Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici je významnou historickou a kultúrnou pamiatkou Spiša. Obec Veľká Lomnica leží cca 8 kilometrov severovýchodne od Popradu, hneď pri hlavnej ceste na Kežmarok a Starú Ľubovňu. Kostol je aj vďaka vysokej veži zďaleka viditeľný. Areál kostola je prístupný a fara je hneď vedľa chrámu. Kostol stojí v centre miestnej časti v ohradenom areáli ako výrazná dominanta.
Založenie a Stredoveký Rozmach
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Veľkej Lomnici bol postavený okolo roku 1280. Je nezvykle situovaný na dolnom konci obce, kde ho dali postaviť majitelia blízkeho kaštieľa. Už vtedy mal predstavanú neskorománsku vežu a zaklenuté ranogotické presbytérium. Strop v lodi bol rovný, drevený. Kostol (z lat. castelum - pevnosť) bol priestorom pre liturgiu a modlitbu, ale pre svoju stavebnú bezpečnosť poskytoval obyvateľom obce aj útočisko v čase nepokojov.
Obec ako sídlo významného šľachtického rodu Berzeviczy (predtým pomenovaného ako Páni z Lomnice) zaznamenala v stredoveku veľký hospodársky a kultúrny rozmach, čoho odrazom sú aj bohaté umelecko - výtvarné aktivity v kostole. Kostol v podobe typického jednolodia s kvadratickým presbytériom, severnou sakristiou a západnou predstavanou vežou postavili niekedy v rokoch 1270 až 1280. Tunajší farár patril už v roku 1268 do Bratstva 24 spišských kráľovských farárov. Krátko po dokončení bol interiér kostola vyzdobený nástennými maľbami ešte neskororománskeho štýlu.
Architektonické Detaily a Prestavby
Románsky štýl sa prejavuje najviac na veži kostola v podobe združených okien a oblúčikového vlysu nad nimi. Dnes už nepoužívaný portál na južnej strane lode spája v sebe románsky i gotický sloh. Jeho riešenie s ústupkami je ešte románske, zakončuje ho však už gotický lomený oblúk. Začiatkom 40. rokov 14. storočia bolo pôvodné presbytérium rozšírené polygonálnym ukončením a k severnej strene lode pristavali kaplnku. Ďalšou prestavbou prešiel kostol aj koncom 15. V roku 1412 bola loď zaklenutá na dva stredové piliere, čím sa zmenila na dvojlodie. V rámci tejto prestavby dostala asi aj novú freskovú výzdobu v presbytériu, ktorá sa sčasti dochovala.
Z čias gotických prestavieb sa zachovalo zaklenutie presbytéria so zdobenými svorníkmi (reliéf ružice, resp. Baránka Božieho) a klenba lode podoprená dvoma stredovými piliermi s priemerom 61 cm. Z architektonických detailov ide o kamenné pastofórium z konca 15. Východná časť ohradného múra pochádza už z 13. storočia. V 18. storočí bol postavený hlavný oltár sv. Kataríny Alexandrijskej v štýle rokoka z konca 18. storočia má na oltárnom obraze výjav Umučenia sv. Kataríny.
Gotické Fresky a Umelecké Poklady
Kostol sa preslávil vzácnou gotickou freskou súboja sv. Ladislava s Kumánom, súčasti tzv. Ladislavskej legendy. Maľbu monumentálnych rozmerov v sakristii vytvoril vynikajúci umelec zrejme talianskeho pôvodu už niekedy v prvej štvrtine 14. storočia a predstavuje zrejme najstarší a najhodnotnejší príklad stvárnenia v tej dobe populárnej legendy o Ladislavovi - kráľovi a svätcovi (vládol v rokoch 1077 - 1095, vyhlásený za svätého roku 1192). Doteraz nejasný je dôvod, prečo tak kvalitnú maľbu namaľoval umelec v sakristii, priestore prístupnom len obmedzenému okruhu ľudí. Objavili sa názory, že mohlo ísť o ukážku schopností daného majstra alebo núdzové riešenie vzhľadom na fakt, že všetky vhodnejšie plochy v kostolíku už boli pokryté staršími maľbami. Ďalšia z hypotéz hovorí o sakristii ako mieste stretnutí pána z Lomnice s ďalšími šľachticmi, pre ktoré by potom zobrazenie legendy o rytierovi - svätcovi bolo vhodným doplnkom. V roku 1972 bola vydaná poštová známka v hodnote 1,20 Kčs s motívom fresky zápasu sv. Ladislava s Kumánom.
