Niekto vidí zbožnosť a dokonalosť v prísnosti života, iní v modlitbe, niektorí v častom prijímaní sviatostí, iní konečne v almužne. Ale všetci sa mýlia. Dokonalosť je v milovaní Boha z celého srdca. Apoštol píše: „Nadovšetko však (majte) lásku, ktorá je spojivom dokonalosti.“ Je to láska, ktorá sjednocuje a udržuje všetky čnosti, ktoré robia človeka dokonalým. Preto hovorí sv. Augustín: - Miluj a rob, čo chceš! Láska naučí dušu, ktorá miluje Boha, aby sa nedopustila ničoho, čo by sa Mu neľúbilo, a naopak, aby robila všetko, čo sa Mu ľúbi.
Prečo Milovať Ježiša Krista?
Či vari Boh nezasluhuje všetku našu lásku? Veď predsa od večnosti nás miloval. Človeče, vraví Pán, vedz, že ja som bol prvý, ktorý som ťa miloval. Ešte si nebol na svete, ba ešte ani svet nejestvoval, a ja som ťa už miloval. Milujem ťa, odkedy som Bohom. Odkedy som miloval seba samého, miloval som tiež teba. Je teda spravodlivé, aby som Mu venovala všetky svoje náklonnosti a okrem Neho nemilovala nikoho.Božie Dary a Láska
Keďže Boh videl, že ľudí si možno najlepšie získať dobrodeniami, rozhodol sa pripútať ich k svojej láske prostredníctvom svojich darov. Boh obdaril dušu schopnosťami podľa svojho obrazu - pamäťou a vôľou - a keď vyzbrojil telo smyslami, stvoril pre človeka nebo i zem a toľko iných vecí: nebesá, hviezdy, obežnice, moria, rieky, pramene, hory, údolia, roviny, nerasty, plody a toľko druhov zvierat - to všetko z lásky k človekovi, aby všetko slúžilo jemu a aby človek z vďačnosti za tieto dary miloval Boha. Svätý Augustín, volá vzrušene: - Nebo i zem a všetko ostatné tvorstvo ma povzbudzuje, aby som Ťa miloval.
To isté pociťovala aj sv. Mária Magdaléna z Pazzis. Každá kvetinka v rukách jej bola šípom lásky Božej, takže volávala: - Boh teda od večnosti zamýšľal stvoriť túto kvetinku z lásky ku mne.
Darovanie Syna
Boh sa však neuspokojil tým, že nám dal všetky tieto krásne tvory. Aby si získal všetku našu lásku, zašiel v láske tak ďaleko, že sa nám celý daroval. Večný Otec sa rozhodol, že nám dá svojho vlastného a jediného Syna: - Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna (Jn 3, 16). Boh videl, že sme boli všetci mŕtvi a hriechom pozbavení Jeho milosti. A čo urobil? Z nesmiernej, áno - ako píše Apoštol - z prílišnej lásky poslal svojho milovaného Syna, aby zadosťučinil za nás a tak nám vrátil život, o ktorý nás pripravil hriech.
Ale aj Syn sa nám celý daroval: -o... ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal v obeť za mňa (Gal 2 20). Aby nás vyslobodil od večnej smrti a vrátil nám milosť Božiu a stratené nebo, stal sa človekom a priodelsa telom, aké máme my: - A toto Slovo sa stalo telom (Jn 1, 14). Hľa, ako sa Boh ponížil:,- ... nemyslel si, že sa musí pridržiavať svojej rovnosti s Bohom, lež pozbavil sa jej, prijal na seba prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ostatným ľuďom a aj navonok pokladaný (iba) za .človeka (Flp 2, 6 n). Pán sveta sa tak ponižuje , že berie na seba podobu služobníka a podrobuje sa ľudským biedam.
Najkrajšie posolstvo od Ježiša.
