Zima našich predkov bola preplnená zvykmi, obradmi a úkonmi. Všetko sa začalo na konci jesene a začiatku zimy, keď predlžovanie nocí a skracovanie dní odpradávna vyvolávalo nevysloviteľné obavy a strach zo zlých, škodlivých démonov, ktorí dokážu zvíťaziť nad blahodarným Slnkom. Veď ich sila bola natoľko veľká, že pohltila slnečné lúče, priniesla tmu a chlad.
Stridžie dni a ochrana pred zlými duchmi
Za najvýznamnejší zo stridžích dní bol považovaný deň svätej Lucie, v niektorých oblastiach Slovenska nazývaný aj krížový deň. Pre ženy platil zákaz šiť, vyšívať, priasť, čiže robiť práce s niťami a plátnom. Možno i preto, že svätá Lucia, mučeníčka s krásnymi očami, bola patrónkou krajčírok. Na tento deň mali ožívať démonické a magické bytosti, pred ktorými sa ľudia chránili rôznymi spôsobmi.
V období pred prvou svetovou vojnou obchádzali obecní pastieri, mládenci a muži v predvečer Lucie dediny i jednotlivé domy, silno trúbili na pastierskych trúbach, rohoch, pískali na píšťalách, zvonili na kravských zvoncoch, práskali korbáčmi. Veľký hluk a hurhaj, ktorý mal vyhnať strigy, zakončili na krížnych cestách, kde sa strigy stretávali.
Ešte pred štedrou večerou bolo treba urobiť obrady a úkony, ktoré mali obyvateľov domu ochrániť pred zlými duchmi a trápeniami, pole a záhradu pred pohromami a statok pred chorobami a uhynutím. Celá rodina sa zoradila za gazdom, ktorý sa vybral po gazdovstve s kadidlom v rukách. Gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali deti a všetci odriekali otčenáš. Popri kadidle, sviečkach, otčenáši a cesnaku sa vraj zlí duchovia najviac báli silnej, súdržnej a veľkej rodiny.
Prípravy na Vianoce
V tradičnom vidieckom prostredí sa začalo veľké upratovanie zvyčajne týždeň pred sviatkami, inde pre domácu zakáľačku museli stačiť dva či tri dni. Gazdiné s dcérami umyli alebo vyrajbali nábytok, v izbe vybielili steny, hlinenú podlahu vymazali, oblôčiky umyli, visiace šatstvo poukladali, na periny a podhlavnice dali čisté obliečky.
Štedrý deň a jeho zvyky
Vianočné dni našich predkov v minulosti sprevádzali rozmanité tradície a obyčaje. Štedrý deň bol bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky, ktoré mali zabezpečiť najmä šťastie, zdravie a tiež dostatok úrody v budúcom roku. Vianočné dni našich predkov v minulosti sprevádzali rozmanité tradície a obyčaje. Štedrý deň bol bohatý na tajuplné úkony, obrady a zvyky, ktoré mali zabezpečiť najmä šťastie, zdravie a tiež dostatok úrody v budúcom roku.
Zavčas ráno gazda na vidieku obviazal stromy slamou, aby pocítili teplo Vianoc a na jeseň priniesli bohatú úrodu. V maštali vložil dobytku do pysku kúsok oblátky natretej cesnakom, aby ho obchádzali choroby. Gazdiná zasa prelomila prvý upečený koláč nad teľnou kravou, aby sa šťastne otelila. Až do východu prvých hviezd sa držal pôst.
Štedrý večer - najkrajší sviatok kresťanov v roku - sa podľa ľudových zvykov začínal pri východe prvej hviezdy a jej zjavenie sa oznamovalo streľbou či zvonením zvonov. Až vtedy sa na stole zapaľovala sviečka. Štedrá večera bola výlučne rodinnou záležitosťou.
