Žalmy o dobrodeniach: Prejavy Božej milosti v dejinách spásy

Žalmy sú neoddeliteľnou súčasťou biblickej tradície a predstavujú bohatý zdroj modlitieb, chvál a prosieb. Mnohé z nich oslavujú Božie dobrodenia a milosrdenstvo, ktoré sa prejavili v dejinách spásy. Tieto žalmy nám pomáhajú pochopiť Božiu povahu a jeho vzťah k človeku.

Žalm 68 je so svojimi 36 veršami 10. najdlhším žalmom Knihy žalmov. ThDr. J. Hrbata vystihuje obsah a literárny štýl žalmu názvom „Poučná úvaha o Božích dobrodeniach v dejinách spásy a chválospev za záchranu Božou mocou“.

Podľa hebrejského nadpisu žalmu ide o ďalší dávidovský žalm. Septuaginta (a po nej aj latinská Vulgáta) prináša ale iný preklad hebr. slova Lamnaseah (Do konca; gr. Eis to telos; lat. In finem). Žalm môžeme označiť za „kráľovský“.

Všetky žalmy druhej knihy žaltára (Ž 42-72) majú predpokladaný severoizraelský pôvod (t.j. pred rokom 722 pred n.l.), a v prípade tohto žalmu možno vzhľadom na literárne prostriedky, ktoré používa, predpokladať naozaj starobylý pôvod.

Správna interpretácia žalmu závisí hlavne od toho, či ho berieme ako jednotnú (hoci zložitú) kompozíciu, alebo ho treba vnímať ako malú zbierku viacerých, pôvodne nezávislých celkov. V žalme môžeme napríklad nájsť až tri verše, ktoré možno považovať za (bežný) začiatok žalmu - ide o vv. 2, 5 a 8. V žalme sa okrem toho striedajú viaceré žalmové žánre, ktoré tu nachádzame vo väčšom množstve ako v iných žalmoch. Nachádzame tu aj časté striedanie adresáta jednotlivých celkov (Boh, Izrael, nepriatelia Izraela, liturgické zhromaždenie, možní noví ctitelia Boha Izraela).

Napriek nejasnostiam ohľadne vzniku tohto žalmu, kontroverziám vo výklade jednotlivých veršov i jeho celkovej interpretácie, je jeho štruktúra pomerne jasná a jednotliví autori takmer jednomyseľne rozdeľujú žalm do 10 (alebo 9) strof (okrem nadpisu), hlavne na základe striedania jednotlivých žánrov.

Žalm sa začína (prvá strofa, t.j. vv. 2-4) výpoveďou o Bohu a jeho nepriateľoch, ku ktorým sú v protiklade uvedení spravodliví (v. 4 je prvým veršom prvej strofy nášho responzóriového žalmu). Úvodné slová (v. 2) žalmu vyjadrujú (formou súdneho gesta - postavenia sa sudcu, aby vyriekol rozsudok) otvorenie Božieho súdu, príp. podľa gréckeho prekladu vyjadrujú prosbu o otvorenie Božieho súdu (Nech povstane Boh ...).

Úvodným literárnym žánrom tohto žalmu je teda opis súdu (podľa gréckeho textu prosba o otvorenie súdu), pričom sa ale - vzhľadom na starobylosť žalmu - nemyslí asi na eschatologický súd na konci čias, keďže k tejto predstave ešte židovské myslenie predkráľovskej a rannej kráľovskej doby nedospelo, ale skôr sa myslí na budúce blízke (potom by išlo o proroctvo) alebo možno aj bezprostredné zjavenie sa Božej moci pri obrane svojho ľudu pred nepriateľmi (potom by išlo o deklaráciu viery v Božiu starostlivosť o svoj ľud).

