Spišský Hrhov, obec s bohatou históriou, leží medzi Spišským hradom a starobylou Levočou a je zaujímavým tipom na spoznávanie zákutí Slovenska. Prvá písomná zmienka o obci Spišský Hrhov v Levočskom okrese pochádza z roku 1243, kedy sa tu usadil významný spišský kolonizačný rod Gyorgyovcov. Obec im patrila do roku 1885, kedy všetok ich majetok kúpil uhorský šľachtic Vidor Csáky.
Medzi najvýznamnejšie pamiatky obce patrí Kostol sv. Šimona a Júdu a kaštieľ, ktorý dala postaviť rodina Csákyovcov v 19. storočí.
História a Architektúra Kostola
Kostol sv. Šimona a Júdu v Spišskom Hrhove je historickým kostolom nachádzajúcim sa v obci. Kostol bol postavený v gotickom štýle a jeho história sa spája s obdobím stredoveku. Prvá písomná zmienka o kostole pochádza z 13. storočia, keď už stál ako farný kostol v obci.
Zaujímavé je, že kostol sv. Šimona a Júdu je zasvätený dvom apoštolom, ktorí boli podľa tradície umučení v Perzii. Kostol bol v minulosti viacero krát upravovaný a doplnený o barokové prvky, čím sa dostal do dnešnej podoby.
Hlavným architektonickým prvkom kostola je jeho gotická veža, ktorá sa vypína nad okolím a je významnou dominantou obce. Kostol má tiež gotickú klenbu a interiér zdobia stredoveké maľby a sochy, ktoré sú cenným umeleckým dedičstvom.
Patrocínium: sv. Vznik: cca polovica 13. Kostol postavili niekedy okolo polovice 13. S obcou sa stretávame v písomných prameňoch už od roku 1263, kedy sa spomína pod názvom Gurgeu.
V 15. storočí už kostol prestával stačiť potrebám rozrastajúcej sa farnosti, a preto sa okolo roku 1500 pristúpilo k jeho rozšíreniu. Počas nepokojného obdobia tureckých vojen a stavovských povstaní bol chrám v prvej polovici 17. storočia poškodený. V priebehu prvej štvrtiny 19. storočia (uvádzajú sa roky 1814 - 15 i rok 1823) bolo kostol klasicisticky prestavaný. V interiéri dostal nové klenby, okenné otvory boli zväčšené a fasáda upravená. Status národnej kultúrnej pamiatky má od roku 1963.
Farský kostol sv. Šimona a JúduKostol slúžil svojmu účelu až do 20. Júla 1708, kedy ho ťažko poškodil požiar, ktorý zničil aj pôvodnú vežu. Renovácia potom už podstatne zmenila kostol i vežu oproti ich pôvodnej podobe. Namiesto dvojloďového chrámu ostal jednoloďový 24 m dlhý, s hviezdicovou klenbou, z čoho polovicu zaberá 8 m široké sanktuárium, s trojbokou apsidou a dvojpoľnou krížovou klenbou.
Trojbokový uzáver presbytéria má pristavenú sakristiu a predstavenú vežu. Presbytérium i sakristia sú zaklenuté krížovou rebrovou klenbou, rebrá tiahnu na konzoly, pričom niektoré z nich sú figurálne. Loď je zaklenutá sieťovou klenbou. Na južnej strane kostola je portál a pred ním v barokovom slohu postavená predsieň. Ne severnej strane presbytéria je výklenkové pasofórium vystupujúce zo steny v podobe veže s kresbami na konzole.
Úhľadné pasofórium na bočnej stene hlavného oltára pochádza z 15. storočia. Jeho otvory sa končia gotickým oblúkom a vrezávajú sa do malých fial stojacich na úpätí vysokej krabmi zdobenej fialy. Vo víťaznom oblúku je krásna ranobaroková drevená kalvária z roku 1669 spočívajúca na mocnom tráme z červeného smreku, pozostávajúca z ukrižovaného Krista a z plastík Panny Márie a sv. Jána.