V roku 1956 odkryli sondami stredoveké nástenné maľby na južnej stene severnej prístavby, ktoré zrejme tvoria súčasť christologického cyklu a pochádzajú cca z polovice 14. storočia. Ten predstavuje krásnu ukážku ranogotického umenia. Už v prvej štvrtine 14. storočia namaľoval významný umelec talianskeho pôvodu na severnú stenu sakristie monumentálnu fresku znázorňujúcu časť tzv. Ladislavskej legendy. Ladislavskú legendu objavili v roku 1957 a následne počas obnovy chrámu ju v rokoch 1960 - 1966 na dve etapy zreštaurovali.
Prvú freskovú výzdobu dostal kostol už krátko po dostavbe. Z tohto obdobia pochádza obraz sv. Mikuláša na južnej stene lode, ktorý nesie ešte znaky neskororománskeho štýlu. Súčasťou maľby je aj nezvyčajný výjav svätca so skupinou štyroch mladých mužov, identifikovaných ako synov komesa Rikolfa z Lomnice, patrónov chrámu a podľa všetkého objednávateľov maliarskej výzdoby. Autorom maľby zo života sv. Mikuláša by mohol byť Majster tabule z Dębna. Presbytérium bolo vyzdobené nástennými maľbami v polovici 14. storočia, ktoré odkryli až na začiatku 21. storočia. Nachádzame tu jedinečné motívy i nezvyčajné podania známejších scén, ktoré zrejme navrhol tunajší, určite vzdelaný kňaz. Na východnej stene svätyne smerujúcej do lode nachádzame výjavy Spásy zavŕšené tvárou Krista. Zobrazená je tu napríklad aj starozákonná scéna Mojžiša so zdvihnutými rukami, vďaka ktorým Židia víťazili v boji.
Interiér a Umelecké Diela
V interiéri kostola sú ďalej dva neskorogotické krídlové oltáre z r. okolo 1500. Oltár sv. Mikuláša s výjavmi z jeho života a oltár Panny Márie datovaný rokom 1494 so svätými pannami mučenicami z prvých kresťanských storočí. Na tomto mariánskom oltári na čestnom mieste (vľavo hore) je aj patrónka kostola sv. Katarína. V kostole nájdeme zaujímavú kamennú krstiteľnicu zdobenú reliéfmi ľudských tvárí. Na jej datovaní sa odborníci nevedeli zhodnúť, radili ju najprv do čias renesancie, neskôr až do neskororománskeho obdobia. Najnovšie jej vznik kladú na začiatok 15. storočia. Jeden zo svorníkov klenby lode je zdobený reliéfom hlavy s troma tvárami - vyobrazenie sv. Trojice.
Farnosť a Duchovný Život
Veľká Lomnica bola starodávna farnosť. Avšak pre masový prechod zemepánov - rodiny Berzeviczy i ostatných obyvateľov (vo veľkej miere nemeckej národnosti) k evanjelickej viere, farnosť r. 1565 smrťou katolíckeho farára Venceslaua Pecchi zanikla. Katolícka cirkevná obec bola potom spravovaná z Kežmarku rehoľníkmi pavlínmi a neskôr zo susedných Huncoviec, kde bolo o niečo viac katolíkov. Pritom ale mala svoje matriky. Po násilnom odsune Nemcov a osídlení obce občanmi poväčšine katolíckeho vyznania biskup Ján Vojtaššák vytvoril tu v roku 1946 expozitúru. Kaplán, ktorý spadal pod právomoc farára z Huncoviec, býval vo Veľkej Lomnici.
