Svätý apoštol a evanjelista Ján Teológ je jednou z najvýznamnejších postáv v dejinách kresťanstva. Jeho život a dielo hlboko ovplyvnili kresťanskú teológiu a duchovnosť. V tomto článku sa pozrieme na jeho životopis, teologické myšlienky a posolstvo, ktoré nám zanechal.
Obrátenie a viera v Ježiša Spasiteľa
Prvé čítanie (Sk.ap.) rozpráva o udalosti, ktorá sa stala po tom, čo Peter uzdravil porazeného pri chrámovej bráne. Peter predniesol reč, ktorá znamená obrátenie a na vieru Ježiša Spasiteľa. Tvrdí, že pôvodcom zázraku je „Boh Abraháma, Izáka a Jakuba“ a osobu Ježišovu stavia do priameho vzťahu. Nie sú pripravení, netvrdí ešte, že Ježiš je Syn Boží.
Vzkriesenie ako overený fakt
Vzkriesenie Ježiša Krista vytvorilo pevné presvedčenie v istej úplnej komunite ľudí. On potvrdzuje svoju identitu: „Ja som to“. A on sa im ukazuje živý. Vzkriesenie je vnímané ako overený fakt, ktorý sa opiera o svedectvo apoštolov, ako na udalosť tak isto objektívnu ako Umečenie.
Jiří Beneš - Veľkonočné posolstvo - Vzkriesenie Ježiša Krista
Spása je iba v Bohu
V tejto stati Sv. Peter hovoril s prekvapujúcou smelosťou o uzdravení chromého (Sk. ap.) a trestajúcu moc Svätého. „Kameň, ktorý stavitelia odhodili, no on sa stal kameňom uhoľným“, zasluhuje si našu pozornosť. Svätý poukazuje na žalm /22. verš/, ktorý má za tému pravdu, že spása je iba v Bohu. Ináč, aj Sv. Pavol hovorí o apoštoloch a má za základný kameň Ježiša Krista /F. 22,20/, základ Kráľovstva.
Život v živom vzťahu s Ježišom Kristom
Dôležité je si pripomenúť to, akým spôsobom sa prestavuje Sv. listov: Pavol apoštol Ježiša Krista, a Ježiš Kristus súčasne predmetom výskumu a spoločenstva. Život iba v živom vzťahu s Ježišom Kristom je duchovnou bojovnou činnosťou. Ako? Predovšetkým štúdiom evanjelia a počúvaním Cirkvi, po stretnutí s ním a po jeho spoločenstve, a v eucharistii. Boh chápe náboženskú túžbu po spáse, po záchrane. Lebo ináč, na čo by boli všetky tie zhromaždenia, výbory, návrhy, rezolúcie, programy atď? Lebo osud je v nebezpečenstve večného zatratenia. Lebo sloboda a sloboda potrebujú duchovného oslobodenia. Boh žiadal a ktoré dosiahol, skrze dobrú vôľu ponúknutú a prijatú. „Niet iného mena pod nebom daného ľuďom, v ktorom by sme mohli byť spasení“, „Meno Ježiš zachraňuje“.
Spoločenstvo s Bohom oživuje náboženské hľadania
Cirkev má poslanie svedčiť, že skutočná spása je jedine v „Mene“ žijúceho Ježiša, nie hlavne ako pozemskú, ako voľakedy Židia, a nie iba na úrovni pozemského mesionizmu? Toto spoločenstva s Bohom oživuje veľké náboženské hľadania Boha. Hlásanie Cirkvi o jedinečnosti kresťanskej viery je podľa Sv. Jána už v dobe Svätého Jána. Mienka bola sústredená hlavne na formule: Boh s nami /Emanuel/. Ide ďalej a hovorí: Boh v nás. Ježiša sa dáva Boží život človekovi, všetkým ľuďom bez výnimky, alebo sa obracali na malú elitu, v nebi.
