V Evanjelickej cirkvi a. v. sú Večera Pánova a krst sviatosti. Sviatosť je Boží mocný čin. Ustanovil ju Pán Ježiš Kristus.
Krst svätý
Krst svätý je sviatosťou, pri ktorej sa človek stáva členom cirkvi. Je priznaním sa k viere v Boha, v Ježiša Krista, prijatie Ducha Svätého a zároveň symbolizuje Božie prijatie. Pôsobí teda odpustenie hriechov, oslobodenie od večnej smrti, dáva radosť všetkým, ktorí veria tomu, čo hovorí Písmo Sväté. Voda symbolizuje kúpeľ znovuzrodenia v spojitosti s Božím slovom a vierou. Prenesene sa ním topí starý Adam (hriešny človek).
Podmienky krstu v Evanjelickej cirkvi:
- O krst dieťaťa musia požiadať rodičia, alebo aspoň jeden rodič osobne.
- Duchovný pastier (farár) je povinný viesť s rodičmi a krstnými rodičmi pastorálny rozhovor o význame, zmysle a záväznosti krstu svätého.
- Zistí, čí sú rodičia pokrstení, konfirmovaní a cirkevne zosobášení. Ak z rozhovoru vyplynie, že tieto podmienky nespĺňajú, vedie rodičov k rozhodnutiu, aby pred krstom dieťaťa boli oni sami najprv pokrstení (konfirmovaní) a ich manželstvo evanjelicko-kresťanským spôsobom požehnané.
Krst sa neprislúži, ak aspoň jeden z rodičov nebude pokrstený, a ak krstní rodičia nedostanú od rodičov (alebo pestúnov, vychovávateľov) písomné právo vychovávať dieťa vo viere. V prípade, že krst žiadajú starí rodičia alebo príbuzní, duchovný pastier rozhodne o prislúžení krstu na základe posúdenia predpokladov pre krst a výchovu dieťaťa v rodine a v spolupráci s cirkvou.
Krstní rodičia majú byť zásadne ev. a. v. V prípade závažných dôvodov jeden z krstných rodičov môže byť členom inej kresťanskej cirkvi. Krstní rodičia ev. a. v. musia byť pokrstení a konfirmovaní a v prípade manželov - krstných rodičov aj cirkevne zosobášení. Krstní rodičia z inej cirkvi musia byť pokrstení.
Pri výkone krstu musia byť osobne prítomní rodičia a krstní rodičia dieťaťa. Krstiť treba zásadne v chráme, pokiaľ možno v rámci služieb Božích. Zo závažných dôvodov možno krstiť aj v zborovej miestnosti, alebo na inom primeranom mieste. Zásadne nemožno krstiť deti z iných cirkevných zborov (ako i mládež a dospelých).
Krst dieťaťa sa vykonáva v krátkom čase po jeho narodení. V odôvodnených prípadoch možno dieťa pokrstiť aj v neskoršom veku. Pokrstené dieťa sa stáva členom cirkevného zboru jeho rodičov alebo jedného z nich. voliť a byť volený do cirkevných orgánov (Právo voliť a právo hlasovať na zborovom konvente nadobúda člen cirkvi po dovŕšení plnoletosti.
Konfirmačná príprava je určená pre členov zboru vo veku nad 12 rokov. Konfirmačná príprava je dvojročná, prebieha pod vedením zborového farára. Konfirmovaní môžu byť aj dospelí! Dvojročná konfirmačná príprava sa rozumie v rozsahu 80-100 vyučovacích hodín. Pri príprave starších alebo dospelých je potrebné primeraným spôsobom obsiahnuť celú konfirmačnú látku. Pri zápise ku konfirmačnej príprave zisťuje kňaz, či dieťa absolvovalo školskú náboženskú výučbu.
Konfirmácia je slávnostné prijatie pokrstenej mládeže, resp. Konfirmovaní sa stávajú dospelými členmi cirkvi. Môžu sa zúčastňovať na Večeri Pánovej, byť krstným rodičom, alebo po dovŕšení 18. roku života svedkom pri sobáši. Od 18 roku života majú v cirkvi volebné právo. Volení do funkcií môžu byť podľa cirkevno právnych predpisov, najskôr od 21.
