Verím v katolícku cirkev, v spoločenstvo svätých: Vysvetlenie

DIECÉZNA ŠKOLA VIERY III. 6. sa zaoberá témou viery v katolícku cirkev a spoločenstvo svätých. Tento článok sa pokúsi rozobrať túto tému a poskytnúť hlbšie pochopenie tejto dôležitej súčasti kresťanskej viery.

Cirkev - Kristus medzi nami

Pán Ježiš chcel vo svete navždy sprítomniť Božiu lásku, pokračovanie svojho vykupiteľského diela a večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil. Ježiš Kristus založil Cirkev jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú.

K svojmu tajomnému telu nás Ježiš pripojil pri krste. Cirkev pokračuje v diele svojho vykúpenia, ona je živý nástroj Ježišovej vykupiteľskej lásky.

Cirkev - Nový Boží ľud

V Starom zákone si Pán Boh osobitne vyvolil spomedzi ostatných národov izraelský národ. Keď Pán Ježiš založil na zemi Cirkev, zrodil sa nový Boží ľud. Už nepatria doň iba ľudia z jedného národa. Duch Svätý doň zhromažďuje ľudí zo všetkých národov sveta. Svätý Peter apoštol napísal: "Kedysi ste ani ľudom neboli, a teraz ste Boží ľud" (1 Pt 2,10).

Hlavou tohto nového ľudstva - novým Adamom - je Ježiš Kristus. Cirkev nazývame kňazským ľudom, lebo v nej máme všetci podiel na Kristovej kňazskej moci a poslaní. Boží ľud tvorí sviatostné a všeobecné kňazstvo. Je medzi nimi podstatný rozdiel, ale pritom spolu súvisia. Sviatostné kňazstvo nazývame hierarchiou. Ku všeobecnému - kráľovskému kňazstvu patria rehoľníci a veriaci - laici. Všetci majú určitý podiel na Kristovom kňazstve.

Svätý Otec - Najvyšší Pastier Cirkvi

Pán Ježiš postavil svoju Cirkev na svätom Petrovi apoštolovi. Po svojej zmŕtvychvstávajúcej sa ho spýtal: Šimon, syn Jánov, miluješ ma? (Jn 21, 16) Vtedy mu zveril na starosť celú Cirkev. Tak sa stal Peter najvyšším Pastierom Cirkvi, Kristovým námestníkom na zemi, viditeľnou hlavou Cirkvi. Po mučeníckej smrti svätého Petra sa viditeľnou hlavou Cirkvi postupne stávajú biskupi Ríma. Rímsky biskup je priamym nástupcom svätého Petra apoštola. Aj on podobne ako Peter má najvyššiu moc v Cirkvi. Je biskupom Ríma a celého kresťanského sveta. Svätému Otcovi sú podriadení všetci veriaci na svete.

Úlohou Svätého Otca je starať sa o celú všeobecnú Cirkev. On ustanovuje biskupov do jednotlivých biskupstiev. Dohliada na čistotu a neporušenosť viery. Pri vykonávaní tejto úlohy dostáva Svätý Otec zvláštnu pomoc a asistenciu Ducha Svätého. Svätý Otec je viditeľný znak jednoty celého Božieho ľudu. Všetky miestne cirkvi, ktoré sú s ním zjednotené, tvoria všeobecnú - Katolícku cirkev. Náboženská pospolitosť, ktorá ho neuznáva, nie je Kristova Cirkev.

Služba biskupov a kňazov

Okrem svätého Petra Pán Ježiš zveril svoju Cirkev do starostlivosti aj ostatným apoštolom. Stali sa Kristovými zástupcami na zemi a pastiermi jeho duchovného stáda. Majú moc učiť, krstiť, odpúšťať hriechy, sláviť Eucharistiu a spravovať Boží ľud. Nástupcami apoštolov sa stali biskupi. Oni od apoštolov vkladaním rúk dostali tú istú moc, ktorú apoštolom zveril Kristus. Sú podriadení Svätému Otcovi ako apoštoli Petrovi.

