Veľká Ida: História Kostola a Osídlenia

Veľká Ida, obec s bohatou históriou, leží v malebnom údolí, ktorého tvárnosť sa ustálila pred tisícročiami po búrlivých premenách. Táto oblasť, kedysi súčasť rozsiahlejšieho územia známeho ako zem Ida (terra Ida), bola svedkom najstaršieho osídlenia medzi dnešnými dedinami Veľká Ida a Malá Ida.

V tomto článku sa ponoríme do hlbokej histórie Veľkej Idy, preskúmame jej kostolné dejiny a osídlenie, a odhalíme fascinujúce udalosti a osobnosti, ktoré formovali túto významnú obec na východnom Slovensku.

Prvé Osídlenie a Zem Ida

Územie od súčasnej obce Veľká Ida na sever pôvodne tvorilo jeden územný celok - zem Ida (terra Ida). Na týchto miestach existovalo najstaršie osídlenie medzi dnešnými dedinami Veľká Ida a Malá Ida. V polohe dnešnej mestskej časti Košice-Šaca, konkrétne v polohe Viničky, sa našli črepy hradištného rázu, archeológovia potvrdili staré slovanské osídlenie.

V týchto miestach vznikol aj najstarší kostol, ktorý stál na polceste medzi dedinami Malá a Veľká Ida. Dedina, ktorá sa tu nachádzala, alebo pravdepodobnejšie vznikla až po založení kostola, dostala slovanské pomenovanie Svätica. Toto vzniklo na základe zasvätenia kostola Svätej trojici. Keď sa obec niekedy v 14. a 15. storočí pomaďarčila, názov sa zmenil na Šaca. K opätovnému poslovenčeniu dediny došlo v 17. a 18. storočí.

História Kostola

O spomínanom kostole sa dozvedáme z listiny z roku 1275, keď sa jágerský biskup zmieňuje o odcudzených kostoloch, ktoré mu majú odviesť desiatky a medzi nimi sa nachádza aj Ida. V listine sa Šaca uvádza ako Eghazas Ida, čiže Kostolná Ida. Kostoly vo Veľkej a Malej Ide vznikli len po roku 1280.

Na území zeme Ida sa nachádzali aj hornaté časti pri hornom toku rieky Ida, kde na prelome 13. a 14. storočia existovalo osídlenie. Je dôvodné predpokladať, že celé územie patrilo kráľovi, konkrétne pod kráľovský hrad Novum Castrum, dnes Abaujvár. Okrem opísanej zeme patrilo tu aj územie ležiace viac na sever, ktoré dostalo pomenovanie Čierny les. Ten zostal v majetkoch kráľa ešte dlhšie ako Ida.

Nezachovali sa písomnosti o zmene vlastníctva pozemkov v Ide z kráľa na šľachtu. Takáto prvá písomná mienka pochádza z polovice 13. storočia. Listina nespomína dediny, len Idu ako územie s lesmi. Vieme však, kto ich vlastnil. V roku 1247 vydal komes Privartus (Priuarthus) listinu, ktorá dáva na vedomie, že Peter, syn Juraja z rodu Aba, predal svoje dedičné pozemky a lesy, ktoré sa nachádzajú na východ od rieky Ida (približne severovýchdne od dnešnej obce Malá Ida). Kupcom sa stal Matej, spišský prepošt. Ten sa z nich však dlho neradoval. Chlapík menom Pousa ich obsadil a vyhlásil za svoje. Mimochodom, práve tento človek, ktorý takto konal v rozpore so zákonom, je predchodcom zemanov z Bašky.

Vlastnícke práva sa oäť vysporiadali za účasti kráľa ešte v tom istom roku. Pri listinách, v ktorých vypovedali vsedkovia v prospech niekdajšieho vlastníka Petra, ktorý ich odpredal Matejovi, sa dozvedáme, že Peter vlastnil územie, ktoré siahalo až z riečke Myslava, čo je južná hranica Čierneho lesa. Ako sa stal Peter majiteľom týchto území nevedno. Možno však predpokladať, že k tomu došlo počas prvej polovice 13. storočia, čiže v čase tatárskych vpádov. Zem bola neosídlená. Čierny les však ostal kráľovým majetkom až do roku 1297. Vtedy ho kráľ Ondrej III. daroval grófovi Hannusovi, synovi grófa Herborda z Košíc. Les susedil s územím mesta. O osídlení Čierneho lesa i problémoch, ktoré nastali s ťažbou dreva a osídlením sa môžete dočítať na stránkach o histórii obcí Nižný Klatov a Vyšný Klatov.

