Slovensko, krajina bohatá na históriu a kultúru, skrýva mnohé tajomstvá v svojich kostoloch a náboženských praktikách. Tieto miesta, často postavené na základoch starších pohanských svätýň, sú svedkami premeny viery a osídlenia územia. V tomto príspevku sa pozrieme na niektoré z nich.
Premeny a vplyvy v Novej Dedinke
V Novej Dedinke, kde sa prelína staré s novým, sa nachádza kostolík s bohatou históriou. Nová Dedinka vznikla v roku 1960 zlúčením Dedinky pri Dunaji s Novou Vsou pri Dunaji. Kostolík, nachádzajúci sa medzi týmito dvoma časťami, bol postavený v prvej polovici 13. storočia na mieste, ktoré pohanskí predkovia považovali za významné. Interiér kostolíka vyzdobili freskami s výjavmi zo života svätých a archanjela Michala vážiaceho duše, čo pripomína staroegyptskú bohyňu Maat. Kostol sa uvádza ako Kostol Premenenia Pána.
Nech je ako chce, či už je ten kostolík z dedinky označenej ako Nová, ale aj tak starej, či už patrí apoštolom, alebo Premeneniu Pána, je to zvláštny kostolík. Štíhly, vysoký, na trochu odľahlom mieste, týčiaci sa v rovine ako raketa na odpaľovacej rampe. Keď si ho predstavím ráno, zahaleného ľahkým oparom hmly, s lúčmi svetla, ktoré rozžiaria jeho svetlé steny trochu zlatistým, trochu žltým odtieňom, musím priznať, že ma premkne pocit úcty. Sú miesta, ktoré majú svoje zvláštne čaro. Sú stavby, ktoré toto čaro akceptujú.
Pravoslávie na Slovensku: Návrat k tradíciám
Pravoslávna cirkev na Slovensku, ku ktorej sa v súčasnosti hlási okolo 50 000 obyvateľov našej republiky, odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863. Moc katolíckej cirkvi v spojení so svetskou vrchnosťou sa voči pravoslávnym veriacim na východnom Slovensku uplatnila počiatkom 17. storočia, po tom, čo sa gróf Juraj Drugeth z Humenného vrátil zo štúdií u pražských jezuitov, kde konvertoval na katolícku vieru.
Prvotný impulz smerujúci k vytvoreniu pravoslávnej cirkevnej obce na našom území evidujeme až počiatkom 20. storočia a jeho pôvodcami boli americkí vysťahovalci - navrátilci, ktorí v Spojených štátoch amerických (ďalej len USA) získali národné uvedomenie, sociálne cítenie a pod vplyvom ruských emigrantov a duchovenstva aj sympatie k pravoslávnej cirkvi. Aktivizácia pravoslávneho hnutia na našom území teda súvisí až so vznikom ČSR, keď sa „uvoľnilo“ ovzdušie a bola uplatňovaná sloboda vierovyznania, neskôr zakotvená v Ústave z roku 1920.
V danej situácii sa v roku 1920 vracia z USA do svojho rodného Becherova pravoslávny kňaz Grigorij (Gregor) Varchol (1858 - 1928), ktorý sa stal vôbec prvým pravoslávnym kňazom pôsobiacim na východnom Slovensku po zániku Rakúsko-Uhorska. Po tejto schôdzi bola 18. mája 1922 oficiálne zaregistrovaná a založená Pravoslávna cirkevná obec v Becherove, ktorá sa zároveň stala prvou oficiálnou pravoslávnou farnosťou na východnom Slovensku. Najvýznamnejšou lokalitou medzivojnového slovenského pravoslávia sa stala obec Ladomirová (okres Svidník).
Závod: Osídlenie, obchod a viera
Prvá známa písomná zmienka o Závode (okrem nápisu na starom kostole z roku 1339 a potvrdenia existencie starého kostola z roku 1450) je datovaná rokom 1557. Historické pramene z tohoto obdobia uvádzajú, že boli dve osady Závodov, z ktorých jedny mali prívlastok”dedičné”. V dávnych časoch teda viedla cez náš chotár cesta. Bola to cesta dôležitá, pravdepodobne obchodná - nadregionálneho významu. Čo sa teda týka tejto prvej cesty, šlo takmer isto o tzv. Jantárovú cestu. Podľa rekonštrukcií jej pravdepodobnej trasy, šla priamo cez dnešný Závod.
V 14.storočí sa ustálili bezpečnostné pomery na Záhorí a vzrástli obchodné styky Uhorska so Západom. Cesta tu teda bola a nehľadiac na rôzne mocenské zoskupenia, počas trvania ktorých, bola raz významnejšia a raz zase menej, všetko nasvedčuje tomu, že obchodná cesta vedie našim chotárom obrazne povedané už celé veky. Veď potom by sme rozhodne museli zavrhnúť aj teóriu, že starý kostol bol postavený v roku 1339. Logicky je i málo pravdepodobné, že by usadlíci, ktorí prišli dajme tomu v polovici 15. storočia, začali ešte v tom istom storočí stavať kostol v takej veľkosti, akej ho poznáme vlastne dodnes.
Prvá známa písomná zmienka o Závode (okrem nápisu na starom kostole z roku 1339a potvrdenia existencie starého kostola z roku 1450) je datovaná rokom 1557. V sedemnástom storočí bola vytvorená obecná samospráva u 43 % obcí okresu. U nás v roku 1622 kostolík už stál niekoľko storočí. No práve v tomto roku bol novozaklenutý a z tohoto roku pochádzali i fragmenty nástenných malieb v presbytériu a lodi, ktoré sa však spolu s pôvodným oltárom nezachovali. Je teda veľmi pravdepodobné, že obecné typárium Závodu bolo urobené k tejto príležitosti obnovy a svätec, ktorému bol zasvätený kostol sa stal i symbolom obce.
