Veľká Noc: Kresťanský Sviatok, Tradície a Zvyky na Slovensku

Kvetnou nedeľou sme vstúpili do Veľkého týždňa, ktorý vyvrcholí najväčším kresťanským sviatkom roka - sviatkom Veľkej noci. Týmto sviatkom si kresťania na celom svete už takmer dve tisícročia pripomínajú umučenie a slávia Vzkriesenie Božieho Syna - Ježiša Krista. To, že veľkonočné sviatky sú jadrom kresťanskej vierouky potvrdzujú aj slová svätého apoštola Pavla, ktorý vo svojom 1. liste Korinťanom píše: „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márne je naše kázanie a márna je naša viera" (1 Kor. 15, 14).

Viera v zmŕtvychvstalého Krista by mala byť ústredným bodom viery každého kresťana, bez ohľadu na jeho konfesionálnu príslušnosť. Bez tejto viery, (ktorá sa môže ale aj nemusí opierať o rozumové poznanie) jednoducho nemožno byť kresťanom, pretože Kristus svojím zmŕtvychvstaním dosvedčil, že je naozaj Všemohúcim Bohom. Ďalší význam tohto sviatku spočíva v tom, že Ježiš Kristus svojou smrťou a následným vzkriesením premohol smrť, čím dal svojím nasledovníkom nádej, ba priam istotu, že ani človek svojou telesnou smrťou definitívne nekončí vlastnú existenciu. Telesná smrť človeka nie je jeho koncom, ale začiatkom k novému životu.

Sviatok Veľkej noci má v rôznych jazykoch rôzne pomenovania. Ak sa chceme dopátrať po význame výrazu „pesach" musíme zájsť do čias, kedy Izraeliti (Židia) žili v Egypte ako vazalský národ tamojších faraónov. Boh však poslal Židom vodcu - Mojžiša, aby ich vyviedol z egyptského otroctva. Počas úteku z krajiny Mojžiš s Božou pomocou zázračným spôsobom previedol národ cez Červené more, ktoré sa stalo pre Izraelitov záchranou a pre faraóna a jeho vojsko záhubou. A práve počas židovskej paschy sa odohrali v Jeruzaleme udalosti Veľkého týždňa, ktorý zavŕšilo zázračné vzkriesenie Ježiša Krista. Pre apoštolov a prvých kresťanov sa Pascha stala symbolom iného prechodu než aký poznali Židia v starozákonných časoch.

Pôvod a Dátum Sviatkov

Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia.

Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach - prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou. Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním.

Časom sa však objavili nejasnosti, kedy je správne sláviť kresťanskú paschu, túto kresťanskú Veľkú noc? Situáciu vyriešil 1. Všeobecný snem v Nicei, ktorý ustanovil pre slávenie Veľkej noci (Paschy) pevné pravidlá. Sviatok Veľkej noci sa má sláviť v prvú nedeľu, ktorá nasleduje po splne mesiaca po jarnej rovnodennosti. V praxi to znamená, že sviatok môže pripadnúť na niektorú z nedieľ medzi 22. marcom a 25. aprílom. Iný dátum (skorší alebo neskorší) nepripadá do úvahy. Termín sviatkov Veľkej noci je teda pohyblivý a je závislý od lunárneho cyklu.

Medzitým v roku 525 požiadal pápež Ján I. mnícha Dionýza Exigua o radu v tejto záležitosti. Ten vytvoril tabuľku slávenia Veľkej noci pre nasledujúce desaťročia. Jej prijatím bol „veľkonočný spor” ukončený. Keďže východná cirkev reformu kalendára neprijala, slávi Veľkú noc odvtedy spoločne s katolíkmi a evanjelikmi len občas.

V modernej dobe už boli viaceré pokusy stanoviť Veľkonočnú nedeľu na jednu konkrétnu nedeľu. V roku 1897 sa v tejto veci obrátili na pápeža astronómovia, v roku 1931 aj Spoločenstvo národov. Druhý vatikánsky koncil sa tiež zaoberal touto záležitosťou. Vo vyhlásení z roku 1963 sa ohlasuje ochota stanoviť Veľkú noc na určitú nedeľu v gregoriánskom kalendári - ak s tým budú súhlasiť všetci, aj oddelené východné cirkvi.

Pápež Pavol VI. sa potom chopil iniciatívy a navrhol od roku 1977 - keď sa všetky termíny Veľkej noci časovo zhodovali - stanoviť Veľkú noc na druhú nedeľu v mesiaci apríl. Takmer všetky biskupské konferencie s tým súhlasili, za predpokladu súhlasu východných cirkví. Ekumenický patriarchát v Carihrade však signalizoval „závažný pastoračný problém”, ktorý treba dlhšiu dobu skúmať. Definitívne „nie” prišlo v roku 1982 od kláštorného spoločenstva na vrchu Athos. Naposledy sa táto otázka vynorila pri veľkom miléniovom stretnutí všetkých hláv pravoslávnych cirkví v decembri 2000 v Carihrade.