Gazdiná cesnakom namočeným v mede urobila mužovi i deťom na čelo krížik, gazda rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal z neho kúsok, čo znamenalo, že rodinu tvorí každý jej člen, ako kúsky tvoria jabĺčko. Skutočnú večeru otvorili prípitkom, po ktorom sa jedli oblátky s medom a cesnakom, hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami. Na vyzdobenom stole bývali placky z chlebového cesta, osúchy, pupáčiky, lekvárové koláče, tvaroh, mak i pohár medu a hrnček mlieka. Takto prestretý stôl symbolizoval aj vďaku roľníka za dary zeme.
Vianočný stromček v dnešnej podobe na vidieku nemávali. Tie prenikli najskôr do mestských domácností z nemecky hovoriacich krajín. Domy bývali vyzdobené slamou a ihličnatými vetvičkami.
Sviatočnú atmosféru počas vianočného cyklu, ktorý trval od 24. decembra do 6. januára, dotvárali vianočné hry v podaní ľudových divadiel. Vychádzali z biblickej predlohy o narodení Krista a historickým impulzom k ich vzniku boli tzv. ludi Nativitatis - hry o narodení Krista pôvodne ešte z 11. storočia. Motívy hier zľudoveli a navrstvili sa na obrady zimného slnovratu založené na koledovaní, vinšovaní a obdarúvaní. Vianočné hry mali rozvinutý dej, väčšinou veršovaný text a dotvárali ich komické improvizácie.
Prednášané časti sa striedali so spievaním, v úvode i závere sa spievali koledy, ktorých cieľom bolo zavinšovať domácim šťastie a blahobyt rodiny i hospodárstva.
Tv Severka- Vianočné zvyky a tradície
Vianoce v minulosti a dnes
Vianoce už stáročia patria k najkrajším sviatkom. Tradície oslavy Vianoc sa za posledných 100 rokov výrazne zmenili. So vznikom Československa (1918) a nastupujúcou industrializáciou sa miešali aj zvyky a mešťania začali tráviť sviatky inak ako vidiečania, ktorí sa dlhšie držali pôvodných tradícií.
Vianoce sa v každom kúte našej krajiny jemne líšia a každý má rád tie svoje zvyky. Čo je ale všade rovnaké, že Vianoce sú o rodine, že sa stretnú všetci pokope a užijú si vzájomnú prítomnosť.
Na sviatky narodenia Ježiša, teda Vianoce, sa v kresťanských rodinách pripravujú členovia domácnosti už 4 týždne vopred. Toto obdobie sa nazýva Advent a je to čas, kedy sa chodí častejšie do kostola, nakupujú sa darčeky, upratuje sa, či vyzdobujeme svoje príbytky. Symbolizuje ho adventný veniec so 4 sviečkami, ktoré predstavujú 4 nedele do Štedrého dňa. S Adventom sa spája aj pôstne obdobie a príprava na sviatky hojnosti.
Ľudia v minulosti počas Adventu nekonzumovali mäso, ale skôr ryby. Na Slovensku sa pôst už stáročia dodržiava a končí sa polnocou na Štedrý deň, takže ešte aj tento celý deň je pôstny, preto je Štedrá večera štedrá, ale bezmäsitá. Dnes sa pôst počas Adventu v rodinách už veľmi nedodržiava a upúšťa sa z neho.
Kedysi vo svete aj u nás nebol znakom vianočný stromček, ako to vnímame dnes, ale bol to Betlehem. Naše domácnosti sa pomaly ale isto premieňajú na krásne vyzdobené miesta, rozžiarené stromčeky a svetelnú výzdobu majú snáď všetky obchodné centrá či rôzne firmy takmer od začiatku decembra. To je znak toho, že sviatky sú už pomaly tu.
Výzdoba domov, interiérov aj exteriérov je novodobou záležitosťou a vianočná výzdoba k nám prišla až koncom 90. Američania si dlhé roky extrémne zdobia interiéry a exteriéry, pričom dominujú rôzne druhy svetielok.
Vianočný stromček pochádza zhruba zo 17. storočia. Objavil sa najskôr v nemeckých krajinách u aristokracie, potom u mešťanov a postupne sa rozširoval ďalej a až začiatkom 20.storočia sa objavil už aj na slovenskom vidieku. Na vidieku bol spočiatku stromček maličký, bol to iba vrcholček stromu, ktorý visel vždy z povaly a bol skromne ozdobené sušeným ovocím, neskôr medovníčkami, či ozdobami, ktoré si domáci vyrábali sami zo slamy. Vianočné gule a ozdoby, ako ich poznáme dnes sa o slovo prihlásili až neskôr.
