v r. 870 a po roku 1000 uhorská cirkevná organizácia. Kostol sv. Margity v Kopčanoch a Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom sú prvé murované cirkevné stavby z tohto obdobia.
Archeologické výskumy
Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole sv. Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská . Pri kostrách odkrytých v pásovej sonde severne od kostola nenašla žiadne nálezy dovoľujúce ich datovanie, vlastný kostol považovala za ranogotický. Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová .
Štyrmi sondami po obvode kostola a jednou v interiéri opätovne zachytila kostrové hroby bez akejkoľvek výbavy a západne od kostola v sonde 2/94/95 fragmenty staršieho muriva neskôr identifikovaného ako základy predsiene.
Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany Pamiatkový úrad SR. V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia. O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra.
Architektúra a stavebný vývoj
Typologicky patrí do skupiny malých jednoloďových kostolov s pravouhlým uzáverom lode, ktoré sa stavali v strednej a západnej Európe v 8. -11. storočí. Prieskumom sa nepodarilo presne datovať vznik stavby, ale podľa konštrukčných detailov, jednoduchej chrámovej lode a svätyne, pôvodných okien predrománskeho typu, stavba poukazuje na svoju spriaznenosť s kostolmi stavanými v strednej a západnej Európe od 8. do 11. storočia. Kostolík je dlhý 11,9 a široký 5,21 metra. Kostolík mal pôvodne aj nartex, čo je v podstate predsieň.
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Dĺžka | 11,9 m |
| Šírka | 5,21 m |
Stavebne išlo o neveľký objekt jednoduchej dispozície s pozdĺžnou loďou a nepravidelnou kvadratickou svätyňou, aké boli v Európe rozšírené už od 8. storočia. Svätyňa a možno i loď boli zaklenuté jednoduchou valenou klenbou.
Analýzy dreva nájdeného v murive (dendrochronologické datovanie stanovilo vek najmladšieho letokruhu na 951 p. Kr.) dokladajú čas vzniku stavby niekedy začiatkom druhej polovice 10. storočia. Ďalšie analýzy už majú ale opäť potvrdzovať 9. storočie.
O starobylosti kostolíka svedčia aj tvar múrov, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra, čo malo zlepšovať statiku stavby. K prvej stavebnej etape sa dnes hlásia okrem takmer kompletne zachovaných obvodových múrov z pomerne tenkých pieskovcových platní aj dve polkruhovo zakončené okná na severnej strane lode a jedno zreštaurované na západnom priečelí.
Tvar okien je odlišný od neskorších románskych. Typickým je absencia zošikmených ostení i smerom nahor sa zužujúci tvar zakončený polkruhom. Okrem Kopčian sa našli aj v Kostoľanoch pod Tribečom a na rotunde nad Nitrianskou Blatnicou.
Stavebné úpravy
Stavba prešla prvou výraznejšou prestavbou okolo polovice 13. storočia. Vtedy boli zamurované okná na severnej strane lode, ako aj okno na západnom priečelí. Niekedy na prelome 14. a 15. storočia došlo k zväčšeniu okien na južnej strane lode a svätyne do gotickej podoby s kamennou mníškou. V druhej polovici 15. storočia bol kostolík opevnený a obohnaný priekopou.
Do tohto obdobia kladú odborníci aj zbúranie západnej predsiene a osadenie veľkého gotického portálu do západného priečelia. Súviselo to s presunutím oltára z priestoru svätyne do lode a zvýšením úrovne podlahy. Dôvodom týchto úprav bola nedostatočná kapacita kostolíka pre rozrastajúcu sa obec veriacich, ktorých časť musela stáť počas bohoslužieb vonku. Veľký portál tak plnil funkciu víťazného oblúka.
Spolu s týmito úpravami bola vybudovaná v západnej časti lode empora a kvôli nej bolo zmenšené západné okno na južnej stene lode. Niekedy v nasledujúcom období (okolo pol. 16. storočia) bolo zamurované východné okno svätyne, pričom novovzniknutá celistvá plocha bola vyzdobená nástennou maľbou zachytávajúcou zrejme sv. V 17. alebo 18. storočí prešlo úpravami osvetlenie lode z juhu. Už skôr zmenšené západné okno bolo zamurované úplne a východné okno bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu.
Súčasnosť a obnova
Ešte počas výskumu, v roku 2000, sa začalo s pamiatkovou obnovou kostolíka, ktorá však z dnešného pohľadu nebola realizovaná najvhodnejším spôsobom. Kostolík dostal novú strechu, zreštaurovali sa okná, zamurovaný bol gotický portál, na mieste ktorého bol vytvorený nový vstup, ktorý však svojím tvarom nezodpovedal predrománskemu obdobiu. Taktiež bola znížená podlaha v interiéri na pôvodnú úroveň. V roku 2014 sa uskutočnila úprava exteriéru kostola, keď bol zmenený nevyhovujúci tvar západného vstupu, lepšie prezentovaný zamurovaný gotický portál a pristúpilo sa aj k vyznačeniu pôdorysu západnej predsiene.
Výnimočnosť kostolíka by mal širokej verejnosti predstaviť projekt archeologického parku, ktorý vznikol v spolupráci s českou stranou, keďže by zahŕňal aj lokalitu jedného z centier Veľkomoravskej ríše - hradisko pri Mikulčiciach.
ČR a SR sa snažia o zapísanie pamiatok Veľkej Moravy - hradiska v Mikulčiciach a kostolíka v Kopčanoch do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 2006. Kostolík ako významná pamiatka je sprístupnený verejnosti spolu s odborným výkladom. V roku 2021 bola ukončená rozsiahla obnova objektu spojená s omietnutím exteriéru. V posledných rokoch sa tu organizuje slávnosť na sviatok sv.
Kopčany ležia 5 km južne od Holíča. Kostolík sa nachádza cca kilometer na západ od dedinky uprostred polí. Je voľne prístupný po poľnej ceste, dostupnosť zlepšilo vybudovanie chodníka poza kostolík, ktorý je napojený na lávku ponad Moravu. Severne od kostola je zasa menšie "záchytné" parkovisko.