Kostol a Obec Zemplín: História a Významné Pamiatky

Na juhu Východoslovenskej nížiny leží nenápadná obec, ku ktorej sa viaže bohatá a slávna história: Zemplín. Obec leží v južnej časti rovnomenného regiónu Východoslovenskej nížiny, na pravom brehu rieky Bodrog, ktorá ako jediná nemá prameň. Jej kataster je významnou archeologickou lokalitou.

Jej dnešná podoba však už slávu niekdajšieho stredovekého mestečka príliš nepripomína. Dedinku v susedstve rieky Bodrog, v ktorej dnes žije približne 400 obyvateľov, majú vďaka jej niekdajšiemu postaveniu, v obľube hlavne milovníci histórie.

Za „baňu historických starožitností“ označili zemplínsky kopec v dejinách zemplínskej župy vydaných roku 1906.

Počiatky Osídlenia a Slovanská Prítomnosť

Archeologické nálezy dokazujú, že prvú osadu si na vyvýšenine založili ešte v 5. tisícročí pred naším letopočtom nositelia bukovohorskej kultúry," objasňuje Elena Miroššayová z košického Oddelenia pre výskum východného Slovenska, ktoré spadá pod Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied (AÚ SAV).

Zlomky keramiky, ktoré určil ako slovanské, našiel už v roku 1931 pri prieskume na hradisku v Zemplíne Štefan Janšák. Takto sa mu podarilo hmotnými pamiatkami potvrdiť, že zemplínske hradisko v 8. a 9. storočí, tak aj ako celé okolie, obývali Slovania.

Ing. Štefana Janšáka, jedného z priekopníkov modernej slovenskej archeológie, 27. júla 1931 do Zemplína, priviedol vedecký záujem o málo známu oblasť. Avšak to, že sa nachádza na mieste zvlášť dôležitom z hľadiska poznania pravekých a včasných dejín východnej časti Karpatskej doliny si uvedomil okamžite. Výsledky svojich ciest spracoval v knihe Praveké sídliská s obsidiánovou industriou (Bratislava 1935), ktorá je jednou z prvých slovenských archeologických publikácií, zverejnil okrem iného aj materiál z prieskumu v Zemplíne.

Ede Reiszing v dejinách Zemplínskej župy vydaných začiatkom 20. storočia napísal, okrem iného, že samotná župa dostala meno od zemplínskeho zemného hradu. Názov Zemplín odvádza zo slovanského slova zem, zemlja a vidí v tom znak toho, že tu bývali Slovania obrábajúci zem.

Podľa neho Slovania poznali stavbu valov, ohradzovali nimi vyvýšené miesta, aby chránili seba i svoje stáda. Pri výskume valu sa ukázalo, že Slovania využili starú kelto-dácku konštrukciu, ktorú upravili a zvýšili.

Zlomky keramiky dokazujúce kontinuitu Slovanov sa nachádzajú na rôznych miestach v intraviláne i bezprostrednom okolí Zemplína. Okrem obydlia z Kertalje o tom dokazuje aj hrob z 8.-9. storočia - doba veľkomoravská - nájdený na mohylníku z doby rímskej na Szélmalomdombe. Je isté, že v tom čase v Zemplíne žil väčší počet ľudí, teda musel existovať aj rozsiahlejší cintorín. Neskôr, keď už každá osada mala svoj kostol, vznikali tzv. prikostolné cintoríny. Ten podľa doterajších výskumov, zdá sa, bol v Zemplíne na hradisku.

V 1. storočí pred naším letopočtom vzniká na území Zemplína dobre organizovaná aglomerácia. Patrí k nej aj keltsko-dácke hradisko obohnané valom. Na jeho spevnení sa následne v 9. storočí už podieľa iný národ - Slovania.

Od konca 9. až do 11. stor. využili priestor niekdajšieho keltsko-dáckeho hradiska Slovania. Staršie valové opevnenie na východnej strane doplnili a po celom obvode spevnili.

V 10. storočí, pravdepodobne pod hrozbou útokov staromaďarských kmeňov prenikajúcich do Karpatskej kotliny, pristúpili obyvatelia hradiska k rozsiahlej prestavbe opevnenia, ktoré po celom obvode zvýšili a spevnili.

Na mieste slovanského hradiska vznikol neskôr hrad.

Nálezy dosvedčujú slovanské osídlenie od 8. storočia. Našlo sa tu i kresťanské pohrebisko a fragmenty staromaďarskej kultúry.

Hrad Zemplín

Zaniknutý hrad postavný v 12. storočí na mieste staršieho hradiska, zničený v 17. storočí. Hrad vznikol na prelome 11. a 12. storočia postupným opevňovním pôvodného hradiska. Súčasne s opevnením bola postavená aj kamenná administratívna budova a asi aj menší kostol.

