Príchod saleziánov do Dubnice
Don Šipkovský pracoval na biskupskom úrade v Nitre. Jedného dňa mu otec biskup Ján Pázstor povedal: “Bernardko, vy nebudete robiť na biskupskom úrade nijakú pomocnú pracovnú silu, ale pôjdete do pastorácie. Povedzte predstaveným, že saleziánom dám do správy faru v Dubnici nad Váhom ako som Vám to už ponúkol v roku 1942, keď som bol dubnickým farárom.“ Otec biskupo ho ustanovil za kaplána 1.júla 1969 k pánu dekanovi Poloczekovi do Dubnice. Don Šipkovský bol prvým saleziánom v tomto meste. Postupne prišli ďalší traja bratia, don Čakánek, don Kaiser a don Plánka. Don Čakánek bol menovaný za farára. Všetci štyria sa venovali výlučne pastoračnej činnosti. Na sviatok don Bosca v roku 1972 museli bratia farnosť opustiť. Vo farnosti zostal pôsobiť len don Čakánek. Vynakladal veľké úsilie na povznesenie dubnickej farnosti. Okrem svojich pastoračných povinností tajne zhromažďoval mládež a pomáhal jej ako sa dalo.“ Svoju farnosť mal dobre zmapovanú a nikdy nezabúdal na tých, ktorí potrebovali pomoc. Kufor svojho žiguli kombi naložil čučoriedkami (medom, jablkami…) a rozviezol ich viacdetným rodinám.
„Stará dubnická fara mala svoje čaro. Keď do nej človek vošiel hlavným vchodom, krátkou chodbičkou sa dostal von na druhú stranu. Z druhej strany boli jedny dvere a tie viedli do herne. Možno práve pre tú herňu mala pre nás stará dubnická fara svoje čaro. Kľúč býval pod prahom. Pamätám na miništrantské stretká, na duchovné cvičenia,na polnočnú, pri ktorej kostol burácal spevom vianočných piesní. Dubnická fara bola otvorená pre všetkých.
Príchod saleziánok
Kto bola tá Mariška? V roku 1969 na žiadosť otca provinciála don Dermeka sa rozhoduje o prítomnosti sestier saleziánok v Dubnici nad Váhom. V roku 1971 prichádza na dubnickú faru prvá saleziánka. Je ňou sestra Mária Černá. Hovorili sme jej Marienka. Okrem služby na farskom úrade sa starala o dom, o záhradu a o každú dušu, ktorú jej Boh poslal do cesty. Zvlášť sa venovala dievčatám. „Pri pohľade na starú faru oživujú spomienky. Ja dubnická miništrantka spomínam na čistenie čučoriedok v záhrade a na Marienkine vynikajúce kysnuté koláče, ranné sväté omše a raňajky na fare. V tom čase sa stavala nová fara. Sestre Marienke vypomáhali aj ženy z Dubnice.
Od roku 1974 sa sestra Mária stala magistrou. Spolu s don Izakovičom sa začína formácia povolaní. Boli si vedomí toho, že ak ich odhalí polícia, hrozí im väzenie. Za sestrou Máriou prichádzajú dievčatá. Prichádzajú na rozhovory, na formačné stretnutia. Súčasne vždy niečo vypomohli v dome alebo v záhrade. Vypomáhať prichádza Zuzka Petrocová, Evka Pullmannová. Prvé novicky boli Ľudka Konkolová a Rózka Mrenová. Obidve skladali sľuby v roku 1976. V roku 1979 skladá prvé sľuby Evka Pullmannová, po nej ďalších 6 noviciek. Odchádza aj sestra Marienka. Na faru prichádzajú diecézny kňazi. Ale sestry v Dubnici zostávajú. Bývajú v bytovke. Direktorkou je sestra Alžbeta Šúplatová spolu so sestrami Máriou Sitárovou a Oľgou Krekáňovou. Postupne bývali na viacerých bytovkách, aj v Novej Dubnici. Chodili do civilných zamestnaní a apoštolát robili aj po okolitých dedinách v Dúlove, Červenom kameni, Púchove.
V roku 1990 sa sestry zviditeľnili. V katolíckom dome je menovaná prvá predstavená Slovenskej vizitatórie sestra Helena Danišová. Zriaďuje sa tu komunita. Sestry učia náboženstvo na školách, pripravujú deti spolu so saleziánmi k sviatostiam, vedú spevácky zbor Mária. V roku 1991 je zriadená Cirkevná základná škola. V roku 1993 sa tri sestry Oľga Krekaňová direktorka, Gitka Dubinová a Beáta Takáčová sťahujú do priestorov bývalej škôlky na sídlisko Pod kaštieľom, kde pôsobia doteraz. Zriaďuje sa kaplnka a otvára sa oratko Margarétka v stredu, v piatok a v nedeľu. Postupne vznikajú stretká, výlety, nocovačky, duchovné obnovy a duchovné cvičenia pre dievčatá, animácia detských sv. omší. V súčasnej dobe v komunite pôsobí 6 sestier. Bývajú v tých istých priestoroch. V budove je zriadené Súkromné centrum voľného času a miestne stredisko Laura. Sestry pôsobia na Cirkevnej základnej škole. Vyučujú náboženstvo i profánne predmety. Pôsobia v Centre voľného času, kde je veľa stretiek- rovesníckych skupín a krúžkov. Sestry pôsobia aj v Katolíckom dome. Na väčšine akcií spolupracujú s bratmi saleziánmi.