Liturgické Oslavy

Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení.

Večernou omšou na pamiatku Pánovej večere sa začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje cez Veľký piatok utrpenia a smrti Pána a cez Bielu sobotu, vrcholí Veľkonočnou vigíliou a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania. Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy boli zjednodušené a liturgicky prispôsobené súčasným požiadavkám v r. 1951 a 1969.

Veľkonočné - posvätné trojdnie alebo triduum - Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, majú bohatý liturgický obsah a symboliku. Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si Cirkev pripomína udalosti nášho vykúpenia v ich historickom poradí: Ježišovú smrť na Veľký piatok, Ježiša uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Ježišovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.

Veľkonočná svieca - paškál

Kvetná Nedeľa

Posledná pôstna nedeľa, známa pod menom Kvetná nedeľa alebo Nedeľa utrpenia Pána, je prvým dňom Veľkého týždňa. Kvetná nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku.

Bahniatka si na posvätenie prinášajú aj ľudia, tie si potom nosia domov ako posvätenú vec a zakladajú ich za obrazy, zapichujú do trámov, dávajú do vázy a kedysi ich dávali aj do poľa či do maštale. Svätenie zelených ratolestí zaviedla cirkev ešte v 7. storočí. Obrady Kvetnej nedele sa skladajú z dvoch častí: zo spomienky na Pánov vstup do Jeruzalema a zo svätej omše zasvätenej pamiatke Kristovho utrpenia, v ktorej sa prednášajú pašie - časť evanjelia, v ktorom sa opisuje Pánovo umučenie.

Zelený Štvrtok

Podstatou Zeleného štvrtku je spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej i sviatosti kňazstva. Na Zelený štvrtok predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis. Pri týchto omšiach posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily. V liturgii sa olej používa pri krste, birmovaní, sviatosti pomazania chorých a pri vysvätení kňazov.

Vo štvrtok večer slávil Ježiš Poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: posvätnú vysviacku a Eucharistiu, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku“.

V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej. Táto svätá omša je tiež známa obradom umývania nôh dvanástim mužom, ktorý pochádza z čias svätého Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony, ako znak spoluúčasti s utrpením Krista. Ich zvuk sa ozve až na slávnostnú Glóriu na vigíliu vzkriesenia na Bielu sobotu a namiesto nich sa používajú rapkáče. Po skončení svätej omše si pripomíname Pána Ježiša, ako v Getsemanskej záhrade bdie v modlitbe.

Veľký Piatok

Veľký piatok - deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži. Je to deň pôstu, pokánia a jediný deň roka, kedy sa neslávi Eucharistická obeta. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj liturgická farba červená - farba krvi.

Biela Sobota

Obrady Bielej soboty sa konajú po západe slnka v rámci tzv. Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa pradávnej tradície je táto noc očakávaním Pána, noc bdenia, zasvätená Pánovi. Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. To znamená na Bielu sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha, teda sviatky, pred ktorými bol Pán Ježiš ukrižovaný.

Počas Veľkonočnej vigílie Cirkev bdie a očakáva Kristovo zmŕtvychvstanie, Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a svätením veľkonočnej sviece - paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti. Po slovách „Kristus, svetlo sveta - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci.

Veľkonočná Nedeľa

V tento deň si rímskokatolíci pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie - najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale ináč nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.

Veľkonočný Pondelok

Veľkonočný alebo aj červený pondelok je dňom osláv - koledníci chodia od domu k domu a recitujú veľkonočné básničky. Nesmie chýbať tradičná šibačka a oblievačka, aby boli dievčatá po celý rok zdravé a krásne. Šibanie a pofŕkanie vodou by malo prebiehať symbolicky, niekedy je z toho však riadne divoká zábava. Za odmenu dostanú chlapci od dievčat kraslice, niečo pod zub a tradične aj vypiť domácej pálenky. Celý deň sa oslavuje a hoduje. Nesmú chýbať čokoládové vajíčka, kysnuté koláče, baranček, varené vajíčka, čerstvý chlieb či veľkonočná šunka.

Veľkonočné Tradície a Zvyky na Slovensku

Najvýznamnejší kresťanský sviatok Veľká noc - tradície a zvyky sú neoddeliteľne späté s kultúrou po celom Slovensku. Podobne ako aj iné sviatky, spája Veľká noc tradície a zvyky náboženské a pohanské, ktoré sú zmesou rôznych vplyvov. Poďme sa pozrieť na tie najkrajšie veľkonočné tradície a zvyky na Slovensku.

