Prenasledovanie kresťanov vo svete sa znova silne zvýšilo, ako informovala medzinárodná kresťanská organizácia Open Doors. Blízky Východ je kolískou kresťanstva, kde už 2000 rokov žijú kresťania a kde bolo kresťanstvo významným faktorom. Od vzniku islamu v 7. storočí to nemali kresťanské cirkvi ľahké, ale mali štatút trpené menšiny.
Príkladom je Egypt, kde z 89 miliónov Egypťanov je asi 10 percent kresťanov. Už roky sú títo kopti prenasledovaní islamistami, ba dokonca vraždení. Pri útoku na ústredný chrám koptského pápeža v Káhire bolo usmrtených 24 ľudí. Mnohí kresťania sa pokúšajú krajinu opustiť, aby sa dostali do bezpečia.
Podobne je na tom Sýria, kde od roku 2010 opustila krajinu štvrtina z 2 miliónov kresťanov zo strachu pred teroristickou milíciou IS, ktorá kresťanov kruto vraždí, unáša a mučí. Boli zničené takmer všetky kostoly a kláštory. Rovnako zlá je situácia v Iraku, kde za 15 rokov zostalo z 1,2 milióna kresťanov už iba 250 000. Skúškou pre budúcnosti kresťanov v Iraku bude situácia v Mosule. To, či sa kresťanom po dobytí Mosulu umožní vrátiť sa, rozhodne, či kresťania v krajine zostanú alebo sa vysťahujú na Západ.
Prečo sa neozve výkrik západného sveta? Prečo nerobíme všetko pre to, aby sme našim vytláčaným, diskriminovaným a prenasledovaným bratom a sestrám na Východe pomáhali? Či by sa nemali všetky vlády, ľudsko-právne organizácie a cirkvi spojiť, aby túto genocídu kresťanov na Východe zastavili?
Možno musíme dostať „nové srdce“ a „nového ducha“: „Boh hovorí. Dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha“ (Hes. 36,26). Pre rok 2017 želám všetkým, aby sa osudovej otázke východných kresťanov nevyhýbali a urobili všetko, čo je možné.
Rozšírenie kresťanstva vo svete
Postoj Cirkvi k Spoločenským Otázkam
Katolícka cirkev je prísnou odporkyňou trestu smrti a pripomína všetkým ľuďom, že život je posvätný. Právo na život je pred všetkými inými právami, keďže aj najhoršiemu hriešnikovi sa ponecháva otvorená možnosť obrátenia. Aktuálnym rozsudkom sa podľa médií po prvý raz v USA trestá nenávistný čin trestom smrti. 17. júna 2015 Dylann Roof v Kostole „Emanuel African Methodist Episcopal Church“ v Charlestone v štáte Južná Karolína začal počas bohoslužby strieľať a zabil deviatich veriacich. Kostol navštevujú černosi. Roof sa pred súdom označil sám ako rasista a výslovne sa k činu priznal.
Švajčiarsky kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, mal prednášku na Teologickej fakulte v nemeckom Padernborne s názvom „Chvála mnohorakosti. V záujme jednoty kresťania na celom svete nesmú popustiť z úsilia intenzívne sa zameriavať na spoločný cieľ v ekumenizme. Ak partneri v ekumenizme nebudú mať pred očami spoločný cieľ, ale budú veľmi odlišným spôsobom chápať, čo k jednote Cirkvi patrí, tak je tu veľké nebezpečenstvo, že budú napredovať rôznymi smermi a následne zistia, že sa od seba vzdialili možno ešte viac ako doteraz. Toto nebezpečenstvo sa v minulých desaťročiach nijako nezmenšilo.
Rozhodujúcim dôvodom chýbania spoločného a skutočne únosného cieľa kresťanských vyznaní v ekumenizme je skutočnosť, že každá cirkev má špecifickú koncepciu svojho bytia a usiluje sa prenášať ju aj do roviny cieľa ekumenizmu. V podstate existuje toľko ekumenických predstáv cieľa, koľko je konfesionálnych ekleziológií. To, že sa cirkvi z reformácie medzičasom vyvinuli do sotva prehliadnuteľného pluralitného univerza, je ďalší dôvod mnohých predstáv o ekumenických cieľoch a zdržanlivých snáh o jednotu. Ekumenické hnutia sa dnes nerealizujú iba medzi veľkými historickými cirkvami, ale stále viac aj so slobodnými cirkvami.
Ekumenická zodpovednosť spočíva v tom, že budeme mať horlivú starosť o opätovné nastolenie toho spoločenstva, ktoré je jednej mysle, spojené v láske, jednomyseľné a svorné.
Niektorí si ešte spomenú na výzvu kardinála Meisnera, aby sa CDU premenovala na „Ľudovú stranu“, pretože to C sa už nepovažuje za oprávnené. Nie je jasné, či politiku kancelárky a strany CDU možno ešte nazvať „kresťanskou“? Je to ešte politika, ktorá zodpovedá kresťanskému obrazu človeka? O politike „genderu“, ktorá pretína všetky politické spektrá a teraz sa tvrdo presadzuje do sexuálnej výchovy v školách, to sotva môžeme tvrdiť. Je stále silnejšie pripodobovanie všetkých foriem spolužitia k manželstvu zlučiteľné s tým „C“? Nuž sotva.
Slová Angely Merkelovej, „Musím vám celkom úprimne povedať: Máme predsa všetky šance a slobody, priznávať sa k nášmu náboženstvu, pokiaľ ho praktizujeme a v neho veríme,“ nestačia. Ide o to, aby sa toto vyznanie realizovalo v praktickej politike. Spievanie kolied je síce výrazom našej domoviny, ale muselo by to byť oveľa viac ako folklór. Ak je však to „C“ v názve strany už iba vývesným štítom, vyvoláva to podozrenie, že iba úspechy AfD podnietili zmeniť volebnú taktiku Merkelovej a prejaviť „kresťanské“ sebavedomie.
| Krajina | Počet kresťanov (odhad) | Situácia |
|---|---|---|
| Egypt | cca 9 miliónov | Prenasledovanie islamistami |
| Sýria | cca 1,5 milióna (pred 2010) | Vraždenie a únosy zo strany IS, zničené kostoly |
| Irak | cca 250 000 (z 1,2 mil. pred 15 rokmi) | Neistá situácia, budúcnosť závisí od Mosulu |