Kostoly sú významné architektonické a kultúrne pamiatky, ktoré prekonali stáročia a svedčia o vývoji spoločnosti, umenia a náboženstva. Jedným z charakteristických prvkov mnohých kostolov je kopula, ktorá nielenže plní konštrukčnú funkciu, ale aj esteticky obohacuje interiér a exteriér stavby.V tomto článku sa zameriame na význam kopuly a veží v konštrukcii kostola a na príkladoch si ukážeme, ako sa ich konštrukcia vyvíjala v priebehu času a ako sa prispôsobovala rôznym architektonickým štýlom a potrebám.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi
Význam veží v architektúre kostolov
Chrámová veža patrí k najstarším a najtypickejším prvkom cirkevnej architektúry a je jedným z najvýznamnejších znakov kresťanskej architektúry. Ide o vertikálne konštrukcie postavené na bočnej, prednej, zadnej alebo hornej strane kostola, ktoré sa týčia nad okolitými stavbami. Vo veži sú často umiestnené kostolné zvony, ktorých prvoradou úlohou je zvolávať veriacich na liturgické slávenia, sväté omše a pobožnosti. Ich hlas tiež oznamuje radostné či smutné udalosti.Veže majú zároveň spirituálne poslanie. Majú nasmerovávať ľudí k nebu, o ktorom sa tradične predpokladalo, že sa nachádza na oblohe alebo nad ňou. Žalmista hovorí o Bohu ako o veži: „Zdvihni ma, postav ma na skalu, lebo ty si moje útočište, veža sily proti nepriateľovi“ (Ž 61,3-4).
Rekonštrukcia kostolnej veže
Je v nej umiestnený aj najťažší zvon vo veži kostola - 5 320 kg.
Kostol sv. Martina v Ivanke pri Nitre
Šikmé veže na Slovensku
Obec Ivanka pri Nitre je už niekoľko rokov označovaná ako slovenská Pisa. Toto pomenovanie získala kvôli veži na Kostole svätého Martina, ktorá sa podľa viacerých zdrojov odkláňa od osi dopredu o 151 centimetrov. Miestny farár Stanislav Kaššovic však označil túto informáciu za zavádzajúcu. „V roku 2007 sa uskutočnilo kontrolné zameranie zvislosti veže. To potvrdilo, že vo výške 20,5 metra predstavuje náklon veže od zvislej osi 310 milimetrov, čo je voľným okom neviditeľná odchýlka,“ vyvracia informácie o údajne najšikmejšej veži na Slovensku Kaššovic.Neskorobarokový Kostol sv. Martina pochádza z rokov 1769 až 1771. Kostolná veža bola pôvodne postavená na kostolných múroch vpredu nad hlavným vchodom. Svojou váhou však narušovala statiku celého kostola, preto bola v roku 1824 rozobraná. Nová veža bola pristavaná ku kostolu v roku 1883. Od roku 1940 sa začala odkláňať od svojej päty smerom na juh. Aby nespadla, boli jej základy do hĺbky štyroch metrov spevnené železobetónom. Pri kontrolnom meraní v roku 2007 sa veža vo výške 34,7 metra nakláňala od zvislej osi o 430 milimetrov.V roku 2010 bola urobená nová strecha na veži. „Urobila sa celá nová konštrukcia veže. Pôvodná veža bola žeriavom zložená dolu z kostola, nová bola osadená opäť pomocou žeriava. Vďaka rekonštrukcii sa aj zmenšil ten náklon. Mierna odchýlka tam zostala, no určite menšia, ako bola v minulosti,“ povedala starostka Ivanky pri Nitre Jana Maršálková.Samotný kostol v sebe ukrýva niekoľko vzácnych zaujímavostí. Jednou z nich je rokokový zvon vážiaci takmer 600 kilogramov, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou. Uliaty bol v roku 1766 v Trnave, jeho autorom je Matyáš