Šibačka a oblievačka

Pôst pred Veľkou Nocou

40 dní pred Veľkou nocou sa dodržiava pôst. Ten môže byť veľmi prísny - konzumovať sa môžu len bezmäsité, ľahké jedlá a žiadne sladkosti či alkohol. Očistu tela sprevádza aj očista ducha, ľudia by sa nemali zabávať či vo veľkom nakupovať. Niektorí ľudia si však pôst obmedzia len na vynechanie niektorého z nepovolených surovín - napríklad obmedzia len alkohol alebo sa rozhodnú, že počas pôstu nebudú konzumovať sladké, prípadne sa vzdajú televízie a sociálnych sietí.

Čierna Nedeľa

Druhá pôstna nedeľa sa označuje ako čierna alebo smrtná. V mnohých regiónoch Slovenska sa dodržiava zvyk, že ľudia chodia v túto nedeľu na omšu oblečení v čiernom. Na Smrtnú nedeľu sa v niektorých obciach Slovenska vynáša Morena ako symbol vyháňania zimy. Typickým jedlom v tento deň sú dlhé šúľance, ktoré majú byť podľa tradície také dlhé, aké chce mať hospodár dlhé klasy na svojich poliach.

Kvetná Nedeľa

Tretia pôstna nedeľa sa označuje ako kvetná alebo palmová. Symbolizuje príchod Ježiša do Jeruzalema a predstavuje začiatok veľkonočného týždňa. Názov sviatku je odvodený od kvetov alebo kvitnúcich ratolestí, ktorými bývajú ozdobené kostoly a ktoré sa rozdávajú veriacim počas bohoslužieb. Na Slovensku sa svätili rozvinuté bahniatka.

Pašiový, svätý alebo veľkonočný týždeň je obdobie od kvetnej nedele do veľkonočnej nedele resp. do veľkonočného pondelka. Tento týždeň má veriacim pripomínať utrpenie Ježiša Krista. Každý deň až do Veľkej noci má svoj názov a samostatné tradície.

Modrý Pondelok

Na modrý pondelok sa kostoly tradične zdobili na modro a tento deň bol pre kresťanov dňom pracovného voľna, kedy mali načerpať sily na nadchádzajúce dni.

Sivý Utorok

V tento deň sa mali ľudia dať do práce, gazdinky a gazdovia mali vyupratovať domácnosť, povymetať rohy a pavučiny.

Škaredá Streda

Práve v stredu mal Judáš Iškariotský zradiť Ježiša Krista, ktorý za to skončil na kríži. Aj preto si streda pred veľkou nocou vyslúžila prívlastok škaredá. Na škaredú stredu sa mali vymetať komíny a ľudia by nemali mať zachmúrené tváre, lebo im to ostane do konca roka.

Zelený Štvrtok

Zelený štvrtok nám pripomína poslednú večeru Ježiša Krista a je tiež dňom, kedy začína takzvané veľkonočné triduum - čiže posvätné trojdnie, pre kresťanov najvýznamnejšie tri dni roka. Na zelený štvrtok by sa mali jesť len zelené jedlá - špenát, kapusta, šaláty, medvedí cesnak, žerucha či mladý hrášok. Ľudia by sa nemali hádať ani si nič požičiavať.

V tento deň poslednýkrát zaznejú kostolné zvony, až do Veľkej noci ich nahradia zvuky rapkáčov, s ktorými deti chodia po dedinách a vyháňajú zlých duchov. Mimochodom, názov zelený štvrtok vznikol nedorozumením. Z nemeckého Greindonnerstag, čo je plačlivý štvrtok a viazal sa so zmierením kajúcnikov, sa v hovorovej reči stal Gründonnerstag, čiže zelený štvrtok. Na zelený štvrtok sa tiež odporúčalo sadiť, ale len do zotmenia, pretože potom už prevládli magické sily.

Veľký Piatok

V tento deň bol Ježiš Kristus ukrižovaný, preto je Veľký piatok dňom smútku. V kostoloch sa konajú mimoriadne bohoslužby, ktoré začínajú o tretej popoludní, pretože práve v tomto čase Ježiš na Kríži zomrel. Veľký piatok je tiež dňom prísneho pôstu. Tradične sa jedli len kaše, mliečne polievky alebo rezance s makom.

Veľký piatok sa spája aj s kúzlami a mágiou. V tento deň sa otvára krajina plná pokladov, preto sa nemohlo orať ani ryť do zeme, a dokonca ani prať bielizeň, pretože by bola zmáčaná Kristovou krvou. Chlapci sa na Veľký piatok chodili potápať do potoka a ústami chytali kamienky, ktoré hádzali ľavou rukou za hlavu. Vraj im to malo zaistiť, že ich nebudú bolieť zuby. Pašiové nite utkané v tento deň zase mali ochrániť pred kliatbami a urieknutím.

