Obec Pruské, ležiaca na pravom brehu rieky Váh, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Jedným z najvýznamnejších architektonických skvostov obce je Kostol sv. Juraja, ktorý spolu s priľahlým františkánskym kláštorom tvorí neoddeliteľnú súčasť jej identity.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1221. V stredovekých listinách bolo Pruské označované ako mestečko, ktoré malo právo konať päťkrát do roka dobytčie i výkladné jarmoky. V obci sa nachádza Kostol svätého Petra a Pavla z roku 1780 a Kaplnka svätého Juraja z roku 1642.
V minulosti tu stála aj synagóga, ktorá schátrala po roku 1945 a bola zbúraná. 700-ročné tisy vo farskej záhrade sú chránené ako kultúrna pamiatka.
V súčasnosti je Pruské strediskovou obcou, dobre vybavenou sieťou zariadení sociálnej infraštruktúry.
Františkánsky kláštor a Kostol sv. Juraja
Ranobarokový kostol bol postavený v roku 1642. Neskorobarokové úpravy, prístavba bočnej loggie a kaplnky pred kostolom, prebehli v 18. storočí. Pred kaplnkou stojí baroková socha sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia.
O výstavbu kostola sa zaslúžil vtedajší pán Vršatského hradu a celého okolia Juraj Jakussits, veszprémský a neskôr jágerský biskup. Veľmi mu záležalo, aby sa jeho poddaný ľud, poznačený reformáciou, vrátil naspäť ku katolíckej viere. Dal postaviť kostol a kláštor. Protireformačnú činnosť zveril reholi františkánov. Je to redukovaný typ rímskeho kostola II Gesu, typický pre stavby františkánov.
Kostol sv. Juraja v Pruskom
Architektúra a interiér kostola
Kostol je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) Slovenskej republiky pod číslom 771/2 a kláštor pod číslom 771/1. Ide o jednoloďový priestor. Interiér je zaklenutý valenou lunetovou klenbou.
Priečelie má bohato riešený ranobarokový vstupný portál z roku 1642, ktorého trojitý stupňovitý nadstavec je doplnený nápisovou tabuľou. V nadpraží portálu je plastická okrídlená hlava anjela. Na strednom páse nadstavca je reliéfny biskupský erb s levmi, ktorý pripomína biskupa Juraja Jakussitsa. Záverečná štítová časť nadstavca je ozdobená konzolovými hlavami a slepou trojpoľovou arkádou.
Fasády sú hladké, kaplnku členia pilastre.
- Barokový hlavný oltár je z 18. storočia. V nadstavci je malý organ a v strede novší obraz sv. Juraja, po bokoch sú sochy sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka Serafínskeho, na architráve sochy anjelov.
- Oltár sv. Petra z Alkantary je barokový, uprostred stĺpovej architektúry je obraz svätca, po stranách sú sochy sv. Barbory a sv. Kataríny Alexandrijskej.
- Oltáre sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka Serafínskeho sú z 18. storočia, barokový oltár Sedembolestnej Panny Márie s ústrednou ranobarokovou sochou Piety zo 17. storočia.
- Baroková kazateľnica je z 18. storočia, s reliéfmi scén zo života sv. Františka Serafínskeho, na baldachýne sú sochy anjelikov a anjela s Desatorom.
- Barokový organ pochádza z prvej polovice 18. storočia, doplnený sochami anjelov.
Pôvodný jednomanuálový organ s pedálom z roku 1732 je od františkánskeho frátera Peregrína Wernera.
V kostole je aj druhý organ, ktorý je umiestnený v hlavnom oltári, nad oltárnym obrazom. Ide o mimoriadne zaujímavý nástroj, s veľkou pravdepodobnosťou jeho autorstvo možno pripísať kremnickémj organárovi Izákovi Roglmayerovi.
Bohato zdobené prospektové píšťaly, vyrezávané čelá dlhších manuálových klávesov svedčia o starom pôvode. Organ je v dlhodobo nepoužívateľnom stave, ide o jeden z najvzácnejších organov na Slovensku, je nutné jeho komplexné zreštaurovanie.
Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 spomína barokové svietniky z obdobia okolo roku 1700. Ďalej uvádza, že v oratóriu je sústredené vnútorné zariadenie z 18. a 19.storočia pochádzajúce z bývalého kláštora.
Františkánsky kláštor
Kláštorná budova je štvorkrídlová s ústredným arkádovým dvorom. Na prízemí bol ešte v 60. rokoch 20. storočia zachovaný refektár s barokovým vnútorným zariadením. Je to dvojtraktová budova so spojovacou arkádovou chodbou a miestnosťami, zaklenutými krížovými hrebienkovými klenbami. Fasády sú členené maľovaným lizénovým rámom. Na nádvorí sa zachovala ranobaroková maľovaná úprava s kvádrovaním.
Trakt do dvora bol pristavený až v roku 1740. Ku kláštoru je spojovacou chodbou pripojený jednoloďový kostol s bočnou kaplnkou.
Kláštor bol zrušený v roku 1950, kedy sa začala postupná likvidácia všetkých kláštorov v Československu. Riadili ju bezpečnostné organy v spolupráci s ľudovou milíciou a armádou. Budova kláštora následne slúžila ako ubytovňa pre robotníkov, kostol dostal do správy miestny rímskokatolícky farský úrad. Po roku 1957 kláštor upravili na domov dôchodcov.
Súpis pamiatok na Slovensku z roku 1968 spomína na chodbe voľné obrazy rehoľných svätcov z 18. a 19. storočia.
Františkánsky kláštor v Pruskom
Hugolín Gavlovič a jeho pôsobenie v Pruskom
Súčasťou kostola je krypta, kde je pochovaný Hugolín Gavlovič.
Hugolín Martin Gavlovič, kňaz a spisovateľ vlastným menom Martin Gavlovič sa narodil 11. novembra 1712 v Polskom Czarnom Dunajci, blízko hraníc so Slovenskom. Svoje detstvo prežil v Trstenej, kde absolvoval základnú školu, neskôr študoval na gymnáziu v Žiline. V roku 1730 vstúpil do františkánskej rehole. Po roku 1738 posobil ako kazateľ v rôznych kláštoroch, aj v Pruskom, kde bol kaplánom.
Zomrel 4. júla 1787 v Horovciach. Pri príležitosti 150. výročia od smrti Hugolína Gavloviča bola pri vstupe do kláštorného kostola osadená mramorová doska so slovami ,,V tomto kláštore dlhé roky pôsobil Hugolín Gavlovič, slovenský básnik a spisovateľ". Vydal niekoľko kníh.
Pri príležitosti osláv "Gavlovičovo Pruské" nechýbalo niekoľko veršov Hugolína Gavloviča, ktoré predniesol Miroslav Žilka. Po skončení omše položili veniec k pamätnej tabuli kňaza a spisovateľa na priečelí kostola.
Súčasný stav a využitie
Opravy a adaptácie sa uskutočnili v roku 1957. Rekonštrukcia organu a priestorov kostola prebehla v roku 1978.
Stav kostola je dobrý. Kostol už neslúži liturgickým účelom, príležitostne sa využíva ako koncertná sieň.
V priestoroch bývalého františkánskeho kláštora je dnes Domov sociálnej starostlivosti (predtým Domov dôchodcov).
Kostol stojí v strednej časti obce.