Vianočné Sviečky: Svetlo a Tradície Slovenska

Sviečky sú neoddeliteľnou súčasťou vianočných sviatkov a ich tradícií, prinášajúce do domovov pokoj a teplú atmosféru. Sviečky symbolizujú svetlo, nádej a obnovu, zvlášť významné počas adventného obdobia, keď sa každý týždeň zapáli ďalšia sviečka na adventnom venci.

Advent je časom pokoja a očakávania. Predstavuje obdobie štyroch týždňov, ktoré ostávajú do Vianoc a jeho duchovný význam pripomína adventný veniec so štyrmi sviečkami. Každá z nich má svoj význam. K adventu neodmysliteľne patrí aj adventný veniec, ktorý nám pomáha odrátavať „dni do Vianoc“.

História a Symbolika Adventného Venca

História adventného venca sa začala písať v roku 1838, keď Johann Henrich Wichern z Hamburgu vyrobil prvý adventný veniec z ihličnatých halúzok, pre deti zo sirotinca „Drsný dom“. Ako ich opatrovník, chcel ukončiť ich neustále otázky o tom, kedy prídu Vianoce. Vyrobil drevený veniec s 24 sviečkami.

Čo znamenajú adventné sviečky?

Symbolika adventných sviečok vychádza prevažne z kresťanskej tradície. 4 hlavné sviečky, ktoré symbolizujú 4 nedele do Vianoc. Svetlo sviečok predstavuje večný život. Sviečky na adventnom venci sa zapaľujú postupne. Každú nedeľu sa zapáli ďalšia. Svoj význam má aj farba sviečok. Dnes už na trhu nájdeme množstvo sviečok rôznych farieb, no základnými sviečkami pre adventný veniec boli 3 fialové a jedna ružová sviečka.

PS: Vedeli ste, že každá z adventných nedieľ mala svoje ľudové označenie: Prvá adventná nedeľa - železná, druhá - bronzová, tretia - strieborná a štvrtá - zlatá?

Vianočné Tradície a Zvyky

Vianočné pečivo rozvoniava v dome. V televízii idú vianočné filmy, v rádiu hrajú koledy. Vonku sa zozimilo a niekde dokonca poletuje sneh. Začalo sa obdobie pokoja a radosti v kruhu našich najbližších.Vianoce, pre ľudí najväčšie a najkrajšie sviatky v roku v mnohých krajinách po celom svete. Sú spojené s rozmanitými tradíciami. Viete ale kde majú niektoré tradície korene?

Ďalšie vianočné tradície

• Zdobenie stromu: Prvé zmienky o vianočnom stromčeku pochádzajú z Brém, približne z roku 1570. Starí keltskí kňazi, druidi, verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Pôvodne išlo o menší stromček zdobený ovocím a orieškami. V 18. storočí sa táto tradícia rozšírila z Nemecka do celého sveta, vrátane Slovenska.
• Jablko a Vianoce: Naši predkovia používali jablká na Štedrý deň ako predpovedanie budúcnosti. A to v otázke zdravia, vzťahov i úrody.
• Prestrieť o tanier viac: Prestrieť pri vianočnom stole o jedno miesto naviac pre človeka v núdzi, pocestného či na pamiatku tých, ktorí už nie sú medzi nami. Táto tradícia sa v mnohých slovenských rodinách zachovala a vykonáva sa dodnes.

Tradícia umiestňovania sviečok do okien, najmä počas Vianoc, má bohatú históriu a význam. Odráža zmes kultúrnych, náboženských a historických významov, ktoré sa časom vyvíjali.

Pôvod vianočnej sviečky v okne

Zvyk umiestňovať sviečku do okna počas Vianoc má hlboký náboženský pôvod. Často sa spája s kresťanskou tradíciou vítania dieťaťa Krista alebo symbolizuje betlehemskú hviezdu.

Symbolika tejto tradície je bohatá a rozmanitá. Môže predstavovať čokoľvek, od Kristovho svetla až po maják nádeje v tme, pričom odráža hlbokú ľudskú túžbu po svetle a vedení.

Typy sviečok používaných v oknách:

• Tradičné voskové sviečky
• Elektrické sviečky
• LED sviečky

Umiestnenie sviečky je zvyčajne na okennom parapete, viditeľnom zvonku. Často sa vycentruje, aby sa dosiahol vyvážený a príjemný vzhľad. Sviečky a dekorácie zvyšujú vizuálnu príťažlivosť. Od jednoduchých držiakov až po prepracované dekorácie dodávajú výkladu slávnostný nádych. Bezpečnosť je prvoradá, najmä pri tradičných sviečkach. Je prijímaná v sekulárnom a nenáboženskom kontexte ako symbol tepla, prijatia a sviatočného ducha. V mnohých komunitách a susedstvách sa stal kolektívnou tradíciou, ktorá podporuje pocit jednoty a spoločnej oslavy počas sviatkov.