Biela Sobota

V tento deň bol Ježiš uložený do hrobu a posledný deň pôstu. Biela sobota je dňom očakávania zmŕtvychvstavania a veľkých príprav. Domácnosti sa upratujú a zdobia, pripravuje sa veľkonočná hostina. Dievčatá zdobia sa vajíčka a chlapci si pletú korbáče. Názov biela si táto sobota vyslúžila na základe oblečenia novopokrstených alebo preto, že sa domy bielili.

Veľkonočná Nedeľa

Veľkonočná nedeľa alebo Boží hod je najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Jej termín sa stanovuje podľa prvého splnu jarnej rovnodennosti a predstavuje vyvrcholenie veľkonočných sviatkov. Tento deň je oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ľudia sa vydávajú do kostola, v košíkoch si nesú veľkonočné pokrmy, ktoré si nechávajú posvätiť. Po omši nasleduje veľkonočná hostina v rodinnom kruhu, ktorou sa ukončuje pôst.

Veľkonočný Pondelok

Veľkonočný alebo aj červený pondelok je dňom osláv - koledníci chodia od domu k domu a recitujú veľkonočné básničky. Nesmie chýbať tradičná šibačka a oblievačka, aby boli dievčatá po celý rok zdravé a krásne. Šibanie a pofŕkanie vodou by malo prebiehať symbolicky, niekedy je z toho však riadne divoká zábava. Za odmenu dostanú chlapci od dievčat kraslice, niečo pod zub a tradične aj vypiť domácej pálenky. Celý deň sa oslavuje a hoduje. Nesmú chýbať čokoládové vajíčka, kysnuté koláče, baranček, varené vajíčka, čerstvý chlieb či veľkonočná šunka.

Kraslice

Zdobené veľkonočné vajíčka nazývané kraslice patria k hlavným symbolom Veľkej noci. Značia hojnosť, plodnosť a nový život. V rodinách sa zdobia vajíčka rôzne - niektorí ich farbia pomocou kúpených farieb alebo prírodnými metódami, iní využívajú techniky batikovania, drôtovania alebo obaľovania bavlnkou. Tradiční umeleckí remeselníci robia z kraslíc malé umelecké diela, na ktoré je radosť pozrieť.

Predstavte si, že sa prebudíte na Veľkonočný pondelok a skupinka mladých mužov vás poleje studenou vodou a vyšibe vás prútenými korbáčmi. Šokujúce? Slovenské veľkonočné zvyky a tradície sú zmesou kresťanských obradov a pohanských rituálov, ktoré fascinujú, prekvapujú a niekedy dokonca šokujú cudzincov. Tento sprievodca vám vysvetlí, prečo Slováci hádžu slamenú figurínu do rieky alebo maľujú nádherné vajíčka.

Rozdiely v Slávení Veľkej Noci

Aj pre veriacich gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa Veľký týždeň začína Kvetnou nedeľou. Keďže liturgické obrady oboch cirkví, ktoré patria do východnej konštantinopolskej tradície (nazývanej aj ako byzantskou), ako také sú si veľmi podobné, v mnohých aspektoch totožné, preto sa osobitne pristavíme pri cirkvi gréckokatolíckej, ktorá má v Bardejove druhé najpočetnejšie zastúpenie svojich veriacich.

Najväčšou odlišnosťou medzi oboma cirkvami je časový rozdiel slávenia sviatkov Veľkej noci, ktorý je spôsobený nielen tým, že pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom (na rozdiel od gréckokatolíckej, ktorá prešla na gregoriánsky kalendár), ale aj odlišným cyklom výpočtu veľkonočných sviatkov.

Veľká Noc vo Svete

Veľká noc vo svete - tradície a zvyklosti sa od našich líšia. Symbolom Veľkej noci je veľkonočný zajac, ktorý nosí deťom dobroty.

• Zatiaľ čo na Slovensku sa na Veľkú noc praktikuje šibačka a oblievačka, v susednom Maďarsku majú podobný zvyk zvaný „locsolkodás“.
• Niekde v Česku polievajú nielen muži ženy, ale aj ženy mužov. V Poľsku sa zase oblievajú na ulici úplne neznámi ľudia.
• V Bulharsku a v Grécku sa hraje tradičná hra s červenými vajíčkami.
• V mnohých nemeckých mestách a dedinách sa počas Veľkej noci zakladajú veľké ohniská „Osterfeuer“. Okrem toho v Nemecku deti hľadajú čokoládové vajíčka, ktoré im v záhrade skryl veľkonočný zajac, podobne ako je to aj vo Veľkej Británii.
• Vo Fínsku deti chodia koledovať ako malé čarodejnice, v Nórsku je veľmi obľúbené počas Veľkej noci čítať detektívky alebo pozerať kriminálne filmy a seriály.

Tabuľka: Prehľad Veľkonočných Dní a Ich Význam

tags: #velka #noc #krestansky #sviatok