Orfandl. Zvon je umiestnený vo veži kostola, je však nefunkčný. „Už niekoľko rokov je prasknutý, nie je jednoduché opraviť takýto zvon,“ podotkol Kaššovic.Vo veži kostola sa v minulosti nachádzal aj ručne kovaný hodinový stroj, ktorý kedysi ukazoval čas na nitrianskom mestskom dome. Podľa Kaššovica vzácne hodiny boli pôvodne umiestnené na zaniknutom Kostole sv. Jakuba, ktorý kedysi stál v Nitre na dnešnom Svätoplukovom námestí. Odtiaľ sa dostali na mestský dom a následne putovali do kostola v Ivanke pri Nitre. „Dnes sa nachádzajú v Diecéznom múzeu na Nitrianskom hrade, sú opravené a plne funkčné,“ potvrdil Kaššovic.Rímskokatolícky Kostol sv. Martina sa môže pochváliť aj zaujímavými vitrážami. Dve z nich pochádzajú z autorskej dielne národného umelca Vincenta Hložníka, ktorý bol osobným priateľom bývalého miestneho farára Ľudovíta Balážiho. Vitrážne okno Ja som vinič pochádza z roku 1995, okno Ja som chlieb vzniklo v roku 1998. Mimoriadne vzácnym artefaktom je secesné vitrážové okno z roku 1917, ktoré zhotovila firma Gedeona Waltherra v Budapešti.
Kostol sv. Jána evanjelistu v Banskej Belej
Obnova kostolnej veže v Banskej Belej
Aktuálnou treťou etapou by sa mala zavŕšiť niekoľkoročná obnova strechy a veže kostola sv. Jána evanjelistu v Banskej Belej, ktorého pôvod siaha do prvej polovice 13. storočia. Obnova sa začala v rokoch 2016 a 2017, keď bola osadená nová drevená konštrukcia veže, ktorá bola v havarijnom stave a pokrytá bola medeným plechom. "Strechu kostola obnovujeme postupne, podľa toho, koľko peňazí získame," povedal TASR správca farnosti Tomáš Štefina.Momentálne vymieňajú stavební odborníci niektoré poškodené časti krovu a tiež drevené šindle na južnej strane lode kostola, ktoré sú tam už viac ako polstoročie a sú značne poškodené. "Na túto časť opráv sme získali 40.000 eur z programu Obnovme si svoj dom," dodal správca.Zámerom je tiež sprístupniť krytú ochodzu pod vežou kostola, nachádzajúcu sa vo výške 20 metrov nad zemou. Mala by slúžiť aj turistom a návštevníkom obce. "Predtým však musíme v súčinnosti s pamiatkarmi vymeniť pôvodné rebríky, ktoré sú na niektorých miestach značne poškodené, za plnohodnotné schodisko tak, aby turisti mali možnosť vychádzať na vežu bezpečne," pripomenul Štefina. Aj na tento zámer hľadajú peniaze spolu s obcou, napríklad aj prostredníctvom Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Banská Štiavnica.Rímskokatolícky farský kostol sv. Jána evanjelistu je najvýznamnejšou dominantou obce. Postavený bol v neskororománskom slohu a posvätený v roku 1243. V roku 1590 sa uskutočnila jeho rozsiahla prestavba v goticko-renesančnom slohu. V rokoch 1750 - 1751 dostala veža typické barokové zastrešenie cibuľovitého tvaru. V roku 1819 sa realizovala jeho veľká oprava. V roku 1896 zasiahol kostol blesk, ktorý spôsobil požiar. Ten zničil strechu a poškodil aj vežu. Následne kostol prešiel obnovou. Počas záverečných bojov druhej svetovej vojny zasiahli chrám delostrelecké granáty, ktoré spôsobili veľké škody predovšetkým na veži. Komplexná obnova kostola sa uskutočnila v roku 1967. V roku 1971 pokryli strechu novým šindľom. Ďalšie práce sa realizovali aj v 80. a 90. rokoch minulého storočia.