Súčasné interpretácie často obsahujú moderné dekoratívne prvky. Tie sa pohybujú od minimalistických návrhov až po prepracované zostavy, ktoré odrážajú osobný štýl a modernú estetiku.

Prečo ľudia počas Vianoc umiestňujú sviečky do okien?

Ľudia počas Vianoc umiestňujú sviečky do okien ako symbol prijatia, nádeje a spomienky. Zvyčajne sa hovorí, že sú to najmä ich sviatky, a je na tom kus pravdy. Vianoce by však nemali byť len tým príslovečným zhonom za darčekmi, čo tiež nemožno nikomu zazlievať. Hovorí sa, že Vianoce sú pôvodne pohanským sviatkom a cirkev si ich len privlastnila, čo je však len čiastočná pravda. Od dávna sa generácie riadili znameniami, ktoré vyčítavali z hviezd, postavenia Slnka, Mesiaca a podobne. Zvláštne úkazy na dennej a najmä nočnej oblohe ich buď vydesili, alebo potešili. Nikdy k ním však ľudia nezostali ľahostajní.

Zimný slnovrat v rímskom svete bol sviatkom oslavy boha Saturna, keď sa ľudia medzi sebou obdarúvali, hodovali a dokonca aj otroci sa vtedy mohli zúčastniť na hostinách. V Ríme, pred rozšírením kresťanstva, bol 25. december sviatkom narodenia neporazeného syna a ľudia oslavovali niekoľko slnečných bohov. Vo vianočnom období mala sviatok každá kultúra, či to bola perzská, egyptská, keltská, germánska i slovanská, ale každá podľa svojich zvyklostí.

Dnes už snáď každý vie, že 21. decembra býva zimný slnovrat. Od jesennej rovnodennosti (23. september) sa noci predlžujú, dňa ubúda a Slnko sa vtedy dostane na najnižší bod na oblohe. Po tomto slnovrate sa dni začínajú zväčšovať a noci, čiže tmy, skracovať. Hovorí sa, že na Nový rok je to o slepačí krok a na Hromnice o hodinu více. A keďže vtedy Slnko naberá na sile, čiže po tme sa tzv. znovu rodí, preto sú Vianoce oslavou zrodenia svetla akoukoľvek formou. A tu sme pri koreni vianočných sviatkov na kresťanský spôsob.

Kresťania považujú zrodenie Ježiša v judskom meste Betlehéme (čo v preklade znamená v Dome chleba), za zrodenie Božieho Syna, ktorý prišiel vykúpiť tvorstvo zo zajatia tmy. V prvých riadkoch, ktoré boli napísané našimi vierozvestcami sv. Cyrilom a Metodom v staroslovienčine, sa o Ježišovi hovorí: ... V ňom bol Život a ten Život bol svetlom ľudí. A toto Svetlo svieti vo tme a tma ho neprijala.

Ježiš je tu nazývaný svetlom a tí, ktorí neprijali jeho posolstvo, sú nazvaní tmami. Tak ako sa ľudstvo vyvíja, vyvíjajú sa aj oslavy pamätných udalostí a nové nahrádza staré.

Neodmysliteľnou vianočnou tradíciou okrem dávania darčekov je stromček, rôzne ozdoby, prípadne špeciálne vianočné jedlá. U nás na Vianoce sú nimi kapustnica či na juhu šošovicová polievka a vysmažený kapor, ktoré nikdy tak dobre nechutia ako na Vianoce.

Vo štvrtom storočí žil spomínaný biskup svätý Mikuláš v Myre, v dnešnom južnom Turecku. Raz v noci vhodil nepozorovane cez okno trom chudobným dievčatám peniaze na veno, aby sa mohli čestne vydať. Iná epizóda hovorí, že dosiahol oslobodenie troch dôstojníkov odsúdených na smrť, alebo ako odvrátil hlad od svojho mesta. Z toho asi pramení tradícia nezištných darov i pomoci biednym.

Zaujímavosť je, že cirkev začala sláviť Vianoce práve od 4. storočia a možno to bol práve svätý Mikuláš, ktorý svojím životom dal na to podnet (Oslava Vianoc bola zaradená do cirkevného kalendára v roku 336.)