Na Štedrý deň začíname oficiálne sláviť Vianoce. Najväčším sviatkom je však až 1. sviatok vianočný - deň Kristovho narodenia. Na Štedrý deň sa dodržiava pôst, ktorý končí o polnoci.
Názov Štedrá večera nám sám o sebe hovorí, že jedla bolo viac. Kedysi na Slovensku boli v rôznych regiónoch rôzne počty jedál, najmenej boli 3 jedlá, na východnom Slovensku až 12 chodov, čo symbolizovalo 12 mesiacov v roku. Išlo o jedlá, ktoré sa bežne varili počas roka. Na žiadnom stole nesmel chýbať med a cesnak. U mnohých to boli aj pirohy, slíže, opekance či bobaľky s makom.
Potom to museli byť oplátky, ktoré piekli učitelia na prelome 19. a 20. storočia. Ďalším chodom bývali obilninové kaše. Varili sa na sladko osladené medom. Neskôr sa k nim pridala krupicová kaša osladená medom a rozpusteným maslom a škoricou. Potom aj biela ryžová kaša na sladko.
V každej rodine musela byť na stole aj vianočná polievka, ktorá bola pre každý región iná. Mohla to byť rybacia polievka, strukovinová, fazuľová so širokými rezancami, dubáková, biela mliečna polievka. Samozrejmosťou už po stáročia, najmä v katolíckych rodinách, bola ryba, pretože bol ešte pôst a dodržiavali sa cirkevné nariadenia.
| Región | Štedrovečerné jedlá |
|---|---|
| Západné Slovensko | Mäso, smotana, slivky v kapustnici |
| Stredné Slovensko | Klobásy v kapustnici |
| Orava | Údená ryba, hríby, zemiaky v kapustnici |
Od 13. storočia bolo cirkevnou vrchnosťou dovolené počas pôstu konzumovať ryby a všetky živočíchy, ktoré prežili vo vode. V stredoveku bolo preto pôstnym jedlom aj mäso z vydry alebo bobra. Ryba ostáva tradičným jedlom aj ďalej a ryby sa jedli nie len čerstvé ale aj údené, sušené či kyslé. U protestantov, ktorí nemali pôst, boli na stole zabíjačkové špeciality ako klobásky, huspenina či slanina.
Od 16. storočia sa v Čechách rozvíjalo rybnikárstvo, ktoré postupne prišlo aj na Slovensko a cielene sa chovali kapry, ktoré sa vykrmovali s úmyslom, aby sa kupovali na vianočný stôl a mali potrebnú váhu. Kapor sa stal tradičnou rybou, ktorú Slováci mali dlhé roky na stole vo varenej alebo pečenej forme. Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa u nás ustálil až oveľa neskôr.
Zemiakový šalát s majonézou je novodobá záležitosť, začína sa objavovať až po Druhej svetovej vojne v 50.rokoch, ale od vtedy sa stal tradičnou súčasťou večere. No a záver Štedrej večere vždy tvorili koláče z kysnutého cesta plnené slivkovým lekvárom, tvarohom alebo orechmi.
V minulosti na Štedrý deň skoro ráno ženy piekli vianočný chlebík. Kým sa ženy od skorého rána obracali v kuchyni, muži pripravovali drevo a stravu pre dobytok. Deti mali tiež svoju úlohu, aby im čas strávený čakaním na Ježiška zbehol čo najrýchlejšie.
V mnohých rodinách sa stromček zdobil až na Štedrý deň, to robili staršie deti s mladšími. Aj Štedrovečerný stôl bol ináč usporiadaný ako dnes.
Nohy stola sa obmotali reťazou a každý, kto sedel za stolom mal nohy položené na reťazi. Malo to symbolizovať súdržnosť rodiny. Pod stolom bola sekera a ostrie symbolizovalo tuhé silné zdravie pre všetkých členov rodiny. Dávala sa tam aj slama, čo symbolizovalo narodenie Ježiša Krista v chudobnej maštaľke v Betleheme.