Hradisko Zemplín

Najstaršia zmienka o existencii murovaného hradu je z roku 1214, kedy tu sídlil "comes curialis de Zemlun", teda zástupca župana. V tom čase sídlil župan na hrade Patak v Sárospataku. V 12. a začiatkom 13. storočia bol zemplínsky hrad iba jedným z provinciálnych hradov. Sídlom župy sa stal až uprostred 13. storočia, keď sa ukázala potreba umiestniť sídlo župy v jej centre.

K poslednej úprave valu došlo pravdepodobne na prelome 11. a 12. storočia, kedy sa hradisko začalo prestavovať na hrad. Postavili kamennú administratívnu budovu a asi aj kostol menších rozmerov.

Prvá písomná zmienka o existencii kamenného hradu nad Zemplínom pochádza z roku 1214, kedy tu sídlil zástupca župana. Sídlom župy sa stáva o niekoľko desiatok rokov neskôr. Pôvodne ho vlastnil kráľ, neskôr jágerské biskupstvo a následné až do jeho vypálenia v 17. storočí viaceré šľachtické rodiny, medzi nimi napríklad Drugethovci, Csákyovci až napokon jeho poslední majitelia Andrássyovci.

V 13. storočí sa označuje ako trhová osada s možnosťou vyberania mýta a v 15. storočí sa vyvinula zo staršej osady existujúcej v tesnej blízkosti ranofeudálneho hradu. Do konca 13. storočia bol hrad a dedina majetkom uhorských kráľov a centrom zemplínskeho komitátu.

Funkcia hradu a župného sídla postupne upadala. V 17. storočí hrad vypálili, viac ho už neobnovovali. Upravovali iba dnešný kalvínsky kostol.

Od konca 17. storočia Zemplín stále upadal. Hrad bol zničený a podhradie už nevedelo konkurovať mestám vznikajúcim v okolí. Ku skaze prispel aj požiar, ktorý roku 1803 postihol celú obec.

Kostoly v Zemplíne

Centru hradiska, ktorý stále obkolesujú pozostatky obranného valu, dnes namiesto pompézneho mocenského sídla dominujú dva kostoly a priľahlý cintorín. Areál hradiska, kde dnes stoja namiesto hradu dva kostoly. Vľavo je gréckokatolícky kostol a vpravo je kostol reformovanej evanjelickej cirkvy.

V centre hradiska stoja v súčasnosti dva kostoly. Gréckokatolícky postavený v roku 1804 a chrám reformovanej evanjelickej cirkvi, stavebne upravený v prvej polovici 17. storočia.

Historici predpokladajú, že vznikol prestavbou pôvodného románskeho kostola, ktorý tam zrejme kedysi stál spolu so stredovekým hradom. Podľa údajov z roku 1332 bol na hrade kostol zasvätený sv. Jurajovi, ochrancovi opevnených sídiel a strážnych miest.

Dnešný kalvínsky kostol, má gotické základy a bol prestavaný roku 1628. Vtedy stála iba samotná loď, vežu postavili až roku 1872. Druhý gréckokatolícky kostol začali budovať v roku 1804.

K pôvodnému kostolu postavenému v románskom slohu patril aj cintorín. Pôvodne gotický kostol bol postavený niekedy v prvej polovici 14. storočia, počas jeho prvých troch desaťročí. Napriek neskorším klasicistickým prestavbám a viacerým vlnám renovácií si dodnes zachoval svoj počiatočný pôdorys, ktorý odrážajú dobre zachované vonkajšie oporné piliere.

Drevené Kostolíky v Okolí Zemplína

K veľmi zaujímavým a atraktívnym architektonickým pamiatkam Zemplína patria gréckokatolícke a pravoslávne drevené kostolíky, majstrovské diela prevažne anonymných ľudových tvorcov. Stoja na návršiach alebo pri potokoch a tvoria malebnú dominantu obcí. Vznikli prevažne v 18. storočí a z tohto obdobia je aj ich interiér, v ktorom sú pozoruhodné dekoratívne nástenné a nástropné maľby oltáre, lavice, obrazy drevené liturgické náčinie a knihy.

• Jalová - drevený kostol postavený v roku 1831.
• Hrabová Roztoka - pravoslávny kostol sv. Bazila Veľkého. Hlavný oltár a ikonostas sú súčasné so stavbou. Zaujímavý je tepaný strieborný kalich z 18. stor.
• Inovce - pravoslávny drevený zrubový kostol sv. Michala archanjela z roku 1836. Interiér je súčasný so stavbou. Pri kostole je drevená zvonica.
• Kalná Roztoka - pravoslávny drevený kostol sv. Bazila z konca 18. stor., Rekonštruovaný v roku 1839. Vzácne je najmä vnútorné vybavenie kostola, ktoré tvorí s architektúrou stavby jednoliaty celok.
• Krásny Brod - pravoslávny drevený kostolík z konca 19. storočia.
• Ruská Bystrá - pravoslávny drevený barokový kostol sv. Mikuláša z roku 1730. Je vhodne zakomponovaný do prírody s vysokou umeleckou i technickou hodnotou. V kostolíku je ikona Pieta z roku 1700. Leží v severovýchodnej časti okr.
• Ruský Potok - drevený pravoslávny barokový kostol z roku 1740, v ňom sú bohoslužobné knihy z rokov 1626 -1654.
• Strihovce - drevený barokovo-klasicistický kostol z 18. storočia, leží juhovýchodne od Sniny.
• Šmigovec - drevený kostol z 19. stor.
• Topoľa - drevený zrubový barokový gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1780. Rekonštruovaný bol v rokoch 1928 - 29 a v roku 1970. Je postavený na návrší nad obcou. Tiež je tam pravoslávny drevený kostolík z druhej pol. 17. stor. ikonograficky zaujímavý obraz Snímanie z kríža, pochádzajúci z čias okolo roku 1700.
• Uličské Krivé - drevený barokový gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1718. Začiatkom 20 stor bol zrenovovaný.