Biskupi majú učiteľskú, kňazskú a pastiersku službu. Biskupi trojitý úrad vykonávajú aj prostredníctvom kňazov a diakonov. Oni sú ich pomocníci a spolupracovníci. Posielajú ich do jednotlivých farností. Biskupi okrem starosti o svoje miestne cirkvi pomáhajú Svätému Otcovi pri riadení celej Cirkvi. Celý zbor biskupov sa podieľa na riadení Cirkvi najmä prostredníctvom cirkevného koncilu. Biskupi pomáhajú Svätému Otcovi aj prostredníctvom stálej biskupskej synody. Biskupi majú Učiteľský úrad Cirkvi a rozhodujú o veciach viery a mravov.

Biskupstvá a farnosti

Biskupstvo je miestna cirkev. Strediskom biskupstva je katedrálny chrám. Na Slovensku má Rímskokatolícka Cirkev dve cirkevné provincie: Západnú cirkevnú provinciu a Východnú cirkevnú provinciu. Na Slovensku existuje aj Gréckokatolícka Metropolia, ktorá spravuje veriacich gréckokatolíckeho obradu na celom Slovensku. Jednotlivým biskupstvám podliehajú príslušné farnosti. Farnosti sú spoločenstvá veriacich, ktorí žijú v jednom meste alebo dedine ako v jednej rodine. Farnosť v sebe združuje jednotlivé kresťanské rodiny. Ony sú akoby bunkami Cirkvi. V rodine žije malá cirkev alebo cirkev v dome.

Rehoľníci v službách Cirkvi

V Božom ľude osobitné miesto patrí rehoľníkom. Žijú podľa evanjeliových rád chudoby, čistoty a sľubom úplnej chudoby. Pôsobia v rôznych spoločenstvách. Rehoľníci majú nesmierny význam pre život Cirkvi. Rehoľné zasvätenie nie je život bez lásky. Naopak, rehoľníci jej majú viac než iní.

Účasť laikov na živote a poslaní Cirkvi

Jednoduchí veriaci - laici - majú v Cirkvi vlastné postavenie a úlohy. Majú kráľovské a všeobecné kňazstvo. Účastnia sa na bohoslužbách, vykonávajú laický apoštolát a žijú podľa povolania, ktoré dostali.

Život v spoločenstve

Cirkev je spoločenstvom. Je začiatkom a zárodkom veľkej ľudskej rodiny. Náplňou nášho rodinného života v Cirkvi je vzájomná služba lásky. Slúžime najmä v rámci farnosti. Prejavujeme si znaky ochoty, spolucítenia a spoluzodpovednosti. Tešíme sa s radujúcimi a plačeme s plačúcimi (Por. Rim 12, 15). Základom spoločenstva je láska.

Cirkev sa pravidelne zhromažďuje na slávenie liturgie - bohoslužieb. Liturgia je verejná modlitba celého Kristovho mystického tela, teda Hlavy a údov. Je to spoločné dielo Krista a jeho ľudu. Cirkev slávi rôzne druhy bohoslužieb. Najvznešenejšou medzi nimi je svätá omša. Liturgia je vrcholom, ku ktorému smeruje činnosť Cirkvi a zároveň z nej pramení všetka jej sila (Konštitúcia o posvätnej liturgii - PL, 10). Liturgia je posvätný úkon Krista  Hlavy  a Cirkvi - jeho tajomného tela, preto ňou najdokonalejšie oslavujeme nebeského Otca. Je predchuťou toho, čo budeme sláviť v nebi.

Misijné poslanie Cirkvi

Pán Ježiš zveril Cirkvi misijné poslanie. Apoštolom rozkázal: "Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu!" (Mk 16, 15) Prvými misionármi boli apoštoli. V misijnom poslaní pokračujú aj ich nástupcovia - biskupi a kňazi. Misijné územie sú krajiny a národy, kde sa ešte neudomácnila Cirkev. Sú to najmä krajiny Ázie a Afriky. Na misijnom diele sa majú podieľať všetci členovia Cirkvi. Môžeme aj u nás doma. Podieľame sa na šírení Evanjelia v našom životnom prostredí.