Krst Ježiša Krista
Večera Pánova
Večera Pánova je druhou sviatosťou, ktorú evanjelická cirkev využíva ako prostriedok Božej milosti. Ustanovená bola Pánom Ježišom Kristom a On sám stanovil aj jej viditeľné znaky. Slová ustanovenia máme v Biblii, v Evanjeliu podľa Matúša 26. kapitola 26-28:
„Keď jedli, vzal Ježiš chlieb, dobrorečil, lámal a dával učeníkom hovoriac: Vezmite, jedzte! Toto je moje telo. Potom vzal kalich, dobrorečil, dal im a riekol: Pite všetci z neho! Lebo toto je moja krv [novej] zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov.“
Paralela je aj 1.Korintským 11, 23-25, zatiaľ čo sú sviatosťou krstu svätého začleňovaní do Kristovej cirkvi, Večera Pánova je pokrmom a nápojom na posilnenie viery. Je pokrmom a nápojom pre večný život. Prisluhuje sa podľa rozkazu Pána Ježiša pod obojím spôsobom (chlieb a víno). Slúži na pestovanie jedinej Kristovej cirkvi a spoločenstve kresťanov v celom svete. Zároveň je pripomenutím pamiatky Pánovej smrti za náš hriech. Je aj pomocou pre konkrétny život veriaceho v spoločenstve iných veriacich.
Večere Pánovej sa môžu zúčastniť konfirmovaní členovia cirkevného zboru ako aj iní kresťania. Pristupovanie k Večeri Pánovej je osobnou požiadavkou veriaceho, ktorá vychádza z toho, že tu dochádza k najlepšiemu stretnutiu s Pánom Ježišom. Večera Pánova je prisluhovaná pravidelne na službách Božích v chrámoch, - v advente, na začiatku Nového roka, v pôste, v nedeľu pokánia....
Večeru Pánovu môžeme prislúžiť aj v domácnosti s rovnakým cieľom- na posilnenie viery, odpustenie hriechov a upevnenie jednoty cirkvi. V tomto súvise treba zároveň hovoriť o potrebe schádzať sa v domácom kruhu pri Večeri Pánovej. Takéto spoločenstvo znamená aj určité zavŕšenie duchovného života v rodine. Táto možnosť je však málo využívaná. Je to isto aj preto, že domáce pobožnosti prestali existovať a tak sa stratila aj možnosť prislúženia Večere Pánovej v domácnosti. Dnes sa s predstavou Večere Pánovej v domácnosti spája predstava tzv. „posledného pomazania“.
Večera Pánova v domácnosti však v žiadnom prípade nie je poslednou službou cirkvi človeku, keby aj ležal na smrteľnom lôžku. Je posilnením viery človeka. Večera Pánova je najväčším sviatkom kresťanského spoločenstva, najlepšou možnosťou spojiť sa osobne s našim Pánom a tak sa uistiť o tom, že sme boli zachránení z otroctva hriechu a smrti. Využívanie tohto daru je preto tiež hlavným poznávacím znamením života kresťanského spoločenstva alebo osobného života viery jednotlivca.
Funkciu prípravného aktu Večere Pánovej plní v súčasnosti v našej liturgickej časti spoveď. Pri nej odpovedajú všetci ľudia, ktorí pristupujú k Večeri Pánovej na spovedné otázky naraz, podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia. Spovedá sa pri nej človek Bohu, podmienkou nie je ušná spoveď kňazovi. Tá nie je vylúčená, nie je však povinná!
Večera Pánova sa v našom cirkevnom zbore prisluhuje spravidla na 1. pôstnu nedeľu, na Zelený Štvrtok / Veľký Piatok, pri príležitosti konfirmácie / zlatej konfirmácie, na Kajúcu nedeľu, pri poďakovaní za úrody zeme, na 1. adventnú nedeľu a na 2.
Posledná večera
Sobáš v Evanjelickej cirkvi
V Evanjelickej cirkvi je kresťanský sobáš doživotný sľub muža a ženy, pred Pánom Bohom a v prítomnosti kresťanských svedkov, v zmysle Ježišových slov: „Čo Boh spojil, človek nerozlučuj“ (Mt. Právo na kresťanský sobáš má každý člen nášho cirkevného zboru. Mal by spĺňať podmienky, ako je konfirmácia, byť slobodný, prípadne vdovec, vdova. ECAV uznáva každé manželstvo muža a ženy uzavreté v ktorejkoľvek kresťanskej cirkvi alebo pred štátnymi úradmi za plnohodnotné a plnoprávne.