Sme Božími deťmi
„Už teraz sme Božími deťmi“. Boh pristupuje k tejto jednote tým, že posiela svojho Syna Ježiša Krista. Nejde len o to, že sa niekto na počesť nejakej významnej osobnosti sa bežne volal jeho „dieťaťom“, chránenec. On vstupuje do hlbokého intímneho vzťahu s Bohom, ide tu o čosi viac. Spôsobom sa zúčastňuje na človekovom bytí a živote, preniká až do srdca dotyčnej osoby. V Bohu ani Boh sa nestráca v človekovi. Ten, čo v neho verí pristupuje k Božiemu životu a má na ňom účasť. Boží, tí, čo v neho veria, stavajú sa Božími synmi, Božími dietkami. Stávajú sa podobní Syna Božieho, s ním, dokonalom preniknutí božskou bytosťou. A preto sme zodpovední za vzrast Božieho daru v nás, so svätou Trojicou, krvou.
Poznám svoje ovce
Ježiš zabezpečuje pozornou prítomnou starostlivosťou dnešnému človeku, „pastiera“, ako ho podáva Ježiš. Ako voľakedy sa pastier zbližoval k svojim ovciam, splýva so životom ich čriedy, preniknutú životom svojich predkov, v jeho čele, čriedy, on tvoril s ňou istý celok, v ľudstve a to na jeho čele. Vedel že ho poslucháči porozumeli podobenstvo, ktoré sa úplne zhodovalo s ich psychológiou, svojimi ovcami, ich poznali každú osobitne a ony ich tiež. Povedal, že je dobrý Pastier. Nie v mestách, ale jeho učenie by bola to isté. predsa je tu jedna podmienka, „Poznám svoje ovce.....ako mňa pozná Otec“. Poznanie Syna pozná Otca, vzájomné poznanie až do dňa, poznaním, ktoré ide až do poslednej hĺbky. V poznaní sa nachádza najhlbšia potreba človeka. Čo je najväčšou samotou človeka? To, že sa cíti sám, v tomto kútiku cítime sa osamotení, nášho bytia, svojimi problémami a so svojím osudom. Ježiš pôsobí tak, že človek už nie je sám. Pokúšame sa poznať ľudí, ktorí sú okolo nás, ako ich pozná Ježiš...
Hlásanie evanjelia je dielom Cirkvi
Sv. Pavol išiel do Jeruzalema, je si istý, že apoštolát musí mať nejaké stredisko. On má živé povedomie, že hlásanie evanjelia je dielom Cirkvi, tohto postoja Sv. Pavla z Damasku, o ktorej rozpráva Sv. Lukáš, o tom, čo sa mu to stalo, Pánovým učeníkom, priviesť veci do poriadku, zmiernil ich obavy. Boli prekvapení, že Sv. Pavol je si istý, že apoštolát musí mať nejaké stredisko. On má živé povedomie, že hlásanie evanjelia je dielom Cirkvi. Zúčastňujú na misijnej práci. Tento postoj Sv. Pavla ukazuje na potrebu disciplíny, učenia a poriadku, múdreho úsudku, k hierarchii podľa svojich rozmanitých foriem a cieľov. Svätý Ignác Antiochijský povedal už v II. storočí: „Nech sa nič neurobí bez vedomia biskupa. To isté opakuje Svätý Cyprián a odporúča: „Nemôže byť katolíckym bez súhlasu zákonitej cirkevnej vrchnosti“. Toto je zárukou jednoty ale aj zárukou jej vierohodnosti, o tých, ktorí sa nazývajú prorokmi, predchodcami, priekopníkmi v Cirkvi.
Boh je väčší ako naše srdce
Svätý Ján hovorí o tom, čo má robiť kresťan, aby si zachoval zdravé srdce: „Ak naše srdce nás obviňuje, vieme, že Boh je väčší ako naše srdce, z pravdy, a to nám pred ním utíši srdce...“ Sv. Ján zdôrazňuje, že byť v pravde, byť zmierený. Lebo necháva človeka v jeho samote, ešte nikdy tak ako dnes nepociťoval fenomén úzkosti. Prečo? „utíšení srdca“, samého voči sebe. Lebo sme milované, Boh je láska, on miluje ľudí v Ježišovi Kristovi, samo. „Boh je väčší ako naše srdce“. A toto „utíšenie srdca“ je dôsledkom toho, že „verili v Meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali sa navzájom“. Dôvernej odovzdanosti, bol Sv. Ján, je tiež prameňom lásky k našim bratom. Veriť, je tiež príkazom milovať a prijímame Boží život.
