Vianoce sú najkrajšie sviatky roka. Každá krajina si zachováva vlastné tradície a zvyky. Nie všade rozdáva darčeky Ježiško, nie všade sa na Štedrý večer pripravuje kapustnica a kapor.
Stromček je novodobejšia záležitosť. Gro Vianoc býval na našom území do konca 19. storočia betlehém. Stromček k nám prišiel z nemeckých krajín. Samozrejme, v meštianskych a šľachtických rodinách, stromčeky poznáme už od konca 17. storočia. V regiónoch ako Kysuce, najmä horné Kysuce či na východe Slovenska sa stromčeky medzi obyčajnými ľuďmi objavili až v 20-tych rokoch 20. storočia.
Tradícia betlehémov pochádza zo 16. storočia. Zaviedli ju františkáni. Najprv to boli živé betlehémy na námestiach, uliciach. U nás sa ale počas panovania Jozefa II. verejné cirkevné akcie zrušili, nastal zákaz verejných betlehémov, tak sa začali sťahovať do kostolov a ľudia si ich začali vyrábať aj doma. Prevažovali drevené, ale aj zo šúpolia, slamy, maľovali si ich.
A čo darčeky? Ani darčeky nie sú staré. Objavujú sa v 17. storočí, opäť najprv u vysokej šľachty a mešťanov. Bola to symbolika, ktorá pochádzala z Biblie. Na pripomienku narodenia Ježiška, Božieho syna, ktorý je považovaný za dar od Boha pre ľudstvo, si ľudia dávali drobné darčeky. Dnes sú Vianoce najmä o darčekoch, kedysi však bolo prežívanie Vianoc duchovnejšie. Darčeky boli jednoduché. Z mojich výskumov - napríklad v 30-tych rokoch dostalo sedem detí jednu mandarínku. Každému sa ušlo po mesiačiku. Už vtedy sa to exotické ovocie dalo kúpiť, ale bolo veľmi drahé. Rodina chcela deťom urobiť deťom radosť, tak dostali jednu. Tiež sa teda snažili rodičia o niečo výnimočné. Až na to, že dnes je drahým darčekom štvorkolka, vtedy to bola mandarínka.
Áno. Ale prežívanie sviatkov bolo iné. Bolo veľa profesií, šafraníci, drotári, murári... otcov rodín, ktorí chodili za prácou doďaleka a neboli doma celý rok. Tak bolo dôležité, že sa na Vianoce konečne zišla rodina pokope. Všetci sa na to veľmi tešili.
Dnes u nás mnohí po rozbalení darčekov na Štedrý deň skonštatujú, že už je po Vianociach. Hlavný cirkevný sviatok je pritom až na druhý deň. Ako to bolo v minulosti? Ešte dlhšie. Sviatky trvali do Troch kráľov, presne podľa cirkevného kalendára. Dominovali tri dni - od Štedrého dňa do Štefana, ale sviatky boli aj v ďalšie dni.
Na Štedrý deň bolo treba, aby všetko bolo urobené do východu slnka. Ženy vstávali už o jednej po polnoci, museli upiecť vianočný chlebík, navariť všetky jedlá, pozametalo sa, dorobili sa posledné úpravy. Zdobil sa stromček, aby o 17. hodine, kedy vyjde hviezda, sa zasadlo k štedrovečernému stolu. Sviatky sa svätili, prišli koledníci, nemalo sa nič robiť. Úlohou mužov bolo nachystať drevo, naťahať vodu zo studne, po večeri sa išlo do kostola. Prvý a druhý sviatok vianočný boli vyslovene dni príjemného leňošenia. Samozrejme, nevyhnutné veci robiť museli, podojiť kravy napríklad.
Ako vyzerali ľudové Vianoce?
Prvý sviatok vianočný bol sviatkom rodiny. Schádzala sa rodina, už skoro ráno chodili vinšovníci. My si dnes vinšujeme elektronicky, oni vinšovali osobne. Bol slávnostný obed, pretože pre katolíkov bola štedrovečerná večera síce štedrá, ale stále ešte pôstna, s rybou. Protestanti síce už mali na večeru aj mäsité, zabíjačkové dobroty, huspeninu, katolíci si to však dali až na druhý deň. Takže jedli, navštevovala sa rodina, sedelo sa pri stole pod stromčekom, ktorý zväčša visel nad ním, spievali sa koledy. Ľudia boli radi, že sa vidia, že majú pokoj a nič nemusia robiť. Napríklad v Bratislave na dnešnej Železnej studničke bola známa reštaurácia, kde korčuľujúcim nosili čašníci na ľad grog, varené víno. V mestách to bolo iné, tam sa už chodievali korčuľovať, sánkovať.
