Kostol Všetkých svätých Ludrová - Kút
Na základe dejín Bytče sa dá predpokladať, že na mieste terajšieho chrámu v dávnej minulosti stál kostol, ktorý dal pravdepodobne postaviť niektorý nitriansky biskup. Pôvodne gotická stavba z konca 13. storočia. V rokoch 1955 - 1957 boli v kostole objavené zvyšky gotických okien a vo vnútri gotické sedadlá. Zasvätenie bytčianskeho kostola Všetkých svätých je prvý raz písomne doložené už v roku 1392. Stavba druhého gotického kostola sa predpokladá v polovici 15. storočia po prechode husitských vojsk Považím.
Kostol Všetkých Svätých v Bytči. Zdroj: Wikimedia Commons
História a Vývoj Kostola
Samotný vznik súčasného kostola možno podľa torzovito dochovaných gotických architektonických prvkov a detailov posunúť do zhruba druhej polovice 13. storočia. Keď ho v r. 1950 rozšírili a uskutočnila sa jeho vlastne najvýznamnejšia, tzv. thurzovská renesančná prestavba, existoval už niekoľko storočí.
Thurzovská Renesančná Prestavba
V druhej polovici 16. storočia za bytčianskeho zemepána Františka Thurzu kostol prešiel do rúk protestantov. Františkov syn Juraj Thurzo dal kostol prestavať a rozšíriť v renesančnom štýle. Stavebné práce talianskych majstrov viedol taliansky Ján Kilián. Podieľal sa na nich aj taliansky kamenársky majster Andrej Pocabello. Prestavba kostola bola veľmi rozsiahla. Zo starého kostola zostali len základy veže a južný bočný múr, na ktorom zamurovali gotické okno. Na južnej strane vystavali novú sakristiu a na západnej strane kostola vstavali murovaný chór podľa protestantskej požiadavky v tvare písmena U.
V čase thurzovskej renesančnej prestavby sa urobila úprava svätyne a osadili sa nové okná s bohatšou kamennou výplňou. V rámci prestavby bola pri kostole postavená zvonica. Práce sa skončili v roku 1590, o čom svedčí nápis nad hlavným vchodom do kostola. Thurzo zabezpečoval aj výmaľbu a vnútorné zariadenie kostola (toto zariadenie sa nezachovalo). Zväčšený kostol bol vo vlastníctve evanjelikov len 37 rokov.
Presné datovanie thurzovskej stavebnej etapy kostola možno nájsť na kamennom polkruhovito zaklenutom a bohato plasticky zdobenom hlavnom portáli, kde sa nachádza nápis Bože mocný, Tebe venujem, Juraj Thurzo, pohnutý svätou horlivosťou, tento dom. Nech počúva tu ľud, neklamná viera nech svieti na ceste k hviezdam Anno Domini 1590. Nápis je doplnený mozaikou znázorňujúcou žehnajúceho Krista z prvej polovice 20. storočia.
Loď kostola je približne taká široká ako svätyňa a jej vnútorné steny členia mohutné piliere nesúce široké nadokenné pásy. Na začiatku 18. storočia boli do plochy pilierov včlenené pilastre so zdobenou a zlátenou kompozitnou hlavicou. V spodnej časti jedného z nich sa nachádza nenápadná mramorová doska s datovaním. V jej ploche dominuje erb s korunou, rukou v brnení s tureckou šabľou, dve hviezdy a latinský nápis, ktorý udáva rok 1710. Typické renesančné valené klenby zdobí nástenná maľba z 20. storočia.
Interiér Kostola Všetkých Svätých v Bytči. Zdroj: Wikimedia Commons
Vnútorné Zariadenie a Výzdoba
Pôvodné stredoveké vnútorné zariadenie kostola sa nezachovalo. Novšie barokové, realizované v jednotiacom štýle, je charakteristické širokým ikonografickým programom. V jeho výzdobe prevláda sivozelené mramorovanie, bohaté zlátenie detailov a niekoľko polychrómovaných sôch starozákonných a novozákonných biblických postáv.
Hlavný oltár s monumentálnou stĺpovou architektúrou dal postaviť bytčiansky rodák biskup Ondrej Matušek na konci 17. storočia. Z toho istého obdobia pochádza aj kazateľnica so segmentovo točeným schodiskom a sochami štyroch evanjelistov. Dva bočné oltáre, Panny Márie a sv. Jozefa, pochádzajú z neskoršieho obdobia.
Ďalšie Úpravy a Prestavby
Nový zemepán Mikuláš Esterházy dal zrekonštruovať a zbarokirovať zhorený kostol kremnickému staviteľovi Petrovi Heiplovi a v októbri 1628 ho dal katolíkom. Ďalšie opravy bolo nutné realizovať po veľkom požiari, keď v roku 1761 vyhorela takmer celá Bytča.
V r. 1904 poškodil kostol veľký a ničivý požiar. Na veži, pochádzajúcej z r. 1787, bola zhotovená nová strecha strmšieho stanového tvaru. Pôvodne existujúcu malú vežičku nad triumfálnym oblúkom, tzv. sanktusník, už neobnovili.
Výraznejšie zmeny nastali v rokoch 1937 - 1938, kedy bola nadstavaná veža a po jej stranách vybudované prístavby podľa projektu architekta Milana Harminca. Juhozápadne od kostola sa nachádzala samostatná stavba pomerne masívnej a vzácnej renesančnej zvonice so štvorcovým pôdorysom. Zvonicu tak ako kostol opravili po požiari v r. 1904.
Významné Osobnosti a Udalosti
| Osobnosť/Udalosť | Popis |
|---|---|
| Juraj Thurzo | Zásadná postava pre renesančnú prestavbu kostola v 16. storočí. |
| Mikuláš Esterházy | Zrekonštruoval kostol po požiari a vrátil ho katolíkom v roku 1628. |
| Ondrej Matušek | Biskup, ktorý dal postaviť hlavný oltár na konci 17. storočia. |
| Milan Harminc | Architekt, ktorý navrhol prestavbu veže a prístavby v rokoch 1937-1938. |
Žilinská Diecéza
Žilinskú diecézu zriadil Svätý Otec Benedikt XVI. 14. februára 2008. Prvým žilinským biskupom sa stal Mons. Tomáš Galis, dovtedajší pomocný biskup z Banskej Bystrice. Žilinská diecéza vznikla z deviatich dekanátov z diecézy Nitra (Čadca, Kysucké Nové Mesto, Žilina, Varín, Bytča, Rajec, Považská Bystrica, Púchov, Ilava) a jedného z Banskobystrickej diecézy (Martin). V roku 2018 pribudol dekanát Turzovka (odčlenením z čadčianskeho dekanátu).
Erb Žilinskej Diecézy. Zdroj: Wikimedia Commons
Základom erbu Žilinskej diecézy je dvojkríž z erbu Nitrianskej diecézy. Pravdepodobne ide o upravený symbol z uhorského panovníckeho erbu. Tento kríž pripomína cyrilo-metodské obdobie diecézy. Do erbu Žilinskej diecézy bol vložený na pamiatku toho, že Žilinská diecéza vznikla odčlenením časti územia Nitrianskej diecézy. Svätci Cyril a Metod sú tiež patrónmi Žilinskej diecézy.
tags: #rimskokatolicky #kostol #bytca