Vianočná príprava bol rozdelená na mužskú a ženskú časť. Hlava rodiny zabezpečila stromček, zvyčajne to bola jedlička, chlapci narúbali dreva, obriadili statok a upratali v maštali. Mama s dievčatami poupratovali a pomáhali s prípravou jedál a dobrôt. Keď už bolo všetko nachystané, otec s chlapcami išli na povalu, kde svätenou vodou pokropili úrodu, ktorá tam bola uložená, nabrali zrna a jeden pekný zemiak a išli do maštale požehnať statok. Aj im dali malý stromček, pokropili ich svätenou vodou, posypali zrnom a každému dali ešte jedlo a vodu navyše, pretože aj im patrí účasť na štedrej večeri. Zaslúžili si to, lebo po celý rok slúžili celej rodine.

Štedrá večera vlastne symbolizuje Večeru Pánovu. Po príchode do tzv. obývacej kuchyne otec všetkých a celý priestor pokropil svätenou vodou a posypal posväteným zrnom. Zostatok zrna sa uložil do pohára a naň položil zemiak. Keďže v minulosti kuchyňa bola aj obývačkou, vianočný stromček bol upevnený nad štedrovečerným stolom, na ktorom bol biely obrus takmer až po zem. Kapustnica z rýb, prípadne šošovicová alebo hubová polievka majú pripomínať biblickú udalosť, keď Jakubov brat Ezau z nerozvážnosti predal prvorodenstvo za misu šošovice. Chlieb a ryba pripomínajú zázračné rozmnoženie piatich jačmenných chlebov, dvoch rýb a nasýtenie davu ľudí Ježišom. Med, oblátky i cesnak symbolizujú dary zasľúbenej zeme, do ktorej sa Izraeliti dostali až po 40-ročnom putovaní púšťou. Zažatá sviečka je symbolom Ježiša Krista čiže Svetla sveta. Jabĺčko a ovocie sú plody z rajskej záhrady a k sušeným slivkám sa viaže jedna legenda z pozemských čias Ježiša Krista. Oblátky a víno sa obetujú v kresťanských chrámoch, takže k tomu netreba nič dodať. Peniaze symbolizujú dva haliere chudobnej vdovy, ktoré darovala.

Po modlitbe sa prečítala stať zo Svätého Písma, ak bolo v domácnosti, alebo sa zaspievala koleda. Potom otec rodiny odkrojil krajec chleba, vykrojil striedku, na oblátku natrel trochu medu, prelomil ju a striedkou ju zatlačil do vykrojeného krajca. Tento krajec dal do veľkého pohára, kde už bolo zrno i zemiak a dal tam aj peniaze, najmenej dva. Krajec s medom a oblátkou boli symbolickým pokrmom pre tých, ktorí nás predišli do večnosti. Zrno a zemiak sa na jar siali, resp. vysádzali, ako prvé a krajec niekedy po Vianociach zjedli deti, keď boli strašne hladné. Peniaze do pohára sa dávali pre šťastie a zároveň slúžili aj na horšie časy. Potom otec rodiny dal každému trošku medu na oblátku, tá sa prelomila a dávala sa odhryznúť každému z rodiny, aby sa vždy vedeli podeliť s druhými. Nasledovala konzumácia cesnaku so soľou, aby bola celá rodina zdravá a večera sa lepšie vytrávila.

Dnes sú súčasťou štedrovečerného stola aj medovníčky, dávnejšie však boli súčasťou darčeka. Potom si celá rodina zaspievala nejaké koledy a ešte pred Polnočnou omšou sa deti vybrali susedom zaspievať koledy, kde vždy niečo dostali - buď malý peniažtek, alebo nejakú dobrotu.

O dva týždne po Vianociach, to znamená 6. januára, je sviatok Troch kráľov, kedy východní kresťania slávia Vianoce podľa Juliánskeho kalendára. Západní kresťania si vtedy pripomínajú troch mudrcov alebo mágov, Melichara, Baltazára a Gašpara, ktorí sa prišli pokloniť narodenému kráľovi a doniesli mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Cestou ich viedla jasná hviezda na oblohe. Prvý, kto túto vlasaticu nakreslil, bol svetoznámy astronóm Ján Kepler asi okolo roku 1598 a podľa nej datoval narodenie Ježiša Krista na 7. rok pred naším letopočtom. Tento zvláštny nebeský úkaz bol spôsobený uhlovou trojnásobnou konjunkciou planét Jupitera a Saturna (5. 5., 30. 9. a 5. 12.). Dodnes je to najpravdepodobnejší výpočet jeho narodenia, ak spomínaný úkaz nebol napríklad výbuch supernovy alebo nejaká kométa.