Druhý sviatok vianočný to už bolo iné. Dovtedy bol pôst, takže na Štefana už bola prvýkrát zabáva, lebo celý advent bol pôst. Aj robili sa aj svadby. Stretávali sa susedia, ľudia sa tešili každej návšteve. Patrilo sa, aby si celá dedina navzájom povinšovala a nikto, kto bol s niekým pohnevaný, by nemal zasadnúť k vianočnému stolu. To bol úplne iný svet, iný život ako dnes.
Večera pod stromčekom. Áno, v dome bolo málo miesta. Jedna veľká multifunkčná miestnosť, tak kam ho dať? Visel teda z jednej hrady, spočiatku dolu nohami, potom ho otočili. Bolo to navyše veľmi ekologické, lebo sa zrezal len ten špic, ktorý potom dorástol. Teda bol to len maličký stromček, ozdobený ozdobami zo slamy. Veľmi sa na to tešili. Na celé Vianoce. Konečne mali rodinu pohromade, väčšinou.
Čo je vlastne typické štedrovečerné jedlo?
Regionálne jedlá sa líšia, pretože chody na štedrej večeri boli úplne obyčajné jedlá, ktoré sa jedávali aj počas celého roka. Teraz boli akurát sústredené do slávnostného večera. Jedál sa muselo variť viac, pretože to bola symbolika - čím viac jedál budú mať, tým lepšie sa budú mať, a lepšia bude aj úroda nasledujúci rok. Vianočná polievka bola na väčšine územia kapustnica, pretože kapusta sa tlačila do sudov takmer všade. Na Záhorí zasa bola hustá fazuľová polievka so širokými rezancami, na južnom Slovensku rybacia polievka, na východnom Slovensku jucha, mačanka. Z ďalších jedál to boli zasa podľa regiónov ryba, sladké pirohy, slané, šúľance, alebo takzvané bobaľky, opekance. No a kaše. Takzvaná ježišková kašička, dnešná biela krupicová na hornej Nitre bolo slávnostné jedno, alebo prostná, obilninová, prívarky... Podľa toho, kde čo ľudia mali.
Vyprážané jedlá k nám priniesli až po roku 1918 českí profesori. Niekde tri, niekde šesť, niekde dvanásť. Za chod večere sa však už považoval aj prípitok, čo bol vo vinohradníckych oblastiach pohár vína, inde hriate. Ďalším chodom boli oblátky s medom a cesnakom, polievka, ryby, múčne jedlá, kaše. Preto bola večera štedrá, lebo chodov bolo viac. Ale ľudia sa neprejedali. Uvarili z každého toľko, aby každý člen rodiny dostal zo dve-tri lyžičky. Žiadne prejedanie. Len symbolika. Ľudia sa najedli, ale striedmo.
Koláče áno, ale žiadne zákusky ani torty. Vypekali sa aj koláče? Kysnuté koláče, napríklad Vajnory boli známe štrúdľami, plnené tým, čo bolo - orechy, mäkký mak, lekvár tvaroh, čo domácnosť poskytovala. Piekol sa aj špecifický vianočný biely koláč, radostník alebo kračún. Výnimočne z bielej múky, takzvanej koláčovej.
V Požitavskej doline ženy na Štedrý deň už od rána piekli koláče na sviatočný stôl, upratali celý dom, prichystali večeru, aby do večerného zvonenia mali všetko hotové. Stôl prikryli sviatočným obrusom, pod stôl dali zväzok slamy - "baránka", niekde i klin z jarma, v rodine tesára zas sekeru, aby si Ježiško mal kam ľahnúť. Na stôl položili taniere, kytice, svietnik, pohár so svätenou vodou a do košíka alebo sitka zrná - jačmeň, žito, raž, fazuľu, kukuricu, na to jabĺčka, orechy, cesnak, med vo fľaške, koláčiky a na vrch oplátky. Večeru začal gazda modlitbou a vinšovaním celej rodine. Matka nakreslila dievčencom na čelo krížik palcom namočeným do medu, aby ich chlapci ľúbili. Ako prvé jedlo jedli oplátku s medom a cesnakom. Otec rodiny vzal jabko a rozkrájal ho na toľko kúskov, koľko bolo prítomných. Potom gazda hodil do kútov orechy so slovami "moje milé štyri kúty, nemám vás čím obdariti, len týmito oriešky". Orechy sa mohli pozbierať až po sviatkoch. Podávala sa šošovicová, fazuľová alebo kapustová polievka, makové pupáčky a koláče.