Cirkev nežije izolovane od okolitého sveta. Má aj svoj pozemský údel. Slúži celému ľudstvu pri budovaní lepšieho sveta. Kristus vložil Cirkev do sveta ako kvas. Vnáša do ich života zásady spravodlivosti a lásky. Je ochrankyňou ľudských práv a pravých hodnôt. Zdokonaľuje to, čo je v národoch dobré a zabraňuje skaze a rozkladu. Stará sa o všestranný rozvoj človeka. Usiluje sa o pokoj a rozvoj národov. Pôsobenie Cirkvi znamená pre národy aj rozvoj kultúry a civilizácie. Veľkým prínosom pre svet je služba Cirkvi veci mieru. Ona je viditeľným znamením a živou prítomnosťou Krista - Kniežaťa pokoja. Preto Kristov pokoj na zemi šíri, ochraňuje a buduje.

Znaky pravej Kristovej Cirkvi

Vo svete je mnoho náboženských pospolitostí a cirkví, ktoré si nárokujú byť pravou Kristovou Cirkvou. Pán Ježiš však založil iba jednu Cirkev. Kristova Cirkev je jedna. Ježiš Kristus založil Cirkev jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú. Svätosť dáva Cirkvi Duch Svätý, ktorý v nej prebýva, pôsobí a všetkých volá k svätosti života. V Cirkvi sú síce aj hriešni ľudia. Pán Ježiš to vysvetlil v podobenstve o kúkoli medzi pšenicou. Kristova Cirkev je katolícka. Je určená pre všetkých ľudí. Kristova Cirkev je apoštolská. Pokračuje apoštolské poslanie. Zachováva sa neporušená apoštolská postupnosť. Viditeľným znakom apoštolskej postupnosti je podriadenosť a vernosť Svätému Otcovi - nástupcovi svätého Petra apoštola. Najväčším nešťastím minulosti je, že kresťania žijú rozdelení.

Ježiš prosil Otca: aby boli jedno, ako sme my jedno, aby aj oni boli v nás... aby aj oni boli jedno, ako sme my jedno, ja v nich a ty vo mne... (Jn 17, 21-23). S úctou sa správame aj k ľuďom iného vyznania. Pýtame sa ich: Čo vás spája a čo vás rozdeľuje? Usilujeme sa aj modlitbami a prinášaním duchovných obiet. Sme verní svojej katolíckej viere.

Slovenskí vierozvestcovia

Medzi šťastné národy, ku ktorým prišlo Kristovo Evanjelium, patrí aj náš slovenský národ. Misionármi medzi Slovienmi boli svätí bratia zo Solúna Cyril a Metod. Prišli na naše územie. Na Veľkú Moravu prišli v roku 863. Našim predkom priniesli aj nové písmo, zvané hlaholika. Do slovanského jazyka preložili Sväté písmo a bohoslužobné knihy. Od pápeža Hadriána II. dostali povolenie používať slovanský jazyk pri bohoslužbách. Svätý Cyril - Konštantín zomrel v Ríme 14. februára 869. Po jeho smrti bol svätý Metod ustanovený za prvého arcibiskupa Veľkej Moravy. Svätý Metod zomrel 6. apríla 885. Svätého Cyrila a Metoda považujeme za duchovných otcov nášho národa. Uctievame ich ako apoštolov a našich hlavných nebeských patrónov. Pre ich veľké zásluhy pri šírení Evanjelia a kresťanskej kultúry ich Svätý Otec Ján Pavol II. ustanovil za spolupatrónov Európy.