Na Slovensku je aj tradícia tzv. Betlehemcov, a to býva od Nového roku do Troch kráľov, kedy deti chodia po domoch a hrajú epizódu z betlehemskej noci s pastiermi a tromi kráľmi, ktorí sa ako jediní prišli pokloniť nového kráľovi. Pritom spievajú aj vianočné koledy a za zahrané scénky dostanú nejakú výslužku. Vianočné obdobie sa končí v nedeľu pred Hromnicami, ktoré sú 2.

Niet asi rodiny, ktorá by si nepotrpela na vianočnú výzdobu. V minulosti sa za každý obraz v miestnosti dávala malá čečinka. Dnes sú ozdoby pestré a bohaté. Vianočné stromčeky sa vyzdobia svetlami, guľami z fúkaného skla, salónkami, pestrými figúrkami a rôznymi trblietkami. Na stoloch dominujú ozdoby z čečiny, sviečok a ich pestrých doplnkov. Dajú sa síce kúpiť, ale ozdoby vlastnej výroby majú väčšiu hodnotu. U nás ozdobám dominuje sviečka, čečina a nejaká ligotavá ozdoba. Vyrezávané betlehemy majú u nás prastarú tradíciu, možno ešte skôr ako od konca 13. storočia. A navyše, deti sa s figúrkami mohli hrať ešte aj po skončení vianočného obdobia. Betlehemy dokonca nahrádzali aj desiatok, ktorý bolo treba zaplatiť pánovi, keď gazda nemal z čoho dať.

Každá krajina v Európe si zachováva vlastné vianočné tradície a zvyky. Dá sa povedať, že čo kraj alebo obec, to iný zvyk. Ba platí aj, že čo rodina, to iná tradícia, a preto sme vybrali niekoľko zaujímavostí. V katolíckej tradícii však kvôli trvajúcemu pôstu ešte na Štedrý deň, museli byť bezmäsité jedlá alebo mohli obsahovať len mäso z rýb či morských živočíchov. To platilo do skončenia II. vatikánskeho koncilu - 7. 12.

Vianoce bezpochyby patria k najväčším kresťanským a občianskym sviatkom. Slavia sa už od 7. storočia a ich kúzlo je často opradené mágiou, rodinnými tradíciami i starobylými zvykmi. Aj keď sa môžu Vianoce vysvetľovať akokoľvek, tak ich dominantnou úlohou bolo zahnať zlú náladu plížiacu sa pomaly do domovov ľudí s príchodom zimy, tmavých večerov aj nedostatku jedla. Kresťanské obyčaje plynule nadväzovali na pohanské slávenie slnovratu a teda prastaré kúzelné rituály plodnosti a hojnosti. Prírodné materiály, tlmené svetlo sviečok a dekorácie navodzujú pozitívne emócie, ktoré boli v neľahkých dobách veľmi dôležité.

Moderné vianočné dekorácie sa opäť vracajú k tradíciám a zvykom našich babičiek. Ostatne tradície a rodinné hodnoty boli tento rok hlavným námetom najväčšieho vianočného veľtrhu Spirit of Christmas Fair v Londýne. Zásadným dizajnovým prvkom festivalu bolo drevo a tradičný aranžmán. Chcete tento trend aplikovať na slovenské prostredie?

Kruhovitý tvar venca má výraznú mytológiu. Kruh značí nekonečno, koniec, ale aj nový začiatok. Sviečky, zelené vetvy aj kruh používali staré národy ešte v dobe predkresťanskej. Ich pohanské slávnosti však v mnohom zapríčinili vznik kresťanských sviatkov. Na jednu stranu sa kresťanské sviatky inšpirovali a nadviazali na pohanské oslavy úrody a slnovratu. Na druhej strane bolo treba keltské a germánské zvyky v istom zmysle odstrániť.

Dokonalé moderné servírovanie vytvoríte ľahko pomocou minimalistického škandinávskeho štýlu, ktorý je inšpirovaný severskou mytológiou. Pokiaľ sa chcete držať slovenských tradícií, tak odporúčame na stôl dať vianočné dekorácie z prútia, orechy, jablka a sušené ovocie. Sviečky sa tradične používali fialové, môžete sa však držať tohtoročného trendu a použiť sviečky biele. Nie je nezvyčajné, že naši predkovia používali sviece z včelieho vosku.