Počas večere sa gazdiná nesmela pohnúť od stola, ináč by jej kvočky nesedeli. Kto počas večere otvoril červivý orech, mal byť cez rok chorý. Ak niekto pri rozkrajovaní jablka presekol jadierko, voľakto z rodiny mal umrieť. Hovorilo sa aj o tom, že na koho knôt horiacej sviečky ukazuje, ten do roka umrie. Na Štedrý deň chodili po gazdovstvách i pastieri "kravári", "sviňári" i "husári" a v každom dome predniesli vinš. Pod pazuchou mali zväzok prútov, z ktorých si gazdiná jeden vytiahla. Najprv ním pošibala pastiera, potom niekoho z domácich, ktorí pri tom vyskakovali, aby vraj aj dobytok tak skákal od bujnosti. Pastierom do večera dávali chlieb, koláč a do fľaše víno alebo pálené. Oblátky piekli aj pre dobytok, ale dávali do nich aj petržlenovú vňať.
Na Božie narodenie mal sedieť každý doma - okrem kostola sa nikam nechodilo. Nesmelo sa ani pracovať, riad umývať ani smeti vynášať. Smeti sa zmetali pod stôl, pod slamu. Zvyšky jedál sa pozbierali do škatuľky a po sviatkoch sa vysypali vtáčikom. Na Štefana už bolo veselšie. Rodiny sa navzájom navštevovali, chodili si vinšovať a večer bola všade štefanská zábava. Posledný deň roka prebiehal bez zvláštnych zvykov a obradov. Na Nový rok sa však mal každý správať tak, ako by to po celý rok chcel. Každý sa mal vystríhať hnevu, plaču, lenivosti, mal si dať pozor, aby nič nepoškodil, nerozbil.
Vianoce sa neoslavujú rovnako. Každá krajina si zachováva vlastné tradície a zvyky. Nie všade rozdáva darčeky Ježiško, nie všade sa na Štedrý večer pripravuje kapustnica a kapor. Bulhari hodujú na Vianoce naozaj vo veľkom. Ich štedrovečerný stôl musí pozostávať najmenej z 12 druhov jedál, ktoré predstavujú 12 mesiacov v roku. Jedávajú fazulu, rôzne druhy orechov, sušených sliviek či tradičného koláča banitza. Žiadne jedlo však nesmie obsahovať mäso. Ľudia vo Venezule majú dve večere. Po skončení polnočnej omše absolvujú druhú časť hodovania. Typickým pokrmom je Hallacas.
Belgicko je známe svojim širokým výberom rôznych druhov pív. Na tento nápoj sa nezabúda ani v čase Vianoc, kedy sa okrem iného organizuje Vianočný pivný festival v Essene, kde sa podávajú zimné druhy piva. Vianočné sviatky sa na Cypre slávia od 24. decembra do Troch kráľov. Darčeky deťom na Cypre prinesie až na Nový rok ráno Ai - Vasilis. Legenda hovorí, že požehná koláč (Vasilopitu) s mincou uprostred a vypije pohár vína, ktorý gazdiná položila pod stromček. Keď natešené deti zbadajú darčeky, každý z nich zje kus Vasilopitu - Ai - Vasilisovej torty. Ak nájde niektoré z nich vo svojom kúsku torty mincu, bude mať šťastie po celý rok. Štedrovečerný stôl pozostáva aj z bravčového pečeného mäsa.
Tak ako Bulhari, aj Francúzi majú na štedrý večer 12 chodov. Predjedlami sú ustrice a biele klobásy, v mestách slimáky a rybia polievka. Špecialitou na štedrovečernom stole je pečený moriak s gaštanovou plnkou a lanýžovou pastou a kurčatá so zeleninovým šalátom, paradajkami a olivami, ale aj pečená hus na divoko. Francúzi sú gurmáni, milujú kaviár, údený losos či obaľované žabie stehienka. Nechýba ani niekoľko druhov syra a zo sladkých dezertov je to koláč so smotanou, čokoládové salámy a roláda v podobe vianočného polena ozdobená zelenými lístkami a červenými plodmi cezmíny.
