Veľký piatok patrí medzi najvýznamnejšie dni kresťanského roka. Je to deň, keď si kresťania na celom svete pripomínajú utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista na kríži. Tento deň je plný ticha, pokory a hlbokého duchovného významu.
Ukrižovanie Ježiša Krista.
Význam Veľkého piatku
Veľký piatok je dňom Kristovho ukrižovania. Je to výnimočný čas na stíšenie, modlitbu a uvedomenie si hodnôt, ktoré presahujú každodenné starosti. Pripomína nám obetu, ktorú Ježiš priniesol za celé ľudstvo. V ľudových poverách sa spája s magickými silami.
V rímskokatolíckej cirkvi sa na Veľký piatok neslávi svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Namiesto nej sa koná liturgia utrpenia Pána, čítanie Pašií a uctievanie kríža. Zvony mlčia, oltár je bez ozdôb a panuje ticho, ktoré symbolizuje smútok a čakanie.
Evanjelici považujú tento deň za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova. Veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť do sýtosti sa môžu len raz za deň.
Veľký piatok v ľudových tradíciách
Podľa tradície sa ľudia na Veľký piatok chodili umývať vodou do potoka, aby sa im vyhýbali choroby. Odvážni chlapci sa potápali a snažili sa ústami uchopiť zo dna kamienok, ktorý potom hodili ľavou rukou za hlavu, aby ich potom neboleli zuby. Výrobcovia textílií priadli pašiové nite a urobili zopár stehov, ktoré potom chránili pred zarieknutím a zlými duchmi celú rodinu.
V ľudových poverách sa spája s magickými silami. V tento deň sa mali otvárať hory, ktoré vydávali svoje poklady a tiež sa nemohlo nič požičiavať, lebo požičaná vec by mohla byť začarovaná.
Veľký piatok mal byť preniknutý duchom kajúcnosti, odriekania a rozjímania. Témou pobožnosti v tento deň je jadro príbehu umučenia Ježiša Krista. V kostole sa spievali pašie a pod vedľajším oltárom sa otvoril Boží hrob. Zachováva sa tradícia, aby pri Božom hrobe vždy niekto zotrval. Okrem modliacich sa veriacich to patrilo medzi čestné povinnosti hasičov, podobne ako sprevádzanie kňaza s monštranciou pri procesii.
Na vidieku sa dievčatá aj dospelí zrána umývali pri potoku, aby mali po celý rok krásnu pleť aj kožu. Na Veľký piatok sa nesmelo nič robiť, aby nebola neúroda. Gazdovia prechádzali domy a kropili ich vodou. Mládenci obrali z topoľov púčky a varili si z nich voňavku na veľkonočný pondelok. Devy zasa pre nich zasa maľovali kraslice.
Počas Veľkého piatka však platil prísny zákaz ‘‘hýbať zemou‘‘, pretože by to mohlo privolať neúrodu či dokonca smrť. Ak ste však mali blchy, najlepšie ste sa ich zbavili práve počas tohto piatka - skôr než vyšlo slnko bolo potrebné uvariť cesnak a potom vodou, kde sa varil vykropiť šaty a posteľ, umyť sa v nej alebo vyprášiť z postele a šiat ‘‘hostí bez kostí‘‘ palicou.
Vo viacerých oblastiach Slovenska existujú povesti, že počas noci na Veľký piatok sa otvára a zem a vydáva svoje poklady.
Obrady Veľkého piatku
V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez oltárnej plachty. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána, ktorá pozostáva z bohoslužby slova, slávnostnej modlitby veriacich, z poklony Svätému krížu a sv. prijímania. Ježišovu smrť nám pripomína aj červená liturgická farba - farba krvi.