Tabuľka kňazov pôsobiacich vo farnosti Spišský Hrhov a filiálke Klčov po roku 1803 (dlhšie ako 5 rokov):
| Meno kňaza |
|---|
| Ján Csamra |
| Jozef Dulovits |
| Michal Koltsun |
| František Ribiczey |
| Adeodat Smretsanyi |
| Ignác Mayerhoffer |
| Roman Pukáč |
| Martin Gallovič |
| Ján Chrašč |
| Ján Pataky |
Interiér a Umelecké Diela
Zariadenie kostola je prevažne barokové. Hlavný oltár v barokovom slohu je z roku 1964 s renesančnými prvkami. Je to dtl - jednoetážová architektúra s troma strednými nikami, v ktorých sú umiestnené plastiky Immaculáty. Po stranách sú reliéfne emblémy zo života Panny Márie pokryté bohatou ušnicovou ornamentikou a 5 plastík svätcov. Nadstavec v podobe ediluly s prerušeným trojuholníkom tympanónom nesie reliéf Korunovania Panny Márie.
Dva bočné barokové oltáre sú z obdobia rokov1700 - 1720 a majú vstavané oltárne obrazy. Po stranách obrazov sú točité stĺpiky s krepovaným architrávom, na ktorom spočíva akantový kortušový nadstavec s obrazom. Obrazy sú doplnené dvoma plastikami svätcov s dvoma anjelmi. Obraz Immaculáty je od známeho maliara J. Czauszika z obdobia okolo roku 1830.
Renesančno-baroková kazateľnica je z roku 1670 s polygonálnym parapetom, vertikálne členenými hermami, vo výplniach ktorých sú reliéfy štyroch evanjelistov a na spojujúcej časti je obraz Krista. Na obvode baldachýnu je datovanie a ušnicové kartuše, v strede je obraz serafína a na vrchole plastika Boha Otca. Pôvodné vyrezávané lavice boli z roku 1684 a zemianska patronátna lavica s kantovou volutovou ornamentikou pochádzala z roku 1764. Zvláštnosťou je poschodový chórus. Jeho spodná murovaná časť slúžila veriacim a vrchná drevená časť zas organistovi a spevákom.
Kamenná svätnička má nohu s lupeňovitou nádržou je zo 17. storočia. Umelecké výrobky sú od známeho levočského umelca Jána Szilassyho. Najstaršia monštrancia je z roku 1775 a je tak krásnym umeleckým dielom, že bola veľa krát vystavovaná doma i v zahraničí na výstavách sakrálneho umenia. Ba tvrdí sa, že bola aj na svetovej výstave v Montreale v Kanade.
Pri dverách sakristie s kutou kľučkou, ktorá j skvelým dielom spišského ľudového umenia, je zvonec so zaujímavým kovaným renesančným železným rámom z roku 1706. I keď je dnes architektúra kostola gotická, ostro s ňou kontrastuje veža, ktorú po spomínanom požiari roku 1708 už neobnovili v pôvodnej gotickej podobe, ale v slohu spišskej renesancie, čo je posledným jej produktom.
V základným črtách pripomína kežmarskú renesančnú kostolnú vežu. Je bez plastických arkatúr, zavŕšená štítkovou atikou zdobenou sgrafitom, čím pripomína zhruba popradskú kampanilu. Zvony na veži sú z rokov 1686, 1707 a 1932. Kostol má aj malú vežičku.Na ľavej strane kostola je krypta pre kňazov a významných členov rodiny Gorgeovej. Cennou pamiatkou je aj umelecký betlehem.
Hodno ešte spomenúť, že od polovice 16. storočia až do 30. augusta 1673, teda vyše 100 rokov, okrem katolíkov kostol používali i evanjelici. Od uvedeného dňa fara i kostol patrili a patria už len katolíkom. V roku 1804 obec mala 657 katolíkov a 11 občanov iného vyznania.
Posledná veľká renovácia kostola sa uskutočnila v roku 1896. V päťdesiatych rokoch miestny farár Ján Šefčík vymenil staré kostolné lavice za nové.
Dnes je kostol sv. Šimona a Júdu v Spišskom Hrhove dôležitým miestom pre veriacich, ale aj pre turistov, ktorí majú záujem o históriu a kultúrne dedičstvo regiónu.
Po návšteve Kostola sv. Šimona a Júdu a kaštieľa v Spišskom Hrhove, môžete navštíviť aj ďalšie zaujímavé miesta v okolí:
- Levoča: Bazilika sv. Jakuba, Mariánska hora
- Iliašovce: Kaplnka Sans Souci, Lesná sauna
- Spišské Podhradie: Katedrála sv. Martina, Spišský hrad