V Portugalsku si na Vianoce pochutnávajú na treske, ktorá je zároveň aj portugalským národným jedlom. Buď ju konzumujú sušenú alebo si ju máčajú niekoľko dní vo vode. Nechýba ani sladké jedlo - koláč “Bolo-Rei”. Dominuje v ňom cukrová poleva a kúsky kandizovaného ovocia. Švédi jedávajú na Vianoce varenú sušenú tresku v bielej omáčke, teplú šunku so zeleným hráškom, alebo šunku potretú horčicou a zapečenú so zemiakmi a červenou kapustou. Ich vianočnou špecialitou je varená hnedá fazuľa so slaninou, zapečená v cibuli. Obľúbené sú ochutené slede, perníky a tradičný vianočný nápoj glogg (varené víno s klinčekmi, koreninami, hrozienkami a mandľami a štipkou tvrdého alkoholu).
Vianočné pečivo má zaujímavé tvary. Býva v tvare capa, hviezd, srdiečok a prasiatok.
Darujte Vianoce - Aj staré tradície môžu byť obrovským zážitkom.
Ako sa slávia Vianoce vo svete?
Tradičné vianočné menu na Štedrý večer sa skladá z piatich až siedmich bezmäsitých jedál. Ich základom je šošovica, fazuľa, ryža a kapusta. Zo sladkého kysnutého cesta sa pečú kruhovité koláče podobné našim štrúdľam. Vianočné darčeky rozdáva Dedo Koleda v noci zo Štedrého dňa na prvý sviatok vianočný. Darčeky sa ale rozdávajú aj na Troch kráľov.
Darčeky deťom na Cypre rozdáva až na Nový rok ráno Ai - Vasilis. Podľa legendy požehná koláč (Vasilopitu) s mincou uprostred a vypije pohár vína, ktorý gazdiná položila pod stromček. Dáni zapaľujú sviečky všade: na adventnom venci, na vianočných stromčekoch, na oknách, pri dverách i v kostoloch. Vianočné darčeky deťom v krajine rozprávkara Hansa Christiana Andersena nosí záhadný „vianočný posol". Dánsky Vianočný dezert, ryžový nákyp, obsahuje zapečenú mandľu a kto ju nájde, bude obdarovaný špeciálnym darčekom.
Na vianočnom stole Estóncov nesmie chýbať pečená hus alebo morka s jablkami. Vo Francúzsku je dobrým vianočným duchom Pére Noel (Otec Vianoc). Darčeky deťom dáva do topánok a čižiem, alebo ich necháva za kachľami či pri kozube. Darčeky deťom rozdáva Svätý Vassilios až 1. januára. Tradičná vianočná polievka obsahuje mäso z moriaka alebo sliepky a ryžu. V Holandsku dostávajú deti darčeky pod stromček, ktoré im tam necháva dobrácky dedo Sinter Klaas. Sinter Klaas prichádza vždy na bielom koni a sprevádza ho jeho družina.
Na Vianoce sú domy vyzdobené imelom a smrekovými vetvičkami a všade vonia purpura. Pre Írov sú Vianoce predovšetkým obdobím náboženských a duchovných osláv. Po štedrovečernej večeri prináša gazdiná na stôl chlieb a mlieko pre Jozefa, Máriu a malého Ježiška a vchodové dvere zostávajú pootvorené na dôkaz pohostinnosti.
Tabuľka: Vianočné tradície vo vybraných krajinách
| Krajina | Vianočné tradície | Štedrovečerné menu |
|---|---|---|
| Bulharsko | 12 jedál na stole, bez mäsa | Fazuľa, orechy, sušené slivky, banitza |
| Cyprus | Darčeky na Nový rok od Ai Vasilisa | Bravčové pečené mäso |
| Francúzsko | 12 chodov, Pére Noel | Ustrice, moriak s gaštanovou plnkou, syry |
| Portugalsko | Koláč "Bolo-Rei" | Treska |
| Švédsko | Nápoj glogg | Treska v bielej omáčke, šunka, fazuľa so slaninou |
Želáme Vám krásne Vianoce plné pohody, radosti a tradičných slovenských chutí!