Hore na stôl sa dával vždy nový domáci, ručne vyšívaný biely obrus vyšívaný krížikovou červenou výšivkou. Na neho sa dávali oriešky a jabĺčko. Každý člen rodiny si pred večerou prerezal jabĺčko a pozrel sa na jaderník. Ak bol pekný a jablko bolo zdravé, tak to symbolizovalo pevné zdravie. Čo sa jedlo počas Štedrej večer v minulosti? Na stôl sa dávalo aj pečivo, respektíve medovníčky, vyzdobené v tvare zvierat a presne také druhy a počet, koľko mali domáci vo svojom hospodárstve. To pečivo sa nekonzumovalo, ale malo symbolizovať, aby sa zvieratám dobre darilo. Bolo tam ešte aj obilie a strukoviny, ktoré sa na gazdovstve pestovali, aby sa aj v budúcom roku dobre darilo úrode.
No a zvyk, ktorý bol rozšírený na celom území Slovenska a pretrváva dodnes je tiež spojený so symbolikou. Počas večere mohol obsluhovať iba jeden človek a ostatní mali sedieť. Zatiaľ čo v minulosti naši predkovia trvali na dodržiavaní tradícií a silno verili v ich silu, dnes z nich dodržiavame iba zlomok. Mnohé tak poznáme už iba z rozprávania. Dnes si ich dodržiavanie asi nevieme ani predstaviť.
To, že sa pod stôl dávala slama alebo nádoba s mliekom dnes už nemá až taký význam, pretože aj keby sme ho chceli dodržiavať, tak ľudia z mesta budú ťažko zháňať slamu. V minulosti ale mali pre ľudí veľký význam. Niektoré vám zase môžu pripadať až bizarné.
Platil taký zvyk, že si každý mal upratať svoje veci, aby nikomu neviseli kabáty na vešiaku, lebo sa hovorilo, že ten, komu bude visieť kabát, že sa v novom roku obesí. To je zvyk, ktorý dnes neberieme vážne. Podobne je to aj s jedlom a počtom chodov počas večere.
Hoci sa navarilo viacero druhov jedál, to neznamenalo, že boli plné hrnce jedla. Vždy sa v minulosti jedlo tak, že z každého jedla si každý dal jednu lyžičku a mal ochutnať. Aj tu vidieť starostlivosť a šetrnosť, aby sa s jedlom neplytvalo. Mnohé ľudové zvyky sú ale natoľko symbolické, že by bolo fajn, keby sa obnovili a ľudia si ich uctili.
Mne sa veľmi páčilo, že počas Adventu, teda 4 týždne pred sviatkami, sa ľudia snažili zmieriť a mali si odpustiť všetky hádky. Hovorilo sa, že kto nie je s niekým uzmierený, tak si nesmie ani sadnúť k Štedrovečernému stolu. Rovnako by sme mali dbať aj na to, že sviatky nie sú len o darčekoch a preplnených stoloch, ale hlavne o rodinnej súdržnosti.
Mali by sme myslieť ekologicky a ekonomicky ako naši predkovia a teda neplytvať s jedlom. Urobiť si Štedrú večeru príjemnú, ale aby sviatky neboli o konzumácií obrovského množstva potravín a koláčov," uzavrela historička a etnologička Katarína Nádaská.
Mnoho vianočných tradícií už z našich domácností vymizlo. Niektoré stále dodržiavame bez toho, aby sme vedeli, kde sa vzali. Inak trávia vianočné dni ľudia na východe Slovenska, napríklad v takom Humennom, inak v srdci krajiny v Banskej Bystrici a iné zvyky dodržiavame u nás v Partizánskom.
Tradície a zvyky v rodinách sa dnes tak líšia, že možno aj vaši susedia trávia štedrý deň úplne inak ako vy. Naša história je tak bohatá na zvyky a tradície, že každý región a dokonca niekedy každá obec má svoje špecifické zvyklosti.
Aké zvyky sú tradičné vo Vašom regióne, meste, či oblasti?