Utrpenie a Smrť na Kríži
Hoci nás mohol spasiť bez toho, žeby trpel a umrel, predsa si vyvolil život zarniútený a opovrhnutý, smrť trpkú a potupnú, smrť na kríži, nástroji hanby, určenom zločincom: - Uponížil sa a bol poslušný až po smrť, a to po smrť na kríži (Flp 2, 8). Keď nás mohol vykúpiť bez utrpenia, prečo si teda vyvolil smrť, a to na kríži? Vyvolil si ju, aby nám ukázal svoju lásku: - Kristus nás miloval a seba samého vydal za nás (Ef 5, 2). Pretože si nás zamiloval, podvolil sa bolestiam, pohŕdaniam a ukrutnejšej smrti, akú vôbec vytrpel niektorý človek na zemi.Práve preto zvolal sv. Pavol, veľký milovník Ježiša Krista: - Láska Kristova nás podnecuje (2 Kor 5, 14). Apoštol chce povedať, že nie natoľko to, čo Ježiš Kristus vytrpel, ako skôr láska, ktorú nám v Utrpení osvedčil, nás zaväzuje a akosi núti, aby sme Ho milovali.
Taká veľká bola láska Ježiša Krista k ľuďom, že Mu vnútila na pery túžbu po hodine smrti. Či im mohol lepšie dokázať svoju ipríchylnosť? Ó, ako sa rozcítil Ježiš, keď za svojho pozemského života povedal: - Ale krstom mám byť pokrstený, a ako ma (úzkosť) sviera, kým sa to nevykoná! (Lk 12, 50). Božský Vykupiteľ nazýva tú hodinu svojou, lebo čas Jeho smrti bol pre Neho čas túžobne očakávaný. Veď chcel dať ľuďom posledný dôkaz svojej lásky, keď sa chystal zomrieť za nich na kríži, bolesťami celkom preniknutý.
Ale čo priviedlo Boha k tomu, že umrel ako odsúdenec na kríži medzi dvoma zločincami s takou potupou svojej Božskej velebnosti? - Kto to urobil? - pýta sa sv. Bernard. A hneď si odpovedá: - Urobila to láska, ktorá nepozná hodnosti. Právom teda zvolal sv. František z Pauly pri pohľade na Ukrižovaného: - ó, láska, ó, láska, ó, láska! Keď pozorujeme Ježiša na kríži, mali by sme aj my všetci rozplamenení takto zvolať: --ó, láska, ó, láska, ó, láska!
Modlitba ako Víťazná Zbraň
Keď bojoval Józue proti Amalekitom, vystúpili Mojžiš, Áron a Hur na vrch a modlili sa. Keď pozdvihoval Mojžiš ruky v modlitbe, víťazili Izraelskí, keď však len máličko popúšťal ruky, víťazili Amalekíti. I nám treba bojovať proti zlému, proti nepriateľom nášho spasenia. A v tomto boji víťaznou zbraňou musí nám byť modlitba. Bez nej nezvíťazíme, nebudeme spasení. Pán Ježiš učí výslovne: „Treba je vždy sa modliť a nikdy neustávať.“ Ba priamo rozkazuje: „Pýtajte a dostanete.“ Ak nebudete pýtať, nedostanete milostí, potrebných k večnému životu, a bez milostí zahyniete na duši.Preto treba, sa nám modliť tak, aby naša modlitba ľúbila sa Pánu Bohu. Sám Pán Ježiš udáva nám vlastnosť bohumilej modlitby. Hovorí: „Jestli budete niečo pýtať od Otca v mojom mene, dá vám.“ Ó, vďaky tebe, Pane Ježišu Kriste, za tvoje poučenie! Teraz vieme, ako sa nám treba modliť, aby sme došli vyslyšania. Modlime sa v mene P. Ježiša, to je: Modlime sa podľa jeho príkladu, tak, ako sa on modlieval: s čistým srdcom, pozorne ponížene a vytrvanlive; modlime sa s pevnou dôverou v mocné zásluhy Kristove, očakávajúc vyslyšanie len pre ne, a konečne modlime sa za veci, ktoré ležaly na srdci Pána Ježiša.