Znenie tohto verša bolo zrejme inšpirované textom Nm 10,35 (išlo pôvodne o tzv. „Pieseň archy“, bojovú pieseň Izraela, zmenenú neskôr na liturgickú pieseň spojenú s rituálnym prenášaním archy zmluvy v liturgii jeruzalemského chrámu), ktoré počas putovania púšťou Mojžiš hovorieval, keď sa pohýnala archa: Vstaň, Pane, a nech sa rozptýlia tvoji nepriatelia a nech utečú tí, čo ťa nenávidia, spred tvojej tváre. Hebrejské slovesné tvary v našom žalme a v texte z Nm sú ale odlišné, a odlišný je aj kontext oboch textov (text z knihy Numeri je viazaný na kultový kontext, t.j. na rituál spojený s archou zmluvy), preto je možné náš verš interpretovať jednak ako túžbu po bezprostrednom Božom zásahu s cieľom nastoliť spravodlivosť (pričom dôvod tejto túžby nie je z kontextu žalmu jasný, resp. mohol sa s ďalšími redaktormi žalmu meniť), a jednak aj ako presvedčenie (resp. vieru) o príchode Božieho definitívneho.

V. 3, ktorý tiež nie je súčasťou nášho responzóriového žalmu (Ako sa rozplýva dym, tak ich rozháňa; ako sa vosk roztápa ohňom, tak spred Božej tváre miznú hriešnici), prináša dva obrazy záhuby Božích nepriateľov, t.j. „bezbožných“. Prvým obrazom je vetrom rozptýlený dym, ktorý je obsahovo podobný obrazu pliev odvanutých vetrom. Oba obrazy (vyjadrujú myšlienku nie zničenia a skazy, ale bezvýznamnosti a nezmyselnosti života bezbožných a ich odboja voči jedinému pravému Bohu) sú často využívané pri opise osudu bezbožných tak v žalmoch ako aj v prorockých knihách. Ďalším obrazom osudu bezbožných je obraz vosku rozpúšťajúceho sa v ohni, ktorý naznačuje Božiu moc a slabosť bezbožných.

V 4, ktorým sa začína náš reponzóriový žalm, v protiklade k predchádzajúcim obrazom záhuby bezbožných prináša obraz radosti spravodlivých. Radosť spravodlivých, ktorí sú vykreslení ako „ľudia radosti“, je vyjadrená kumuláciou slovies vyjadrujúcich skutočnú, nefalšovanú, priam nespútanú radosť.

Druhú strofu žalmu (vv. 5-7, z ktorých väčšina textu je aj súčasťou nášho responzóriového žalmu) môžeme charakterizovať ako výzvu (po opise súdu ďalší žáner žalmu) adresovanú „spravodlivým“, o ktorých bola reč v poslednom verši prvej strofy žalmu (nemusí ísť nutne len o príslušníkov vyvoleného národa, t.j. „potomkov Izraela“ spomenutých vo v. 27, ale - v prípade neskoršej redakcie žalmu - aj o všetkých, ktorí si osvoja posolstvo tohto žalmu; napokon na konci žalmu sa - vo v. 30 - ako tí, čo si uctievajú Boha Izraela a prinášajú mu dary do chrámu v Jeruzaleme spomínajú aj „králi“ - zrejme aj iných národov, a vo v. 33 sa ako tí, čo ospevujú Boha Izraela, spomínajú „zemské kráľovstvá“, t.j. obyvatelia kráľovstiev zeme, t.j. nielen kráľovstva Izraela).

Z v. 5 v prvej strofe nášho responzóriového žalmu chýbajú časti b (Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi) a d (Plesajte pred ním). Druhá strofa žalmu (ide vlastne o možný „ďalší začiatok“ tohto žalmu) sa teda začína výzvou chváliť Boha, ktorá je vyjadrená tromi slovesami v imperatíve: spievajte (hebr. širu), zvelebujte žalmami (resp. hrajte žalmy, t.j. spievajte žalmy za sprievodu hudobných nástrojov, hebr. zammeru), vyvyšujte (zvelebujte, resp. oslavujte, v našom preklade „pripravte cestu“, hebr. sollu - ide o hebrejské sloveso, ktorého základným významom je „vŕšiť, hromadiť“, v zmysle „vŕšenia kamenia“, t.j. pripravovať podložie cesty, preto ho takto preložili aj prekladatelia Septuaginty, ale je možné ho preložiť - podľa kontextu, čo je aj prípad tohto verša - aj v prenesenom význame ako „vŕšiť chvály“, t.j. vyvyšovať, zvelebovať).