Božie Muky a legendy Závodu
V zime zase keď napadol sneh, tieto ich uisťovali, že nezablúdili, a stále kráčajú po ceste. Jedna takáto Božia Muka stojí i na krížnych cestách v Závode, popri ceste na Tomky. Na obrázku nájdeme sv. Cyrila a Metoda. Povesť nám vraví, že keď sv. Cyril a Metod putovali Veľkou Moravou, cesta na Velehrad ich viedla z Devína i cez Závod, a práve na tom mieste sa zdržali, aby si i so svojím sprievodom oddýchli a mohli pokračovať ďalej.
História Banskej Štiavnice: Mesto baníkov a privilégií
Banská Štiavnica je považovaná za najstaršie banské mesto na Slovensku. Vstup územia do písaných dejín sa spájal s listinou ostrihomského arcibiskupa Maritria z roku 1156. Mestské privilégium - základná výsadná listina - bolo Banskej Štiavnici udelené ešte pred vpádom Tatárov, najneskôr v roku 1243-44. Mestské právo sa týkalo slobôd a výsad mešťanov a trestov za ich porušenie, články mestského práva pojednávajú o ochrane osobnej slobody, života, zdravia, súkromného majetku, náboženstva, voľbe richtára, potrestaní čarodejníc, zlodejov, zbojníkov a podobne.
Uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký r. 1352 kastelánovi Šášova Ladislavovi nariadil, aby osady, ktoré jeho predchodca Vezöš násilne odňal, vrátil späť. Okrem domáceho obyvateľstva prichádzali hostia na podnety uhorských kráľov. Prichádzali z alpských krajín a Saska. Do regiónu priniesli nové, dokonalejšie metódy dobývania, začo od panovníkov získali výhody. Funkcia richtára bývala volená ročnej na sviatok Hromníc (2. februára). Od roku 1424 sa stredoslovenské banské mestá stali vénnym majetkom uhorských kráľovien.
Medzi najstaršie pôvodné osady Banskej Štiavnice patrí Banská Belá (1228). Banský Studenec sa do písomných prameňov dostal r. 1266, ostatné v roku 1352. V roku 1461 kráľ Matej I. oslobodil Banskú Štiavnicu od platenia mýta a cla za dovoz potravín, vína, rýb a obilia. Politická a hospodárska moc, však naďalej patrila ťažiarom, ktorí začali časti bane prenajímať skúseným baníkom.
Notre-Dame: Symbol Paríža a architektonický skvost
Katedrála Notre-Dame nie je najstarším a vo francúzskych dejinách nepatrila ani k najvýznamnejším chrámom, rozhodne je však najslávnejšia. Práve Francúzsko sa v tomto období stalo kolískou architektonickej revolúcie a doslova ho začali pokrývať impozantné katedrály, postavené v novom slohu, ktorý neskôr, v období renesancie, Taliani pomenovali s tak trochu hanlivým podtónom ako gotický.
Vybrali pre ňu miesto, kde stál už za cisára Diokleciána pohanský chrám, ktorý bol zasvätený bohovi Jupiterovi. V roku 1163 tak mohol pápež Alexander III. Parížsky biskup napokon zasvätil stavbe celý zvyšok svojho života. Výstavba Katedrály Notre-Dame napokon trvala 182 rokov a až v jej druhej fáze (po roku 1250) sa v záznamoch o nej objavili aj prvé mená architektov, ktorými boli Jean Chelles, Pierre de Montreuil, Pierre Chelles, Jean Ravy, Jean le Bouteiller a Raymond du Temple. V decembri 1804 sa v Notre Dame korunoval Napoleon Bonaparte za francúzskeho cisára.
Je pritom zaujímavé, že tento skvost gotickej architektúry nezohral veľmi významnú úlohu v dejinách kráľovskej metropoly, ktorá sa stala jedným z najvýznamnejších miest západnej Európy. V 19. storočí už bola v dezolátnom stave, no napriek tomu sa preslávila, vďaka románu Viktora Huga Chrám Matky Božej v Paríži.
Hladovka: Odolnosť vo viere a zriadenie farnosti
Na Orave sa držali svojej starej viery, ale zámockí páni Thurzovci boli evanjelici a hovorí sa že: „Koho kraj, toho raj“. Trstenskej farnosti bola natískaná Lutherova reformácia. Mnohé dediny podľahli násiliu, mnohí katolícki kňazi boli vtedy na smrť ubití, ale hladovskí a suchohorskí katolíci sa nedali. V kanonickej evanjelickej vizitácii Joachima Kalinku sa spomína, že obyvatelia Hladovky, Vitanovej a Čimhovej radšej svojich mŕtvych na rázcestí zakopávali, ale evanjelického kňaza nechceli prijať.
V roku 1787 bolo v Hladovke povolené zriadiť si svoju vlastnú farnosť. Roku 1892 za veľkého požiaru zhorela celá obec iba kostol ostal neporušený. Pri tej príležitosti boli zadovážené aj nové zvony, ktoré roku 1917 zrekvirovali na vojnové ciele. V decembri 1921 prevzal faru Jozef Laurinec, ktorý sa pustil do ťažkej práce, obnoviť klenbu kostola. Na základe toho bola vymaľovaná svätyňa a veľký oltár bol obnovený.
V nasledujúcej tabuľke je zhrnutie niektorých kľúčových udalostí v histórii Hladovky:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1787 | Zriadenie farnosti v Hladovke |
| 1892 | Požiar obce, kostol ostal neporušený |
| 1917 | Zrekvirovanie zvonov na vojnové ciele |
| 1921 | Prevzatie fary Jozefom Laurincom |