História kostolov a cirkví vo Veľkých Kapušanoch a okolí

Veľké Kapušany, mesto s bohatou históriou, prešli mnohými zmenami v náboženskom živote. V tomto článku sa pozrieme na vplyv reformácie a na náboženské pomery v regióne.

Reformácia vo Veľkých Kapušanoch a okolí

V Hornom Uhorsku sa šírila od 30. rokov 16. storočia. V jej priebehu sa aj na území Užskej stolice najprv presadil luterský smer, ktorý však najneskôr v polovici storočia vystriedal švajčiarsky (neskôr kalvínsky) smer, predstavujúci tak u nás tzv. druhú reformáciu. Učenie Ulryka Zwingliho sa neujalo, stavali sa k nemu odmietavo.

Reformáciu prijalo mestečko veľmi skoro. Podľa staršej literatúry sa reformácia vo Veľkých Kapušanoch začala intenzívne šíriť ešte na začiatku 50. rokov 16. storočia a do roku 1570 mala už v mestečku výraznú prevahu. Prvým známym reformačným kazateľom vo Veľkých Kapušanoch bol kňaz Andrej, doložený r. 1566. Spolu so starou katolíckou farnosťou prešla v druhej polovici storočia do správy reformovaného cirkevného zboru takisto miestna farská škola.

Aj v Malých Kapušanoch spôsobila reformácia významné zmeny v náboženskom živote obce. V tom čase, ako v mestečku Veľké Kapušany sa akiste aj v Ćepeli rozšírila reformácia. Obec bola sídlom samostatnej farnosti, ktorá existovala už od stredoveku. Farnosť nedisponovala vlastnou školou a jej obyvatelia navštevovali školu v susedných Veľkých Kapušanoch a podieľali sa aj na jej prevádzke.

Reformovaný cirkevný zbor vo Veľkých Kapušanoch existoval bez významnejších zmien až do poslednej tretiny 17. storočia. Jeho likvidácia je spojená s rekatolizačnou činnosťou Žofie Báthoryovej po potlačení Wesselényiho sprisahania. K obnoveniu cirkevného života miestnych reformovaných došlo na konci 70. alebo začiatku 80. rokov počas povstania Imricha Thököliho. V tom období, v roku 1681, získala kapušianska reformovaná farnosť kostolík v Malých Kapušanoch, ktorý sa v zmysle poslednej vôle Jána Mokcsayho stal rodinnou hrobkou Mokcsayovcov.

Na konci storočia , r. 1699, boli kostoly v rukách katolickej cirkvi. Potom prišlo Rákocziho povstanie a Sečiansky snem, komisia ktorého rozhodla o navrátení farského kostola v mestečku a farskej budovy v Malých Kapušanoch reformovanému zboru. Malý kostol v Malých Kapušanoch sa však reformovaným nevrátil a ostal v držbe nedávno obnovenej rímskokatolíckej farnosti.

Kto ovplyvnil šírenie reformácie vo Veľkých Kapušanoch a v okolí?

V období 16. Reformácia sa v Zemplínskej stolici začala šíriť pomerne skoro. Už v 30. rokoch 16. storočia kázal v duchu lutherskej reformácie kazateľ Štefan Gálszécsi (zo Sečoviec), Michal Siklósi, Štefan Kopácsi, Andrej Batizi, Pavol Wolfgang Thúri.

Po Perényiovcoch to boli v rámci stolice práve Drugethovci, ktorí sa v jej severných častiach, na svojich obrovských majetkoch, zaslúžili o rýchle šírenie a prijatie lutherského reformačného učenia, neskôr kalvinizmu. Prívržencami reformačných myšlienok sa už v 30. rokoch 16. storočia stali Štefan, Juraj, Anton a Gabriel Drugethovci.

Rímskokatolícka farnosť v Čičarovciach

V roku 1764 - pod ochranou vojska - obsadili katolíci tunajší kalvínsky kostol. Ale za krátky čas, po odchode vojakov, získali kalvíni chrám späť. Aby však katolíci nezostali bez bohoslužieb, župan a zemepán Gabriel Orosz z Čičaroviec dal postaviť na vlastnom dvore malý drevený kostolík, v ktorom slúžil bohoslužby pavlovský farár. Drevený kostolík časom schátral, preto v roku 1796 začali veriaci budovať nový kostol. Po dokončení bol chrám zasvätený svätému Ladislavovi.

V roku 1804, po odčlenení časti Jágerského biskupstva, vznikla nová diecéza so sídlom v meste Satmár (dnes Satu Mare, Rumunsko) - do tohto novozriadeného biskupstva bola následne začlenená i čičarovská farnosť s filiálkami. Začiatkom 19. storočia k filiálkam farnosti patrili obce Čepeľ, Ižkovce, Malé Kapušany, Veľké Kapušany a Vojany.

Začiatkom 60. rokov 19. storočia bola na konci dediny vybudovaná Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie (jej výstavbu zabezpečil čičarovský rímskokatolícky farár Ladislav A. Molnár).

V roku 1914, resp. v roku 1915 čičarovský rímskokatolícky farský úrad spravoval tunajšiu ľudovú školu, Spolok Srdca Ježišovho, Ružencovú spoločnosť a Pokladnicu sv. Antona, miestny gréckokatolícky farský úrad mal v správe ľudovú školu a Ľudový spolok.

Zoznam duchovných v rímskokatolíckej farnosti Čičarovce

Pamiatky vo Veľkých Kapušanoch

Prechádzkami po uliciach Veľkých Kapušian zistíte, že mesto neoplýva architektonicky významnými objektmi. Mesto síce bolo stredovekým sídlom Užskej stolice, resp. jej južnej časti, no bývalý župný dom a ani správne budovy z týchto čias sa už nezachovali. Najväčšou stratou bola asanácia pôvodnej zástavby vo východnej časti Hlavnej ulice (na mieste hotela), kde predtým stáli stáročné domy, ako aj asanácia pôvodnej renesančnej fary pri rímskokatolíckom kostole.

Rímskokatolícky kostol sv. Šimona a Júdu bol postavený r. 1807 v klasicistickom slohu.

Kalvínsky kostol bol postavený v roku 1784 v barokovo-klasicistickom slohu. Na východnej stene kostola je mramorová pamätná tabuľa, ktorú tu do bronzového rámu osadili v roku 1894 na pamiatku J. Erdélyiho.

Na 1100. výročie usadenia sa starých Maďarov v Karpatskej kotline bol v roku 1996 postavený pred budovou mestského úradu pomník Turulmadár. Autorom je A. Borsi.

V miestnom parku je umiestnená plastika Vojtecha Löfflera: Matka s dieťaťom.

Socha Ľudovíta Štúra bola odhalená v roku 1997 na ulici Zelenej (pred Slovenskou sporiteľňou), ktorej autorom je akademický sochár Ladislav Berák.

Na námestí Istvána Dobóa je umiestnená rovnomenná busta. Autorom je György Ferenc.

V parku Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským Jánosa Erdélyiho je umiestnená socha Jánosa Erdélyiho.

V parčíku pred kalvínskym kostolom sa vyníma mohutný dubový obelisk z roku 1993, na ktorom je umiestnená bronzová tabuľa s menami obetí II. sv.

tags: #velke #kapusany #cirkev