Prvá strofa nášho responzóriového žalmu končí aklamáciou Jeho meno je Pán (t.j. Jahve), hebr. b´Jah šemó. Ide o aklamáciu Božieho mena Jahve zjaveného jedine vyvolenému národu, ale Židia neváhajú svojho Boha označovať aj inými menami, aj tak...

Príklady dobrodení v žalmoch

Niektoré žalmy konkrétne vymenúvajú Božie dobrodenia, ktoré preukázal svojmu ľudu. Medzi ne patria:

• Vyslobodenie z otroctva v Egypte (Žalm 105)
• Poskytnutie manny na púšti (Žalm 78)
• Víťazstvá nad nepriateľmi (Žalm 18)
• Ochrana a vedenie (Žalm 23)
• Odpustenie hriechov (Žalm 32)

Žalmy o dobrodeniach sú dôležitou súčasťou biblickej tradície, ktorá nám pripomína Božiu lásku a vernosť. Tieto texty nás povzbudzujú k vďačnosti, chvále a dôvere v Boha, ktorý sa o nás stará a preukazuje nám svoje milosrdenstvo.

Žalm 103, 3 - 4: „Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, on lieči všetky tvoje neduhy; on vykupuje tvoj život zo záhuby, on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou“.

Žalm 146, 7 - 9: „Pán vyslobodzuje väzňov, Pán otvára oči slepým, Pán dvíha skľúčených, Pán miluje spravodlivých. Pán ochraňuje cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy, ale hatí cesty hriešnikov“.

Žalm 147, 3. 6: „Uzdravuje skľúčených srdcom a obväzuje ich rany... Tichých sa Pán ujíma, ale hriešnikov ponižuje až po zem“.

Božie milosrdenstvo zodpovedá Božej zodpovednosti za nás. Boh sa cíti za nás zodpovedný, želá si naše dobro a chce nás vidieť šťastných, plných radosti a pokoja. Na tú istú vlnovú dĺžku sa má naladiť aj milosrdná láska kresťanov. Ako miluje Otec, tak milujú aj deti.

Dávid hrajúci na harfe, tradičný symbol žalmov.

Pokora a tichosť v žalmoch

Žalmy tiež zdôrazňujú dôležitosť pokory a tichosti pred Bohom. Tichosť srdca si veľmi cenili starovekí mnísi, ktorí tvrdili, že všetka duchovná sila pochádza z tichosti. Aj žalmy velebia tichosť mnohými slovami, napr.: „Pán pokorných vedie k správnemu konaniu a tichých poúča o svojich cestách“ (Ž 25,9). Alebo: „Pán miluje svoj ľud a tichých venčí víťazstvom“ (Ž 149,4). A tiež: „Tichých sa Pán ujíma ale hriešnikov ponižuje až po zem“ (Ž 147,6).

Svätopisec ako o základe pre osvojenie si pokory nehovorí o skromnosti (hoci pokoru môžeme nazvať aj skromnosťou ducha alebo skromnosťou srdca), ale o tichosti: On tichým zjavuje svoje tajomstvá.. Má na mysli zrejme tichosť srdca, ako podmienku osvojovania si Božej pravdy. Keď Nm 12,3 o Mojžišovi hovorí ako o najpokornejšom človeku na zemi, používa na to výraz, ktorý sa dá preložiť aj ako tichý človek. Ako tichý človek sa označuje aj patriarcha Jakub (Gn 25,27).

Žalmy o dobrodeniach sú dôležitou súčasťou biblickej tradície, ktorá nám pripomína Božiu lásku a vernosť. Tieto texty nás povzbudzujú k vďačnosti, chvále a dôvere v Boha, ktorý sa o nás stará a preukazuje nám svoje milosrdenstvo.

tags: #verim #ze #uvidim #dobrodenia #panove #v