Pán Ježiš povedal o Cirkvi:  Brány pekelné ju nepremôžu (Mt l6, 18). Cirkev nikdy nezanikne, lebo ju vedie a ochraňuje Duch Svätý. Prenasledovania a skúšky, ktoré musia znášať veriaci pre Krista Cirkvi neškodia. Sú zdrojom zásluh pre nebo a výkupnou cenou pri napĺňaní Kristovho Vykupiteľského diela. Niekedy sa stáva, že pod vplyvom prenasledovania niektorí ľudia od Cirkvi odpadávajú a strácajú vieru. Ale ako povedal svätý Augustín: To, čo vietor odnesie, sú samé pohrabky a plevy, pšenica ostáva. O Cirkev sa nemusíme báť, treba sa báť iba o to, aby sme jej zostali verní i napriek ťažkostiam a skúškam, ktoré musí Cirkev v dejinách prekonať. Ona stále rastie a omladzuje sa. Ak aj ubudne členov, Cirkev sa nezmenšuje. Je to predobraz večného nebeského kráľovstva. Cirkev bude stále trvať, kým nepríde Pán Ježiš znova na zem. Na konci vekov sa celá Cirkev premení na nový svet Božej lásky. Slávny deň Parúzie  druhého Kristovho príchodu na svet, je pre Cirkev cieľom a zavŕšením jej pozemského putovania.

Úcta k Panne Márii

Panna Mária má v Cirkvi po Kristovi najvyššie a pritom nám najbližšie miesto. Má jedinečný podiel na tajomstve Krista a Cirkvi. S Ježišom Kristom spolupracovala na diele nášho vykúpenia. Práve preto, že je Panna Mária matkou Krista - Hlavy, je matkou aj jeho tajomného tela - Cirkvi. Pán Ježiš jej zveril Cirkev do materinskej lásky na kríži. Učeníkovi, ktorého miloval, povedal matke: Žena, hľa, tvoj syn. Učeníkovi: Hľa, tvoja matka. Panna Mária sa správa k Cirkvi ako opravdivá matka. Po Ježišovom Nanebovstúpení bola zjednotená s prvotnou Cirkvou. Spolu s ňou sa modlila a bola jej oporou. Preto si ju Ježiš vzal k sebe do neba. Panna Mária je už teraz s telom a dušou v nebi. Ježiš ju odmenil za jej veľkú lásku a pomoc, ktorú mu preukazovala. Povýšil ju na Kráľovnu vesmíru. Je u neho šťastná v nebi.

Pannu Máriu nazývame aj Prebolestná - Sedembolestná Matka, lebo veľa trpela s Ježišom. Naši predkovia si od začiatku zamilovali Pannu Máriu a mali v úcte jej bolesti. V ťažkých skúškach a utrpeniach si Prebolestnú Matku zvolili za svoju hlavnú nebeskú patrónku. Výstižne o tom povedal Svätý Otec Ján Pavol II. v homílii dňa 8.novembra 1981 v Ríme: "Trpiaci Kristus na kríži a pod nim bolestná Matka - to je obraz, ktorý visí nad dejinami slovenského národa. Pannu Máriu - našu Prebolestnú Matku a patrónku Slovenska si uctievame modlitbami. Jej najmilšou modlitbou je ruženec. Pannu Máriu si uctievame aj tak, že sa ju usilujeme napodobňovať. Máme v nej vynikajúci vzor kresťanského života.

Spoločenstvo svätých

Naši bratia a sestry, ktorí už zomreli, zostávajú i naďalej s nami spojení podľa slov Písma:  Láska nikdy nezanikne (1 Kor 13, 8). Niektorí sú už v nebi, vytvárajú oslávenú Cirkev. Iní sa očisťujú v očistci - vytvárajú trpiacu Cirkev. My, čo ešte žijeme na zemi, sme Cirkev putujúca. Všetci tvoríme spoločenstvo svätých. Svätí v nebi sú našimi priateľmi a pomocníkmi. Svätých si najlepšie uctievame, keď ich napodobňujeme. Spomedzi svätých si najviac uctievame Pannu Máriu - Kráľovnú svätých. Úctu si zasluhujú: svätý Jozef, svätý Ján Krstiteľ a apoštoli. Na Slovensku si osobitne uctievame svätého Cyrila a Metoda, apoštolov nášho národa. V úcte máme aj ich svätých žiakov Gorazda, Angelára, Nauma, Klementa a Sávu.

tags: #verim #v #cirkev #katolicku #v #spolocenstvo