Medzilaborce, mesto s bohatou históriou a kultúrou, je tiež domovom rôznych náboženských spoločenstiev a duchovných osobností. V tomto článku sa pozrieme na život kňazov v Medzilaborciach a ich vplyv na miestnu komunitu.

Pravoslávny Chrám Svätého Ducha v Medzilaborciach.
Významné udalosti v živote Cirkvi v Medzilaborciach
Košický pomocný biskup Mons. Bernard Bober celebroval vo farskom kostole Panny Márie Bohorodičky v Medzilaborciach slávnostnú sv. omšu pri príležitosti 100. výročia postavenia kostola. Vo svojej homílii zhodnotil sto rokov histórie kostola i života Cirkvi a zároveň požehnal pamätnú tabuľu, ktorá vyobrazuje v poradí siedmeho košického biskupa Jána Pergera, rodáka z neďalekého Čertižného.
Kostol Panny Márie Bohorodičky má zaujímavú históriu. V roku 1903 ho dal postaviť prvý medzilaborecký lekárnik, Štefan Lehoczký, ktorý v roku 1909 zomrel a je pochovaný v Medzilaborciach. Pri príležitosti výročia postavenia kostola miestny rímskokatolícky farský úrad zabezpečil opravu jeho hrobu. Na podujatí sa zúčastnila aj 90- ročná vnučka Štefana Lehoczkého, v súčasnosti žijúca v Maďarsku a pravoslávny medzilaborecký farár Ján Feckanič.
Sociálne služby a cirkev
V okrese Medzilaborce je vytvorených 580 miest v domovoch sociálnej starostlivosti a fungujú tam aj dva detské domovy.
Detský domov sv. Nikolaja
Chovanci z Detského domova sv. Nikolaja v Medzilaborciach si svoje darčeky pod vianočným stromčekom rozbalili na pravoslávny sviatok Narodenia Spasiteľa. Toto neštátne zariadenie, ktoré spravuje Pravoslávna cirkev, dbá pri výchove zverených detí na náboženské zásady a patrí pod prešovskú pravoslávnu eparchiu, ktorá sa tradične pridržiava juliánskeho kalendára.
O pastoráciu detí sa stará duchovný otec Andrej Gont, ktorý nechýbal ani pri slávnostnej večeri. Detský domov v Medzilaborciach je zariadením rodinného typu, v piatich bunkách tu žije po 10 - 12 detí s tromi vychovávateľkami a jednou gazdinou. Pod jednou strechou tu žijú aj s 13 mladistvými matkami aj ich deťmi, ktorým súd nariadil ústavnú starostlivosť a boli umiestnené do reedukačného centra, ktoré je súčasťou domova. Najmladšou rodičkou je 15-ročná žiačka.
Počas sviatočnej homílie vladyka zdôraznil, že hoci sa názov centra v priebehu rokov menil, jeho hlavné poslanie zostáva nemenné: starať sa o tých najmenších, bezradných a opustených - o tých, o ktorých Christos povedal: "takým patrí Kráľovstvo nebeské" (Mt 19, 14).
Kňazi v ozbrojených silách
V špecifickom prostredí pôsobia aj vojenskí duchovní nielen v armáde, ale aj v polícii, väzenskej a justičnej stráže, hasičskej a záchrannej služby. Jedným z vojenských kňazov je aj štábny kaplán prešovskej mechanizovanej brigády mjr. Mgr. Jozef Michalov. Začínal ako správca farnosti v rusínskej obci Oľka pri Medzilaborciach, od roku 1999 je vojenským duchovným.
Nedávno Jozef Michalov absolvoval náročnú misiu v Iraku, kde sa stretol s veľkou vďačnosťou u ľudí, ktorí videli, čo naši vojaci robia. Svoju vďačnosť prejavili napríklad tým, že našim vojakom priniesli pohár vody, ktorá je v tejto ťažko skúšanej krajine veľmi vzácna.
Kňaz na misii musí byť v neustálom kontakte s vojakmi, zúčastňuje sa aj odborných úloh, ktoré plnia, slúži omše a s kolegom psychológom organizuje aj voľnočasové aktivity. Ako tvrdí, nestalo sa mu, aby kaplnka pri bohoslužbách bola prázdna: "Uvedomujem si, že to nebola moja zásluha, ale živý záujem vojakov, prežívať s Bohom život v misii. Aj človek, ktorý mal doma, ako sami hovorili, od kostola ďaleko, navštívil v misii Boží stánok."
Po páde lietadla AN-24 pri návrate z misie v Kosove v januári 2006, vojaci zaplnili vojenské kaplnky.
V Iraku žije popri islamskej väčšine aj katolícka menšina - starobylá Chaldejská katolícka cirkev a tiež Arménska cirkev.
S odmietaním všetkého náboženského sa na brigáde nestretáva: "Aj keď na začiatku môjho pôsobenia som sa stretol s týmto problémom, dnes už neregistrujem takéto názory. Skôr sú to problémy, ktoré trápia našu spoločnosť všeobecne, ako sú prílišný negativizmus a nezáujem človeka o človeka. Avšak aj to je úlohou duchovnej služby v ozbrojených silách, obrusovať hrany medziľudských vzťahov v tomto prostredí a prebúdzať záujem u človeka o všetko dobré a krásne."
Zoznam kňazov pôsobiacich vo farnosti Fričovce
Nasledujúca tabuľka uvádza zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Fričovce v rôznych obdobiach:
| Obdobie | Kňaz |
|---|---|
| Do 1912 do 1913 | Andrej Mihajla |
| Do 1914 do 1921 | Július Macejko |
| Do 1921 do 1938 | Vendelín Bižák |
| Do 1939 do 1951 | Andrej Oros |
| Do 1952 do 1954 | Jozef Špirko |
| Do 1955 do 1970 | Ján Onderuv |
| Do 1971 do 1972 | František Straka |
| Do 1972 do 1977 | Kišiday, František Alexander |
| Do 1977 do roku 1994 | Mons., prof., ThDr., PhD Gabriel Ragan |
| Pôsobil v našej farnosti od roku 1994 do roku 2005 | Vdp. |
| Farnosť Terňa od 2021 | Mgr. |
| Farnosť Fričovce od 2021 | Vdp. farár doc. JCDr. PeadDr. |

Ošarpaná budova v centre Medzilaboriec pred mestským úradom.
Duchovný život v Medzilaborciach a okolí je bohatý a rozmanitý, pričom kňazi zohrávajú kľúčovú úlohu v živote miestnej komunity. Ich práca presahuje rámec náboženských obradov a zasahuje do sociálnej, kultúrnej a vzdelávacej oblasti. Aj napriek výzvam, ktorým čelia, zostávajú dôležitou súčasťou spoločnosti a prispievajú k jej rozvoju a súdržnosti.
tags: #v #medzlilaborciach #zije #knaz