Dnes veľa tradícií zdomácnelo a berieme ich skôr ako príjemné oživenie večera. Tajomné adventné veštenie budúcnosti - So Štedrým dňom sa spája mnoho magických obradov a čarovania. Náväznosť na pohanské oslavy a slnovrat isto nie je náhodná. Postupne sa z čarovania týkajúceho sa úrody začali zaujímať aj o budúcnosť vztahovú. Nevydaté dievčatá o štedrovečernej polnoci chodili na hladinu vodnej plochy sledovať svoju budúcnosť. Tá sa veštila aj pri liatí olova. Krájanie jabĺčka - Obľúbený zvyk, ktorý sa dodržuje dodnes.

Spev a stretávanie susedov - Častým adventným zvykom bolo stretnutie susedov. Adventný čas si zaslúžil svojbytné zdobenie - Tajomné svetlo sviece nielen že vie predvídať budúcnosť, ale otvára brány mŕtvym príbuzným.

Pôvod vianočného stromčeka je dodnes opradený tajomstvom. Zelené vetvičky symbolizujúce najmä hojnosť môžeme v nevľúdnych časoch stredoeurópskej zimy považovať za isté povzbudenie. Spočiatku sa používali na už spomínané vence. Kto sa ale nespokojil s vetvami a vzal rovno celý strom? To sa zrejme nikdy nedozvieme. V Nemecku sa drevený vianočný stromček väčšinou vyrezával z dosky alebo kartónu. Táto obdoba však nebola príliš obľúbená a tak sa postupne uchytil živý stromček. Zdobenie vianočného stromčeka sa rozvinulo najmä v 19. storočí v príbytkoch bohatých mešťanov. Neskôr sa táto zvyklosť rozšírila aj ďalej. Aby stromček nezaberal miesto, často visel zo stropu, niekedy dokonca špičkou dole.

Dnes ľudia na tradície veľmi nemyslia a Vianoce sa trávia skôr v konzumnom duchu. Poslednou dobou ale zaznamenávame príjemný obrat a prím hrá najmä udržateľnosť, prírodniny, jemné farby prírodných tónov a vianočné dekorácie z dreva. Hitom tohtoročných Vianoc sú drevené, prútené či slamené dekorácie v kombinácii s bielou a zelenou farbou. Výzdobu stromčeka teda ponechajte vo veľmi jednoduchom dizajne - bohato budú stačiť finančne nenáročné vianočné ozdoby z preglejky, úsporné LED svetielka a bielou polevou bohato zdobené medovníčky.

S adventom úzko súvisia aj obľúbené vianočné trhy. Kedysi sa na nich predávali najmä potreby pre domácnosť, prípadne nejaké atraktívne a nezvyčajné pokrmy, či postavičky Mikuláša z rožkového cesta. Dnes sa trhy snažia držať tradícií a zvykov a okrem ukážok poctivého remesla a vianočných drevených betlehemov tak nájdete aj nepreberné množstvo ručne vyrábaných výrobkov a štýlových dekorácií.

Rozprávkové Vianoce vytvoríte doma ľahko a len s minimom. Stačí tento rok zvolniť, viac chodiť do lesa a stretávať sa s priateľmi. S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.

Niektoré známe vianočné zvyky na Slovensku:

1. Vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra.
2. Hádzanie orechov do rohov izieb.
3. Oblátka potretá cesnakom a medom pri štedrej večeri.
4. Medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
5. Krájanie jabĺčka na polovicu.
6. Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše pre náhodných pocestných.
7. Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst.
8. Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
9. Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny.
10. Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
11. Pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.

Sviečky sú už dlho ceneným prvkom vianočných tradícií. Ich teplá žiara vnáša do sviatočného obdobia pocit radosti a vážnosti a symbolizuje nádej a svetlo v tme.

Pôvod používania vianočných sviečok

Používanie sviečok počas Vianoc možno vystopovať až k starovekým oslavám zimného slnovratu, ktoré boli neskôr prijaté do kresťanských tradícií ako symbol Ježiša Krista ako svetla sveta.

Symbolika svetla v kresťanstve

V kresťanstve je svetlo sviečok mocným symbolom, ktorý predstavuje nádej, vedenie a božské svetlo Krista, obzvlášť významné počas vianočného obdobia.

Zdobenie sviečok s vianočnými motívmi pomocou trblietok, stúh alebo slávnostných nálepiek môže vytvoriť jedinečné a osobné dekorácie alebo darčeky. Ručne vyrobené a personalizované sviečky sú premyslené a hrejivé darčeky, ktoré symbolizujú teplo a svetlo tohto ročného obdobia.

Sviečky vo vianočných tradíciách

Sviečky vo vianočných tradíciách slúžia ako krásny a významný symbol svetla, nádeje a radosti.

tags: #vianoce #stastne #vianocna #pe #sviecka