Obrad začína príchodom kňaza a miništrantov k oltáru. Kňaz si pred oltárom kľakne a ľahne tvárou k zemi. Toto gesto, nazývané aj „prostrácia“ , symbolizuje nevýslovnú vďačnosť pozemského človeka Kristovi, za vykúpenie z otroctva hriechu a smrti. Následne kňaz s asistenciou vystúpi k oltáru a hneď prednesie modlitbu dňa (tzv. Nasledujú samotné čítania - prvé čítanie z knihy proroka Izaiáša, za ním bezprostredne Dávidov prorocký žalm. Po druhom čítaní, ktoré je z Nového zákona spevák spieva verš „Chvála ti a česť, Pane Ježišu“. Evanjelium je v týchto obradoch nahradené Pašiami, ktoré prednášajú aspoň traja muži (prípadne existujú aj zborové úpravy Pašií). Po Pašiach nasleduje homília (kázeň) a následne slávnostné modlitby veriacich. Celkovo ide o 10 prosebných formúl, ktoré prednáša kňaz.
Nasleduje poklona sv. Možno ju vykonať dvomi spôsobmi - so zahaleným, alebo odhaleným krížom. Kňaz intonuje „Hľa, drevo kríža, na ktorom zomrel Spasiteľ sveta“. Veriaci odpovedajú „Poďte, pokloňme sa“. Následne sú veriaci vyzvaní na súkromnú poklonu sv. krížu. S týmto skutkom sú spojené aj úplné odpustky.
Poslednou časťou obradov Piatku utrpenia Pána je obrad Eucharistie. Následne sa všetci modlia modlitbu Pána (Otče náš). Po ukončení prijímania a purifikácií liturgických nádob, nasleduje modlitba po prijímaní.
V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu. Každý pokrstený katolík je povinný zdržať sa konzumácie mäsa a mäsových výrobkov (len mäso teplokrvných zvierat), a to od dovŕšenia 14 roku života až do smrti. Jesť môže trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta.
V gréckokatolíckych chrámoch sa na Svätý a Veľký piatok v popoludňajších hodinách koná večiereň zameraná na utrpenie Krista a jeho pochovanie, do symbolického hrobu kladú plaštenicu.
Pôstne jedlá na Veľký piatok
Na Veľký piatok bol Ježiš Kristus ukrižovaný. Počas tohto sviatku sa domácnostiach jedlo len veľmi striedmo. Často to boli len kaše, mliečne polievky, mrvance či rezance s makom. Konzumovali sa údené ryby, zemiaky a voda z kyslej kapusty.
V katolíckych rodinách sa všetci postili. V evanjelických rodinách považovali Veľký piatok za najväčší sviatok roka. Doobeda šli do kostola na služby Božie a na spoveď. Dospelí nič nejedli, len pili vodu. Deťom, starým a chorým dali zjesť kašu alebo prívarok s uvareným vajíčkom.
Tak, ako na Zelený štvrtok, zavčas ráno utekali ľudia k vode poumývať sa, aby boli zdraví a svieži. V tento deň sa nesmel zakladať oheň, variť, piecť chlieb ani orať. Zbierala sa ranná rosa ako liek na choroby a vykopávali sa rozličné zeliny ako kostihoj, chren, alebo horec, ktoré sa dávali dobytku, lebo v tento deň sa vraj rany rýchlo hoja.
Veľkonočné jedlá na Slovensku.
Skús si nájsť chvíľku ticha. Zamysli sa nad tým, čo by si mohol/a „obetovať“ - niekomu odpustiť, venovať svoj čas, alebo sa vzdať niečoho, čo ťa zaťažuje. Veľký piatok nie je len o smútku - je aj o hlbokej láske a nádeji. Pretože aj po najtemnejšom dni prichádza svetlo. Nezabudni - každý z nás má svoju vlastnú krížovú cestu. Ale aj vlastné zmŕtvychvstanie.
Veľký piatok je dňom prísneho pôstu a pokánia. Je to výnimočný čas na stíšenie, modlitbu a uvedomenie si hodnôt, ktoré presahujú každodenné starosti. Pripomína nám obetu, ktorú Ježiš priniesol za celé ľudstvo.
Prajem ti pokojný, tichý a požehnaný Veľký piatok. Buď so sebou, so svojimi myšlienkami a so svetlom, ktoré prichádza.