Príklad z obce Veža
Kostol Rímsko-katolícky kostol (jediný v obci), pôvodne z dreva, bol vymurovaný roku 1650. Veža bola dokončená roku 1657, vysoká 156 stôp, s troma zvonmi. Tradícia farnosti siaha až do obdobia pred reformáciou, pretože už vtedy existoval drevený kostol. V období 1673-1680 tu pôsobili jezuiti, ktorí viedli farnosť; počas nepokojov v rokoch 1673 - 1683 boli však títo vyhnaní; boli dosadení protestantskí pastori, ktorí sídlili striedavo v Hornej a Dolnej Štubni, pravdepodobne do r. 1711 (koniec Rákoczyho povstania). Potom sa fara pridružila ku Sklenému ako filiálka. Od roku 1787 prevzala farnosť Kremnica. Faru prv z dreva, r. 1788 vymurovali.Kostolné matriky sú vedené od r. 1729. 19. marca 1897 vyhorela veža, zapálil ju blesk, zničené bolo schodište a zvony. Kostol ostal úplne nepoškodený. Pred požiarom boli na veži krátku dobu tiež hodiny. Po reštaurovaní veže sa zohnali štyri zvony. Počas svetovej vojny boli 1. septembra 1916 tri zvony zrekvirované. Roku 1922 sa podarilo získať opäť tri zvony.Hrozný požiar 1. júla 1927 zničil opäť vežu a zvony, tentoraz bol spustošený aj kostol, vnútro ktorého však chránené klenbou, ostalo nepoškodené. Vo vnútri veže, ktoré úplne vyhorelo, však ako zázrakom ostal skoro vôbec neporušený drevený kríž, ktorý trvalé visel vo zvonici. Kostol s vežou bol ešte r. 1927 opravený.Náklady na reštaurovanie kostola neboli poisťovňou úplne kryté a tak ich prevzali Kremnica ako patrón, pokladňa kostola a tunajšia politická obec, každý zaťažený jednou tretinou nákladov. Štyri zvony, ako aj nosná železná konštrukcia pre ne, boli zaobstarané 20. októbra 1927 vďaka poisteniu bez zaťaženia cirkevníkov.Podľa Visitatio Canonica z 26. júna 1821, ktorého právoplatnosť bola opakovane úradne potvrdená, sú zaviazaní povinnosťou ochrániť kostol s vežou každý jednou tretinou: 1. mesto Kremnica ako patrón, 2. pokladnica kostola, 3. tunajšia polit. obec. Ochranou farskej budovy sú zaťažení z polovice patrón a tunajšia politická obec. Za ochranu vnútorného zariadenia kostola a zvonov zodpovedá kostol. Treba ešte spomenúť, že v záujme osobnej bezpečnosti návštevníkov kostola bol r.
Zakončenie veží kostolov
Veže a kupoly kresťanských kostolov a chrámov sú vo veľkej väčšine zakončené krížom - jednoramenným, dvojramenným alebo trojramenným (s rovným alebo so šikmým tretím ramienkom). Väčšina rímskokatolíckych kostolov má na veži jednoramenný kríž, ale máme aj príklady s dvoj- a trojramenným krížom. Chrámy byzantského obradu majú vežu či kupolu zakončenú dvoj- a trojramenným krížom.
Zakončenie veží Slovenských kostolov
Na Slovensku máme až 41 kostolov a chrámov (evanjelické - 24, gréckokatolícke - 7, rímskokatolícke - 6, kalvínske - 4), kde sa na veži nachádza polmesiac s hviezdou - moslimský znak osmanských Turkov z čias obsadenia Uhorska. Pri našom skúmaní sakrálnych stavieb na Slovensku sme zistili prekvapivú variabilitu zakončení veží.
Rímskokatolícky Kostol svätého Martina v Bošanoch s medveďom objímajúcim kríž.
tags:
#veza #rimskokatolicky #kostol