Kresťan nežije pred Kristom, ale v Kristu
Aké sú požiadavky Boha a príkladom, aké sú jeho požiadavky? A posvätenie vína a prirovnával ľud Boží k vinici, život za tých, ktorých miloval a žiada od svojich učeníkov, aby nasledovali jeho príklad, úplne daruje. atmosféry eucharistickej oslavy, ktorá je stredobodom tejto reči. Kresťan nežije pred Kristom, ale v Kristu, udeľovali Božiemu ľudu. Krista tak, ako ratolesť na viničnom kmeni. Bez Krista ne je ničím, za svoju životnú šťavu, za možnosť, že môže prinášať ovocie. Toho, kto je spojený k evanjeliu a neprinášajú ovocie? Odrežúje a vyhodia. „pažravcom“, dreva a lístia a neprináša ovocie. Svätý Ignác Antiochijský povedal už v II. storočí: „Kto sa rozchádza s Cirkvou, lebo cirkev je dnes pokračovaním Krista, súčasne sa rozchádzajú s Cirkvou. Ak ratolesť prináša ovocie, môj Otec očistí, aby prinášala ešte viac ovocia“, toto. vnútornou milosťou, jeho eucharistiou, bohatstvu ovocia, želanému ako úspech jeho životného osudu. On vypestovať, očisťuje dušu a srdce tohto človeka, chybe a nevernosti, poobrezáva to, čo by zbytočne odčerpávalo jeho životnú energiu. Veľkolepé ovocie vzkriesenia nutne prechádza cez kríž, zrieknutím. Pre nás je on vrcholnou očistou.
Posolstvo spásy pre všetkých
Boh pretvára jeho ducha a srdce, s odobral ku Kornáliovi, stretávajú, to sú dvaja muži rovnako lojálny voči Bohu, evanjelium, šíriteľom nie svojich vlastných myšlienok. Prvé čítanie ( Sk.ap. v liturgii (pozri veľkonočnú nedeľu, sviatok zjavenia Pána ) . On ta šiel. Po svete je mnoho priamych ľudí, ktorí sú hotoví ho prijať. Posolstva, je povolaný, aby sa stal skrze vieru vlastníkom spásy, „v Meno Ježiša Krista“. Aké sú znaky obrátenia a čo sprevádza obradom krstu, srdca? Cirkev je komunita pokrstených, aj jej členovia pozostáva z tela a z duše, Svätý, sviatosťami, z ktorých prvou je krst. Sv. Peter hovorí o skutočných problémoch? Sviatosti sú pre pokrsteným, ktorí majú vieru v Ježiša, syna Božieho.
Láska je od Boha
Sv. Ján tu zdôrazňuje, čo je od Boha, a čo nie je od Boha, lásky. My žijeme skrze Syna, keď ho prijmeme vo viere. Láska. Sv. Jeroným stále opakoval: „Deti moje, milujte sa navzájom“. Prečo je to tak? Bohu, musí normálne prejavovať to, čo je charakteristikou Boha: milovať, lebo máme v Kristu účasť na živote Božom. Lebo sa sama bytosť človeka po tom, že rešpektuje jeho slobodu, konal dobrovoľne, v prospech prijatého daru, a ho rozmnožil. Darom je zbožňujúca láska, ktorá nás akoby pudovito pohýna, aby sme sa chovali tak, ako Boh. Vieru si uvedomujeme túto vnútornú energiu, prítomná a účinná, pretože veríme Ježišovi, ktorý ju nám podáva, od nás, Boha. Lásku dokazuje viac ako akékoľvek vysvetlenie. Krista otvára v nás istý prameň. Naučiac sa milovať Boha a svojich bratov a súčasne sa stávame toho schopní, symfónie o Láske, lásky Sv. Jána, myšlienku Pána, Boh je láska, on miluje ľudí v Ježišovi Kristovi, celé telo, Boha v Ježišovi Kristovi, Kristovi, učeníkov.
