Obec Veľký Kýr sa nachádza v okrese Nové Zámky. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113. O obci sa píše v listine kráľa Kolomana pri príležitosti darovania dediny zoborskému opátstvu. V listine sa obec spomína pod názvom Villa de Keer, neskôr niesla pomenovania : 1156 - Ker, 1222 - Ker, 1269 - Keer, 1808 - Weľký Kýr (maď. Nyitranagykér), 1948 - Milanovce, 1991 - Veľký Kýr.
Archeologické nálezy dokazujú, že dedina bola obývaná už v kamennej dobe, v 1. storočí nášho letopočtu tu Rimania postavili pohraničnú strážnu vežu (castellum), keďže tadiaľto viedla jedna z najdôležitejších obchodných ciest, tzv. Jantárová cesta. V 14. storočí sa obec stala majetkom ostrihomského arcibiskupstva. V 17.storočí bol Veľký Kýr mestečkom s trhovým právom. Po obsadení Nových Zámkov Turkami, turecké nebezpečenstvo neobišlo ani Veľký Kýr. Do roku 1685 bola obec pod nadvládou Turkov.
Obyvatelia obce sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom, vinohradníctvom a chovom hospodárskych zvierat. Obec prešla viacerými ťažkými obdobiami. V roku 1883 vypukol v obci veľký požiar. V roku 1884 ostrihomský arcibiskup János Simor prispel sumou 50 forintov na činnosť obecného hasičského zboru. Na obyvateľov obce kruto doľahli aj dôsledky 1. a 2. svetovej vojny. Pomník obetiam vojen sa nachádza na obecnom cintoríne.
Vo Veľkom Kýri sa nachádza niekoľko sakrálnych pamiatok. Najvýznamnejšou z nich je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža, ktorý pochádza zo 14. storočia.
Православие в Словакии
Obec Veľký Kýr leží v Podunajskej nížine na oboch brehoch starého koryta rieky Nitry. Patrí okresu Nové Zámky a Nitrianskej župe. Rozprestiera sa na ploche 2363 hektára. Po prvýkrát je spomenutý v listine kráľa Kálmána z roku 1113 z príležitosti darovania dediny zoborskému opátstvu.
História školstva vo Veľkom Kýri
Po zavedení povinnej školskej dochádzky pochádzajú prvé záznamy z roku 1877. Podľa týchto záznamov existovala vo Veľkom Kýre rímskokatolícka cirkevná škola riadená školskou radou. Podľa záznamu zo 6. septembra 1877 mala školská rada 6 členov z Veľkého Kýra a 2 členov z Malého Kýra.
Veľký Kýr a Rímska ríša
Poloha Slovenska v susedstve Rímskej ríše v prvých štyroch storočiach po zmene letopočtu spôsobila, že vtedajšie obyvateľstvo - germánske, keltské, či iného pôvodu - sa dostalo do pozornosti antických autorov. Rimania, ktorí sa v prvých storočiach svojej existencie orientovali na Itáliu a stredomorský priestor, si ku koncu 1. storočia pred Kr. čoraz viac všímali krajiny za Alpami a v oblasti stredného Dunaja. Illýrske vojny Gaia Octavia, budúceho prvého rímskeho cisára v rokoch 35 - 33 pred Kr., priviedli Rimanov až k Dunaju, takže na prelome letopočtov tu vytvorili provinciu Illyricum, ktorá sa neskôr rozčleňovala a z ktorej sa neskôr vyčlenila provincia Pannonia. V roku 15 po Kr. nemala Rímska ríša ešte dostatok síl na to, aby prenikala na sever od Dunaja, ale svoje záujmy chránila a presadzovala aspoň vytváraním vazalských štátov - Marobudovej ríše a Vanniovho kráľovstva (Regnum Vannianum, v roku 21 - 51 po Kr.).
Štyri storočia susedstva prinášali do vzájomného súžitia etník na oboch stranách Dunaja konfliktné, ale aj mierové situácie. Len čo Rimania posunuli svoju hranicu k brehu Dunaja, okamžite pokladali územie na sever od rieky za svoju sféru vplyvu a životných záujmov, a podľa toho sa aj správali. Snažili sa ovplyvňovať politický a sociálny život národov na území dnešného Slovenska priamymi i nepriamymi prostriedkami: vytváraním vazalských štátov, stavaním obranných zariadení na území teoreticky patriacom barbarom, podplácaním alebo vykupovaním si mieru, dokonca i priamymi vojenskými akciami na barbarskom území. Počas markomanských vojen plánoval cisár Marcus Aurelius dobytie nového územia a zriadenie provincie Markomanie.