Veľký piatok je dňom, ktorý pripomína ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. Vzhľadom na tieto tragické a smutné udalosti sa mu niekedy hovorí tiež Žalostný piatok alebo Bolestný piatok. Ide o šiesty a tým pádom predposledný deň Svätého týždňa, zároveň je to súčasť veľkonočného tridua.
Ide o pohyblivý sviatok, ktorý podľa dátumu prvého jarného splnu môže pripadnúť na obdobie medzi 20. marcom a 23. aprílom. Tento deň bol záverom mnohých udalostí Svätého týždňa, vrátane Ježišovho triumfálneho návratu do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu, Judášovej zrady na Škaredú stredu a Posledná večera na Zelený štvrtok.
Via Dolorosa (Krížová cesta) v Jeruzaleme, ktorou prechádzal Ježiš Kristus.
Udalosti Veľkého piatku
Podľa Nového zákona bol Ježiš potom, čo ho Judáš pobozkal, zatknutý a odvedený do domu veľkňaza Kaifáša, kde sa neskoro večer konalo neformálne zasadnutie Sanhedrinu, židovskej vládnucej rady. Tí sa dohovorili, že Ježiša postavia pred súd. Potom, čo bol v ich zinscenovanom procese odsúdený, odviedli ho k rímskemu prefektu Pilátu Pontskému, pretože podľa rímskeho práva Židia nemali právomoc niekoho odsúdiť na smrť.
Pilát vedel, že Ježiš sa žiadneho zločinu nedopustil, napriek tomu podľahol naliehaniu davu a Ježiša odsúdil. Ukrižovanie bolo v tom čase najkrutejším spôsobom smrti vyhradeným pre zločincov a otrokov. Ježiš bol zbičovaný a bolo mu prikázané odniesť kríž, na ktorom mal zomrieť, na vrch Golgota. Odtiaľ pochádza aj Krížová cesta, ktorá je symbolickou upomienkou na túto útrpnú časť Ježišovej popravy.
Potom, čo bol pribitý na kríž, dostal tŕňovú korunu. Kríž bol umiestnený medzi dvoch ďalších mužov, ktorí boli toho dňa ukrižovaní. Telo mŕtveho Ježiša sňali z kríža jeho blízki, zavinuli ho do plátna a vložili do skalného hrobu.
Kresťanské tradície a rituály
Vzhľadom na významnosť tohto dňa sa s ním spája mnoho kresťanských tradícií a rituálov. V tej prvej sa čítajú tzv. pašije, ktoré rozprávajú o utrpení Ježiša Krista. Bohoslužby prebiehajú od troch hodín popoludní, pretože to je podľa historických prameňov čas, kedy Ježiš zomrel. Mnohí kresťania držia pôst, počas ktorého nejedia žiadne mäso.
Na Veľký piatok slávime utrpenie a smrť Pána Ježiša. Je to deň pokánia v celej Cirkvi; pod ťažkým hriechom nás viaže prísny pôst a zdržiavanie sa mäsitých pokrmov. Pôst viaže všetkých od 18. do 60. roku života a zdržanie sa mäsa od 14. roku do smrti.
Podľa pradávnej tradície Cirkvi sa na Veľký piatok nikde na svete neslúži svätá omša, pretože ju krvavým spôsobom na kríži slúži sám Pán Ježiš - na oltári kríža prináša za nás obetu svojho tela a krvi. Cirkev nás teda v tento deň upriamuje na Kristovo utrpenie a na jeho smrť na kríži a chce, aby sme o Ježišovom utrpení a smrti nielen uvažovali, ale ho aj nosili vo svojom srdci - aby sme žili z ovocia Kristovej smrti, ako hovorí sv.
Prvé čítanie bohoslužby slova Veľkého piatku tvorí štvrtá pieseň o Božom služobníkovi od proroka Izaiáša. Voláme ho evanjelistom Starého zákona, pretože veľa píše o budúcom Mesiášovi. On už sedemsto rokov pred Kristom zachytáva Božie zjavenie o budúcom Vykupiteľovi.