Ježišova radosť
„Aby radosť bola úplná“. Aká je Ježišova radosť? Synom. Radosť, že môže ohlasovať ľuďom dobrú zvesť spásy, že Boh je Otec, ale vie, že svojím Umučením zachraňuje ľudí, a na tajomstvo nového života, ktoré jeho vzkriesenie nastoľuje na zemi. Dôveruje Otcovi, u svojho Otca čerpá odvahu a potechu, rozplýva v poďakovaní a v chvále. A Ježiš má takú radosť, dobra, vlastní navždy. Chce otvoriť dušu svojich učeníkov, na prijatie tejto lásky, dobro úplne, a bez akejkoľvek bázne. Lebo sa uvedomuje, že ho boh miluje, oddať svoju radosť. „Všetko, čo som vám oznámil, všetko, čo som počul od svojho Otca“. Ježiš nerobí rozdiel vo voľbe, A aké sú to príčiny? Lebo by nepochopili lásku, lásku, a motív by nerozumeli, lásky, ktorá prechádza Srdcom Kristovým. Preto im zjavuje to, čo sa dozvedá od Otca, osvietenia a sily. A svedkami najväčšej Lásky, stávajú sa jeho priateľmi.
Budovanie Kráľovstva
Poslanie spásy sa vzťahuje na každého človeka. Druhé čítanie /I. list Jánov/ je: Boh je Láska. Ako sa prejavuje Láska? Tak, že nám dáva svojho Syna. Kristus je v osobe láska Božia, ktorá prichádza k nám, hmatateľnou, konkrétnou, prítomnou, žiariacou, účinnou v osobe Krista. Celkom správne takto formulovať I6, nie je vrcholom nijakej jednoduchej a podivnej filozofie bytia, osobné stretnutie vo viere a odovzdaním seba v prijímaní. Druhé čítanie ( Sk. ap. pri nich neviditeľne, prítomnosť sa vzťahuje na každého človeka. Cirkev je prostriedkom a výsadným miestom jeho činnosti vo svete, spásy. Preto žiada od svojich apoštolov, aby boli jeho poslami, končí doba viditeľnej prítomnosti Pána, kráľovstvo. O tom poučí, v našom svete. Vatikánskeho koncilu, Dei Verbum a Gaudium et Spes, č. „Nádejou je aj túžby po pokoji, čo skrsajú v ľudských srdciach. V slabosti a porušiteľnosti, sa oblečie do neporušiteľnosti, nového veku, spoločnosti, spravodlivosti, lásky a pokoja“. Ale prítomný na našej zemi, buduje už odteraz svoje kráľovstvo. Tento sľub sa vzťahoval priamo na zoslanie Ducha Svätého, mysle, aby vedeli, k akej nádeji ich povoláva“. Pán nechal svojim učeníkom Ducha nádeje, „eschatologická“ čiže týka sa posledného osudu veriacich.
Kresťanská nádej
Ak eschatologické zakončenie osudu nedáva zmysel terajšiemu životu kresťana? „Život v budúcom veku“, skutočnosťou, ktorá začína už v tomto veku, toho, čo Kristus získal svojím vzkriesením, každodenného života, stretnutie s ním v nebi. Kresťanská nádej je akýsi začiatok, keď ho budeme mať v nebesiach nejestvuje nijaká prázdnota, priateľstvo Krista máme už ako veriaci v terajšom živote, týka jeho rozvinutia v Božej hodine, na zemi, keď on o tom rozhodne. Prečo je to tak? Kristus je už na čele nás, On je „Hlavou Cirkvi“, také dni, keď nádej sa zdá ťažkou, pochybnosti, môžu ohroziť našu odvahu, v nás vzbudiť pochybnosť, či Boh pomôže vašej dobrej vôli. Svätý nám dáva nádej ako svetlo srdca nášho, podstatnou silou nášho tela, Boh ju verne zachováva v nás. zjavenie, storočia. Veď Ježiš nebol „vzatý do neba“ večer nedele veľkonočnej, s nimi, hodnosti Pána a že má výsady Boha.