V roku 1959 tu bola na prvýkrát (do r. Nanovo farnosť vznikla 27. februára 1970, boli to roky po Pražskej jari, keď ešte nebol vyvíjaný veľký tlak na cirkev. Prvým tunajším správcom farnosti sa stal dovtedajší huncovský kaplán dp. Michal Zajac, ktorý tu dochádzal, keďže expozitúra už neexistovala. Priviedol tu aj rehoľné sestry z Kongregácie Sestier Nepoškvrneného Počatia Panny Márie III. rádu sv. Františka z Assisi, ktoré učili v škole náboženstvo a starali sa kostol. To však trvalo len rok. Normalizačný tlak na cirkev spôsobil, že rehoľné sestry museli odísť a kňaz bol preložený. Ale farnosť už zostala, doteraz tu bolo sedem správcov farnosti. V decembri 1993 bola filiálka Stará Lesná znovu priradená k tejto farnosti.
Kostol je farským chrámom miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi, ktorú spravujú saleziáni don Bosca. Je v pomerne dobrom stave.
Historický Prehľad Názvov Obce
- 1257 - Lomnica
- 1361 - Magna Lomnitz
Svätá Katarína Alexandrijská
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je zasvätený svätici, ktorá podľa legendy pochádzala z Alexandrie v Egypte a bola známa svojou vzdelanosťou a krásou. Ako dátum jej smrti býva udávaný 24. alebo 25. november roku 305. Je patrónkou filozofov, teológov, väzňov, kolárov.
Ďalšie Kostoly sv. Kataríny Alexandrijskej na Slovensku
V slovenskej architektúre sa nachádza viacero kostolov zasvätených tejto svätici, každý s vlastnou jedinečnou históriou a architektonickými prvkami. Preskúmame niektoré z nich.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej
Kostol sv. Kataríny je historicky prvou verejnou stavbou postavenou v Handlovej. Žiadne novo založené kresťanské stredoveké sídlo sa nezaobišlo bez kostola. Zvyčajne si obyvatelia postavili najprv drevený kostolík a neskôr začali s budovaním kamennej stavby.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Handlovej pochádza z polovice 14. storočia. V čase vydania donačnej listiny (1367) obec Handlová (Krickerhäu, Hennelfalva) už fakticky existovala a je predpoklad, že kostol vznikol súčasne s výstavbou obce, teda ešte pred vydaním donačnej listiny. Išlo o jednoloďový plochostropný kostol s polygonálnou apsidou, zaklenutou krížovou klenbou a vežou na západnej strane lode, ktorá tvorila hlavný vstup do kostola.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Kluknave
Uprostred dediny stojí pôvodne renesančný, dnes barokový kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, ktorý svojou vežou upúta pozornosť už z diaľky. Pozornosti znalcov sakrálnej architektúry neujde skutočnosť, že stavba je na historické pomery dosť atypická, pretože veža nestojí pred vstupom do lode vpredu, ale je pristavaná zboku. Ani svätyňa nesmeruje východným smerom, ako to bývalo v časoch výstavby chrámu zvykom. Je to dané tým, že kostol pôvodne postavili luteráni, až neskôr sa dostal do rúk rímsko-katolíckej cirkvi. V tom čase luteránske kostoly nemali predstavané veže a v čase baroka ju už kvôli situovaniu a okolitej zástavbe nebolo možné postaviť na tradičné miesto.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Dolnom Kubíne
V Dolnom Kubíne sa nachádza niekoľko sakrálnych stavieb. Dominantou centra mesta je farský rímskokatolícky kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej. Farský kostol Sv. Kataríny Alexandrijskej bol postavený v 14. storočí a súvisel so založením farnosti v roku 1380. Kostol je od vzniku zasvätený Sv. Kataríne Alexandrijskej a ako patrónka bola rešpektovaná aj protestantmi, ktorí boli v 16. - 17. storočí pánmi kostola.
Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej vo Vojňanoch
Rímskokatolícky farský kostol sv. Kataríny Alexandrijskej je jednoloďová pôvodne gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z obdobia okolo roku 1300. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Kostol bol však niekoľkokrát stavebne upravovaný a tak interiér kostola stratil pôvodný ráz. Zachovali sa však niektoré fragmenty románskeho i gotického slohu - románsky aj gotický portál.