Pašie - dejiny Pánovho umučenia, ktoré sa v liturgii Veľkého piatku spievajú alebo prednášajú, nie sú len správou, informáciou. Sú aj výkladom a zvestovaním. Správa nehovorí len o tom, čo sa stalo, ale prečo sa to stalo. Evanjelista Ján jasne hovorí, že Ježiš sa dobrovoľne vydal na smrť. Obetuje sa za nás, aby nás vykúpil a zachránil.
Ježiš umiera práve v hodine, keď sa v chráme zabíjali baránky na veľkonočnú večeru. Ježiš je tým pravým veľkonočným Baránkom a jeho krv je cenou našej spásy. V liturgii sme nielen poslucháčmi, ale aj účastníkmi týchto udalostí, ktoré nám táto liturgia sprítomňuje.
Počas Veľkého týždňa, ktorý sa začína Kvetnou nedeľou ako spomienkou na Pánov slávnostný vstup do Jeruzalema a vrcholí Veľkonočným trojdním, sa máme ešte hlbšie spojiť s Kristom a prežívať spolu s ním jeho tŕnistú cestu kríža, ktorej ovocím je vykúpenie každého z nás. K tomuto nám majú dopomôcť aj bohoslužby, tak krásne a bohaté na symboliku.
Možnosti získania odpustkov počas Veľkého týždňa:
- „sa nábožne pomodlí strofy Tantum ergo Sacramentum ( Ctíme túto sviatosť slávnu) na Zelený štvrtok po večernej omši na pamiatku Pánovej večere počas slávnostného prenesenia Najsvätejšej sviatosti;
- „sa nábožne zúčastni na poklone Svätému krížu počas slávnostného liturgického úkonu na Veľký piatok utrpenia a smrti Pána
- „sa udeľujú veriacemu, ktorý pri slávení Veľkonočnej vigílie alebo vo výročný deň svojho krstu si obnovuje krstné sľuby prostredníctvom ktorejkoľvek zákonne schválenej formuly
Svetské tradície a povery
Okrem zvykov náboženských je s piatkom pred Veľkou nocou spojených aj mnoho tradícií svetských. Piatok pred Veľkou nocou je plný zákazov. Okrem toho sa nemalo nič požičiavať, aby požičanú vec neomámili magické sily vystupujúce tento deň na povrch, a nesmelo sa ani prať. Prečo? Pretože by sa vraj pralo v Ježišovej krvi. V tento deň gazdinky ani nevarili, nepiekli a nezametali.
Podľa ľudových povier sa v tento deň otvárajú hory, aby vydali svoje poklady. Oplatí sa tak pozerať okolo seba, pretože v skalách vzniknú pukliny, z ktorých bude žiariť svetlo, vidieť môžete aj iskričky alebo zlaté papradie. Poklady sú však len pre čisté duše. Podľa povestí sa stávalo, že kvôli nim matky prichádzali o svoje deti, keď sa snažili z jaskýň poklad vynosiť a pukliny sa medzitým zavreli aj s dieťaťom vo vnútri.
Kúzelnú a liečivú moc mala v tento deň aj voda. Ľudia sa preto hneď po prebudení išli umyť do potoka, aby tak ochránili svoje telo pred chorobami. V minulosti ľudia veriaci v tento deň držali prísny pôst. To znamenalo, že sa jedlo len raz za deň a podávaný pokrm musel byť samozrejme bez mäsa. Väčšinou sa jednalo o ľahké a jednoduché jedlo, ako boli krúpy, pšeno, šošovica, hrach alebo polievka, predovšetkým kapustnica so zemiakmi.
Jedinečné tradície vo svete
Na svete existuje mnoho krajín, ktoré majú v tento deň úplne jedinečné tradície a zvyky. Ulice Jeruzalema sú v tento deň plné veriacich, ktorí v tento deň absolvujú rovnakú cestu ako kedysi Ježiš.
Veľmi špecifickým spôsobom sa tento deň „oslavuje“ vo filipínskej provincii Pampanga, kde sa v tento deň možno stretnúť s ľuďmi, ktorí sa nechávajú po Ježišovom vzore pribiť na kríž. Okrem toho si niektorí kajúcnici bičujú chrbát a nosia tŕňové koruny.
Ukrižovanie kajúcnikov na Filipínach počas Veľkého piatku.
