S príchodom Veľkej noci sa veriaci v Poprade, ako aj na celom Slovensku, pripravujú na najvýznamnejší kresťanský sviatok. Súčasťou tejto prípravy je aj sviatosť zmierenia, známa ako veľkonočná spoveď. V tomto článku nájdete prehľad termínov spovedí v popradských kostoloch a informácie o duchovnom význame Veľkej noci.

Termíny spovedí v Poprade
Pre tých, ktorí chcú prijať sviatosť zmierenia pred Veľkou nocou, je dôležité vedieť, kedy a kde sa spovede konajú. Tu je prehľad termínov spovedí v niektorých kostoloch v Poprade:
- Konkatedrála Sedembolestnej Panny Márie:
- Každú stredu po večernej sv. omši do 19:15 hod.
- Každý štvrtok po rannej sv. omši.
- Poobede od 15:45 spovedá kňaz dovtedy, kým sú penitenti, potom odchádza.
- Ráno od 5:30 spovedá kňaz dovtedy, kým sú penitenti, potom odchádza.
- Počas večerných sv. omší: Spovedáme počas večerných sv. omší - bude zatvorená.
- Spovedanie v bežných časoch: bude iba v prvopiatkový týždeň a potom každý piatok, sobotu a nedeľu.
- V ostaté dni v týždni: bude spovedať kňaz, ktorý má večernú sv. omšu o 18:00-18:25. Prípadne po sv.
Ak by niekomu nevyhovovali tieto termíny, môže využiť možnosť, keď spovedáme po okolitých farnostiach (podľa rozpisu na nástenke a stránke farnosti). Veľmi vás prosíme, aby ste využili uvedené časy.
Veľká noc - Sviatky jari a kresťanská tradícia
Veľkonočné sviatky v sebe spájajú dva pôvodné prvky - starší pochádza ešte z čias starých Slovanov, ktorí slávili v jarnom období solárny kult a začiatok poľnohospodárskych prác, hoci Slovania nedelili rok na štyri ročné obdobia, ale iba na dve - zimu a leto - a obrady mali urýchliť koniec zimy a návrat tepla, slnka. S prijatím kresťanstva sa obsah sviatku, samozrejme, zmenil, ale aj v jeho kresťanskom hlavnom motíve - zmŕtvychvstaní Ježiša Krista, vstupuje do popredia symbolika víťazstva života nad smrťou.
Termín Veľkej noci sa pohybuje v rozmedzí od 22. marca do 25. apríla a každý rok sa mení.
Veľkonočné dni a ich význam
Zelený štvrtok
Veriaci si na Zelený štvrtok pripomínajú Poslednú večeru - veľkonočnú večeru Ježiša Krista, ktorú slávil v Jeruzaleme spolu s učeníkmi. V Zelený štvrtok sa „zaväzujú zvony“(hovorí sa, že odlietajú do Ríma), to znamená, že až do Bielej soboty nezvonili. V minulosti chodili chlapci z jedného konca dediny na druhý a rapkáčmi oznamovali začiatok predveľkonočného ticha bez zvonov.
Veľký piatok
Veľký piatok mal byť preniknutý duchom kajúcnosti, odriekania a rozjímania. Témou pobožnosti v tento deň je jadro príbehu umučenia Ježiša Krista. V kostole sa spievali pašie a pod vedľajším oltárom sa otvoril Boží hrob. Zachováva sa tradícia, aby pri Božom hrobe vždy niekto zotrval.
Biela sobota
Katolícke rodiny išli doobeda do kostola. Keď napoludnie vo vežiach kostolov „rozviazali“ zvony a začali zvoniť, nastal čulý pohyb. V domácnostiach sa pralo, upratovalo a bielili sa izby. Ľudia verili, že so špinou vypudili z domu choroby, aj všetko zlé. Mohlo sa tiež siať a sadiť. Gazdinky robili posledné úpravy interiéru a najmä chystali slávnostné jedlá.
Veľkonočná nedeľa
Pre kresťanov na celom svete je Veľkonočná nedeľa najväčší sviatok, keďže zmŕtvychvstanie Ježiša Krista pre nich vyjadruje víťazstvo života nad smrťou a nádej na večný život. Ústredným bodom bola slávnostná bohoslužba - „veľká“ svätá omša, na ktorú sa niesli košíky plné veľkonočných jedál na posvätenie.
Veľkonočný pondelok
Vo Veľkonočný pondelok bolo na dedinách rušno. Vyobliekaní mládenci niesli drevené šechtáre na vodu, niekedy s nimi šla aj muzika, alebo harmonikár. Hľadali ukryté dievčatá, vyviedli ich k studni alebo potoku a dôkladne ich obliali vodou z vedra. Niekde sa oblievalo, niekde len šibalo a zasa inde aj šibalo, aj oblievalo. Za polievanie a šibanie ich pohostili pálenkou, varenou šunkou, vajíčkami a koláčmi.
VYSVETLENIE slovenských Veľkonočných sviatkov
Veríme, že tento článok vám pomôže pri duchovnej príprave na Veľkú noc a pri hľadaní vhodného termínu na spoveď v Poprade.
tags: #velkonocna #spoved #poprad