Ďalšia časť pôvodnej veľkej zeme Ida, ktorá pokrýva aj miesta terajšej obce Veľká Ida, sa v historických záznamoch spomína v roku 1251. Z toho roku sa zachovala listina, ktorá opisuje zem Bočiar, ktorá bola na juh od Bočiarskeho potoka. Dokument uádza, že zem na západe siaha až k Mŕtvej Ide (usque Mortuam aque Ida) a k hraniciam zeme komesa Marharda. Určite išlo o súčasnú polohu Vekej Idy. Marhard bol v rokoch 1246 - 1257 komesom (županom) Ujvárskej stolice (de Nuovo Castro). V roku 1267 sa spomína ako západný sused Hanisky, a to v oblasti medzi Veľkou Idou a Poľovom. Podľa písomného prameňa z roku 1255 Marhard pochádzal z rodu Aba. Ani tu nevedno, kedy prešli vlastnícke vzťahy tejto časti zeme Ida z kráľa na komesa. Je však pravdepodbné, že aj tu sa tak stalo za čias tatárskych vpádov v prvej polovici 13. storočia.

Prvá písomná zmienka o Veľkej Ide je z času kráľa IV. Béla z 1251. Obyvatelia dedinky patrili do rodu Aba, medzi ktorými boli rodiny Gagyi, Somosy, Nádasdy a Ida. Usadlosť na dolnom toku Ida sa uvádza ako majetok Morharda. V roku 1319 ako priami vlastníci sa spomínajú synovia Morharda. V roku 1331 sa spomína ako majiteľa usadlosti český rytier Chenyk, ktorý dostal od kráľa do daru za svoje služby a oddanosť. Kráľ Karol v roku 1332 spravovanie mu odňal a ako odškodné mu poskytol hrad Ugod. Za panovania kráľa Žigmunda zemepánom sa stali Perényiovci. Za ich panovania sa vybudoval hrad medzi rokmi 1411 až 1414. Perényi Péter sa dostal do zajatia Jána Jiskra, ktorý ho za 24 tisíc zlatých prepustil. Perényi toľko zlata nemal a požičal si od pána Modrára Pála z Körmöcu. Keďže Perényi nevedel peniaze vrátiť, stal sa majiteľom pozemkov Pála. Jeho právo na Veľkú Idu potvrdil aj kráľ Mátyás (Matej). Naspäť do majetku Perényiovcov dostala Veľká Ida ako veno, keď si Perényi János zobral za manželku Katalin Modrárovú.

V roku 1427 sa spomína Na Veľkú Idu ako mestečko. Perényiovci podporovali kráľa Žigmunda a preto generál Pucheim chcel dobyť hrad pre svojho pána cisára Ferdinanda Habsburského. Vojaci hrad podľa legendy opustili a jeho ochranu nechali na miestnych cigánov, ktorí po 20-tom dni boja prepustili dobyvateľom. Tí hrad zrovnali so zemou. V rokoch 1688 ako majiteľ kaštieľa spomína sa gróf István Csáky. Rod Csákyovcov dlho boli majiteľmi Veľkej Idy. V roku 1808 sa po prvýkrát objavil v písomnej podobe slovenský názov Welká - Ida vel Ida. Šlo o dvojité pomenovanie, čo už samo osebe poukazuje na jeho labilitu, nakoľko obec ako taká bola vždy silne maďarská. Preto sa nepredpokladá, že tento názov jestvoval už v stredoveku. Skôr s istotou možno tvrdiť, že si ho ľud vytvoril niekedy v 18. storočí a postupom došlo k úprave na dnes známy názov Veľká Ida. V tom období sa totiž na hornom toku Idy udiali značné národnostné prelivy obyvateľstva, prichádzalo do týchto končín čoraz viac Slovákov, ktorí bez akýchkoľvek ťažkostí vedeli preložiť do svojej reči maďarské pojmy ako nagy (veľký) alebo kis (malý). Vznik Abaujskej stolice bol samozrejme pre rod Aba veľkým prínosom. V krátkosti spomenuté, zabezpečil im upevnenie vplyvu, možnosť rozhodovať veľkou mierou o svojich právomociach, vlastne rozhodovať o všetkom. A to s pretvárkou, že tak konajú v záujme blaha poddaných, pritom za maskou sa v skutočnosti ukrývalo blaho osobné. Chotár Ida sa teda stal súčasťou Abaujskej stolice.

Pamiatky a Zaujímavosti

Dominantou Veľkej Idy je nepochybne krásny zachovalý kaštieľ, v ktorom dnes sídli Obecný úrad. Menej honosný bol kaštieľ postavený v roku 1824 v klasicistickom štýle. Prízemná budova so silne vystupujúcim stredným rizalitom a toskánskymi stĺpmi slúžila kedysi ako sídlo rodiny Brezsányi. V klasicistickom slohu bola v prvej polovici 19. storočia vybudovaná aj jednopodlažná kúria s toskánskymi pilastrami vysokého rádu, na ktorých spočíval architráv s tympanónom a akrotériami. Táto budova však po sérii stavebných úprav stratila svoju pôvodnú tvár.

Fabrika, ktorá svojou rozpínavosťou Veľkú Idu takmer zničila, stojí naďalej.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii Veľkej Idy

tags: #velka #ida #kostol #matej