Na Bermudách púšťa mnoho miestnych obyvateľov v tento deň šarkanov. Prečo? Púšťanie šarkanov má symbolizovať Ježišovo nanebovstúpenie. V Kanade sa v tento deň pečú a jedia hot cross buns. Tieto malé bochníčky s krížom na povrchu pôvodne priviezli do zeme britskí prisťahovalci.
Veľká noc a jej historické súvislosti
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného roka, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľká noc nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - paschu, ktoré sa slávili od 14. do 21.
Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel.
Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo.
Spor sa snažil riešiť už v polovici 2. storočia pápež Anicét a neskôr pápež Viktor II., ale ukončil ho až prvý Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes.
Až do reformy kalendára pápežom Gregorom v roku 1582 existoval jeden termín Veľkej noci pre celú Cirkev. Keďže východná cirkev reformu kalendára neprijala, slávi Veľkú noc odvtedy spoločne s katolíkmi a evanjelikmi len občas.
Vo Veľkom týždni Rímskokatolícka cirkev slávi tajomstvá spásy, ktoré uskutočnil Kristus v posledných dňoch svojho života. Veľký týždeň sa začína Kvetnou nedeľou, čiže Nedeľou utrpenia Pána, v ktorej sa spája predzvesť kráľovského triumfu Ježiša Krista so zvesťou o jeho umučení.
Ďalšie dni Veľkého týždňa
Kvetná nedeľa nám pripomína rozhodnutie židovskej rady o Ježišovej smrti a kresťania si počas nej pripomínajú triumfálny vstup Ježiša Krista do Jeruzalema. V tento deň sa svätia palmové alebo olivové ratolesti, u nás najčastejšie bahniatka, tie sa potom spália na popolec, ktorý bude použitý pri obradoch Popolcovej stredy budúceho roku.
Zelený štvrtok je spomienka na ustanovenie Oltárnej sviatosti a služobného kňazstva. Vo štvrtok večer slávil Ježiš Poslednú večeru so svojimi učeníkmi. premel chlieb a víno na svoje telo a krv. V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej.
Biela sobota - oslava Kristovho zmŕtvychvstania začína Veľkonočnou vigíliou. To znamená na Bielu sobotu večer, pôvodne v noci, keď sa začínala aj židovská Pascha. Veľkonočná vigília - noc pred Veľkonočnou nedeľou, bola liturgicky veľmi bohatá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov.
Veľkonočná nedeľa si rímskokatolíci pripomínajú ukrižovanie, smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie - najväčší Kristov zázrak a základná pravda kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela.
Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj „Pondelkom Baránka“ na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom“
Veľkonočné obdobie- obdobie veľkonočnej slávnosti - trvá 50 dní. Začína sa na Bielu sobot...
Kríž desil ľudí. Ak si sa previnil proti rímskej ríši, zavesili ťa na tento hrozný nástroj mučenia, kým si nezomrel. Následne dali tvoje telo divej zveri. Malo to byť mučivo bolestivé, ponižujúce a dehumanizujúce. Kríž symbolizoval všetky temné sily prítomné vo svete: násilie, útlak, nespravodlivosti a ľahostajnosť k utrpeniu.
Teologicky je dôležité uvedomiť si, že Ježiš umožnil, aby sa to všetko na neho prevalilo. Podrobil sa všetkému a ako prisvedčil Pavol: „až na smrť, až na smrť na kríži.“ Svet hodil na Ježiša to najhoršie zo seba, vyvŕšil sa na ňom, ale on - skrze moc Ducha Svätého - bol silnejší. A to je dôvod, prečo ho vyhlásili za Kráľa, Pána a Mesiáša.
So štipkou jemnej irónie Pontský Pilát, rímsky guvernér miesta ukrižovania, osadil vyhlásenie v troch hlavných jazykoch toho obdobia, že Ježiš je Kráľ, čím účinne detronizoval cisára a stal sa tak, proti svojej vôli, prvým veľkým evanjelizátorom. A tak my dnes zdvíhame kríž Ježiša Krista, ktorý mal potvrdiť nadvládu sveta, nadvládu hriechu a smrti, ako výzvu práve týmto mocnostiam.
Je to naše prehlásenie, že smrť a násilie nemajú posledné slovo. Ale Ježiš.