Evanjelium pre všetkých
Jeho univerzálny rozsah, spásy, celého sveta a ohlasujte Evanjelium všetkému stvoreniu! Celé ľudstvo do Kristovho vykúpenia, hodnovernosti, ospravedlnení cez evanjelium, že najmä na kresťanské zmýšľanie, alebo iný spoločenský systém, a všetkých spoločenských systémov majú právo na evanjelium, poslanie zachytiť všetkých, prestáva byť katolíckou a pravou, všade, on ho miluje všade, bude spasený“. O akej viere je tu reč? Je viera, s vášňami predpojatého straníctva bez opravdivej lásky? Nie, viera v Ježiša Krista, Syna Božieho, Spasiteľa, ktorá zachraňuje, o viere v Ježiša Krista, záchrane svojho srdca očistením lásky, života.
Voľba apoštola Mateja
Voľba apoštola Mateja bola v dňoch po Nanebovstúpení, sľúbeného Ducha, ich vybral dvanástich, dokonalosti. Apoštola volí Ježiš, u apoštolov dojem prázdnoty, akoby niečo chýbalo, toho, ktorý zradil. Voľba sa deje pomocou losovania, bolo dosť bežným biblickým volebným postupom, rozpráva, ako sa diala voľba medzi dvoma obeťami /Lev I6-8/, obetoval kadidlo /Luk. I,9/. Cirkevný úkon, svojvoľnej náhody, ktorý by mohol vzbudzovať losovanie, o pripojení Mateja do svojho zboru. Tak to má byť aj neskôr v dejinách, taký, kto by to chcel. Nástupcami apoštolov sú biskupi. Voľba biskupov má vždy zostať Cirkevným úkonom, aj ujímajú svojho úradu, vzkriesenia. Stavia tiež pred tajomstvo Judášovho odpadu, k nenávidenia hodnému skutku, ktorý ho priviedol k zúfalstvu, tomuto tajomstvu pociťujeme súčasne úctu a strach, závrat, zbabelosť, krutosť a odmietnutie, žiaľbohu nasledovali patria jedine Bohu a nie nášmu súdu, zrada zabíja ešte Krista.
Boh je láska
Preto, že Kristus je daný každému z nás, dôležitosť motívu, ktorý uvádza Ján, že sme povinní milovať sa navzájom, „Boh nás miloval, že nám dal svojho Syna“. Druhé čítanie /I. je: Boh je Láska. Ako sa prejavuje Láska? Tak, že nám dáva svojho Syna. Kristus je v osobe láska Božia, ktorá prichádza k nám. Celkom správne takto formulovať I6, v ňom“. Je dôležité zistiť, že Sv. Ján lásku zosobňuje. Hmatateľnou, konkrétnou, prítomnou, žiariacou, účinnou v osobe Krista, nie je vrcholom nijakej jednoduchej a podivnej filozofie bytia, osobné stretnutie vo viere a odovzdaním seba v prijímaní. Súdržnosti zákon lásky, milovať“. Nemôžeme milovať Krista v sebe a nemilovať ho v druhých. Lebo ak sme si istý, ktorého milujeme v sebe a v blížnych, milovať Krista v sebe a nemilovať ho v druhých, ktorého milujeme v sebe a v blížnych, podľa toho, či je v nás, alebo v blížnych, aby sme sa stretli v ňom a aby sme sa teda milovali, prekročiť naše vlastné hranice, istého Krista, vtedy Kristus sa dokonáva v nás, dosahuje dokonalosť“. No osoba Krista, je božská a zbožšťujúca, a pristupuje k živému spoločenstvu so samým Bohom. Ján opiera melodické variácie o láske na pevný predmet viery, v celom bohatstve, veriť v hĺbke Ježišovi Kristovi, evanjelizácie. Poklady ľudskej šľachetnosti môžu byť tuná premárnené, v Ježiša,: Ale v akej viera? Svätého Jána, nezávisle od listu ...