O evanjelický sobáš musia požiadať snúbenci v dostatočnom časovom predstihu (cca 3 - 4 mesiace pred zamýšľaným termínom sobáša). Prísť je potrebné ešte pred podaním žiadosti na matričnom úrade. So sobášiacim farárom si dohodnú termín sobáša. (1) O cirkevný sobáš musia požiadať snúbenci v dostatočnom časovom predstihu ešte pred podaním žiadosti na matričnom úrade, pričom musí byť vopred dohodnutý aj termín sobáša. (3) Cirkev sobáši svojich pokrstených a konfirmovaných členov. (7) Sobáš sa koná vždy v chráme za prítomnosti svedkov, ktorí po sobáši spolu s novomanželmi podpíšu zápisnicu. Svedkovia musia byť ev. a. v., konfirmovaní. V odôvodnených prípadoch môže byť jeden zo svedkov členom inej kresťanskej cirkvi. (9) Sobáše sa neodporúčajú v advente a v pôste, v predvečer výročných slávností, kajúcich dní a podobne. Sobáš rozvedených je možný len po súhlase (dišpenz) dištriktuálneho biskupa. (10) Pri konfesijne zmiešaných manželstvách v rámci pastorálnej prípravy je potrebné viesť snúbencov k dohode, že v prípade narodenia detí z ich manželstva, budú tieto pokrstené a vychovávané v ev. a. v. cirkvi. Túto dohodu potvrdia podpisom v sobášnej zápisnici. (11) K sobášu kňaza, diakona, poslucháča teológie, ktorý chce konať službu v cirkvi, je potrebný pastorálny rozhovor s jedným z biskupov a súhlas zboru biskupov na základe prehlásenia, že manželstvo nebude prekážkou pri ustanovení kaplána. Manželský partner musí byť ev. a. v. Výnimku povoľuje zbor biskupov. (12) Spolupráca ev. (13) Miesto tzv. (14) Ak by sa sobáš konal z akýchkoľvek dôvodov mimo územia zboru (zborov), do ktorého (ktorých) prislúchajú snúbenci, potrebný je predchádzajúci súhlas zborového farára jedného z nich. Zápis do matriky sobášených (pod číslom) uvedie sa v tom zbore, z ktorého farár dal súhlas k sobášu; záznam bez poradového čísla v matrike zboru, v ktorom sa sobáš konal. (16) Každý sobáš (aj požehnanie manželstva) sa zapisuje do zborovej matriky sobášených. O vykonaní sobáša dáva cirkevný zbor osvedčenie s podpisom sobášiaceho farára. (18) ECAV pripúšťa len sobáš osôb rôzneho pohlavia.
Pohreb v Evanjelickej cirkvi
Je určený pre členov cirkevného zboru alebo pre tých, ktorí sa rozhodnú dať pochovať evanjelicko - kresťanským spôsobom. Úprava na konanie evanjelických pohrebov vychádza zo zásadného teologického stanoviska a poznania, kto je subjektom a objektom pohrebu - subjektom je cirkevný zbor. On vykonáva pohreb a nie rodina. Rodina len požiada o jeho konanie. Keďže cirkevný zbor vykonáva pohreb, zásadne pohreb nemožno odmietnuť žiadnemu členovi cirkvi. Pri pohrebe samovrahov, resp. Zvonenie pri pohrebe nie je poctou mŕtvemu. Zvonením cirkevný zbor oznamuje, že zomrel člen zboru. Používanie zvonov pri pohreboch členov iných cirkví je vecou dohody príslušných cirkevných zborov. Evanjelický cirkevný pohreb možno vykonať aj inoveriacemu na žiadosť rodiny, ktorá predtým o pohrebe upovedomila kňaza patričnej cirkvi. Pokiaľ kňaz inej cirkvi odmietol pochovať člena svojej cirkvi, môže tak urobiť na požiadanie rodiny evanjelický farár v prípade, že tým nespôsobí verejné pohoršenie a ujmu vlastnej cirkvi, resp.
Cirkevný príspevok
Nech Pán Boh požehná každého darcu. Cirkevný príspevok je povinný odvádzať každý člen cirkevného zboru vo výške 20 € určenej zborovým konventom.