Nová Sedlica - v roku 1970 bol prenesený gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1754 s barokovým interiérom a ikonostasom z polovice 18. storočia do parku pri kaštieli v Humennom. Je tu súčasťou skanzenu ľudovej architektúry a bývania.

Vyšný Hrabovec - drevený kostol, ktorý je zaujímavý tým, že má samostatnú zvonicu - vežu, otvorenú v prízemí a so šindľovou strechou.

Svätuše a Románsky Kostolík

Obec Svätuše (maď. Szentes/Bodrogszentes) leží 6 kilometrov západne od Kráľovského Chlmca, hneď pri hlavnej ceste na Stredu nad Bodrogom a Trebišov. Kostolík stojí na východnom okraji obce na svahu. Areál je voľne prístupný a dá sa k nemu dostať aj autom. Od kostolíka je krásny výhľad na okolitú krajinu.

Pôvodný kostolík postavili na návrší v dominantnej polohe nad obcou niekedy na začiatku 13. storočia. Išlo o neveľkú tehlovú jednoloďovú stavbu s západnou vežou, emporou a svätyňou neznámeho tvaru, ktorá svojou výzdobou podľla všetkého patrila medzi najhonosnejšie vidiecke kostolíky románskeho obdobia na našom území.

Kostol Svätuše

V druhej polovici 15. storočia už nevyhovoval rastúcemu počtu veriacich, a preto bol radikálne prestavaný. Loď kostolíka bola rozšírená smerom na juh i východ, čo si vyžiadalo zbúranie južnej románskej steny lode i pôvodnej svätyne. Tú nahradilo podstatne väčšie polygonálne presbytérium. Zo severnej strany k nemu navyše pristavali aj sakristiu obdĺžnikového pôdorysu.

Barokovou prestavbou prešiel kostol v roku 1794, kedy loď dostala drevený kazetový strop. Súčasnú podobu získal objekt až v roku 1907, kedy bola zo severnej strany pristavaná pozdĺžna kaplnka. V tej dobe už neexistovala gotická sakristia a zostali z nej len časti múrov, ktoré sa premenili na oporné piliere presbytéria.

Kostol bol obnovovaný v roku 1909 a 1967, od roku 1963 má status národnej kultúrnej pamiatky.

• Z románskeho obdobia sa zachovala len západné priečelie s vežou a časť severnej steny lode.
• Románska veža je členená v exteriéri na jednotlivé poschodia s oknami zuborezom a oblúčikovým vlysom prechádzajúcim do nárožných lizén. Prvé poschodie je osvetlené iba jednoduchým oknom na západnej strane. Na ďalších dvoch poschodiam sú už kvôli odľahčeniu hmoty združené okná, na severnej a južnej strane dokonca až trojité. Možno povedať, že ide o najozdobnejšiu zachovanú vežu vidieckeho kostolíka z románskeho obdobia na našom území. Najmä dvojica trojitých okien na severnej a južnej strane veže je na naše pomery unikátna.
• Krásnym príkladom románskeho slohu je aj západný ústupkový portál s dvoma vloženými stĺpikmi na každej strane. Výzdoba ich kalichov nie je jednotná. Na ľavej strane sú to bobule s volutami, na pravej jazykové listy, z ktorých časť nesie na spodnej strane palmetový vzor.
• Na západnej strane lode sa nachádza empora nesená dvoma masívnymi stĺpmi s kubickými hlavicami. Do priestoru lode sa otvára troma arkádovými oblúkmi, z ktorých južný bol v gotike upravený do tvaru trojlístka kvôli rozšíreniu lode južným smerom.
• V západnej stene lode na poschodí sa nachádzajú tri niky, resp.
• Z obdobia neskorogotickej prestavby kostola sa zachoval okrem klenby presbytéria a niekoľkých okien s kružbou aj hodnotný portál v tvare oslieho chrbáta na južnej strane.

Kostol patrí miestnemu zboru Reformovanej kresťanskej cirkvi a stále slúži na liturgické účely. Po komplexnej obnove ukončenej v roku 2017 je v dobrom stave. Návštevu je možné dohodnúť (aj) na obecnom úrade.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii obce Zemplín

tags: #kostol #v #obci #zemplin