História Kostola sv. Šimona a Júdu v Námestove

Kostol sv. Šimona a Júdu v Námestove je sakrálna stavba, ktorá slúži kresťanom na výkon bohoslužieb. Táto posvätná budova je určená na božský kult, do ktorej majú právo prichádzať veriaci aj neveriaci, aby v nej najmä verejne vykonávali božský kult (CIC, kán.).

Kostol sv. Šimona a Júdu v Námestove

Počiatky a Založenie Fary

Cirkevne Námestovo patrilo najskôr pod Trstenú. Najstarší záznam o tom je z roku 1555 z vizitačného protokolu trstenskej fary, kde sa prvý raz spomínajú povinnosti obyvateľov Novej vsi (Námestova) voči trstenskému farárovi. Na konci 16. storočia Juraj Thurzo, zemský pán, zriadil protestantskú faru v Lokci. Vtedy sa Nová ves - Námestovo dostalo cirkevne pod správu lokčianského protestantského farára.

Z podnetu samotných obyvateľov Námestova, hlavne jeho šoltýsov ale i superintendenta Eliáša Lányho, ktorý roku 1611 vizitoval lokčianskú faru a farár sa mu sťažoval, že vzdialené osady si nedostatočne plnia náboženské i hmotné povinnosti voči farárovi, sa zemský pán Juraj Thurzo rozhodol na sviatok sv. Petra a Pavla roku 1612 zriadiť protestantskú faru v Námestove. Či v tom čase bola v Námestove nejaká kaplnka alebo modlitebňa nevieme, ale Juraj Thurzo nariadil námestovcom postaviť kostol, faru a školu. Kostol mali stavať podľa vzoru farského kostola v Lokci.

K novovzniknutej fare boli z lokčianskej farnosti odčlenené osady: Jasenica, Vavrečka, samotné Námestovo a Rabča. Prvým námestovským pastorom bol Ján Neborovini. Tento bol superintendentom hodnotený ako vzdelaný a múdry pastor. V Námestove bol do roku 1645. Za jeho pôsobenia bol v roku 1635 postavený drevený kostol. Bol to jednoloďový kostol, ktorý už pri výstavbe priestorovo nevyhovoval.

Výstavba a prestavby kostola

Tento pred rokom 1655 obyvatelia Námestova predali do Pucova. V miestnej kronike je zaznamenané, že ľud tejto obce ho „odniesol, keďže nemal na to ťažný dobytok“. Prvé písomné záznamy o výstavbe nového kostola pochádzajú z rokov 1655 - 1658. Bola to kaplnka, ktorá dnes slúži ako vstup do kostola. Neskôr bol viackrát prestavaný a rozšírený, hlavne po veľkom požiari na konci 18. storočia.

Po Jánovi Neborovini nastúpil Štefan Boczko, ktorý tu pôsobil do roku 1672 a nešťastne sa zapojil do tzv. Pikovho povstania. Potom pred trestom utiekol do Sedmohradska. V roku 1672 po prvýkrát námestovskú faru obsadil katolícky kňaz, ale už v roku 1678 faru znova obsadil protestantský pastor za pomoci Thökölyho kurucov. V rokoch 1672 až 1678 katolíckemu kňazovi Róbertovi Chmeľovskému vypomáhali jezuitskí kňazi z lokčianskj farnosti. V roku 1706 bol v Námestove protestantský pastor Jastrabini Fabianus. Posledným protestantským pastorom v Námestove bol Juraj Pixiades.

Najstaršie dejiny námestovskej farnosti v knihe Rímskokatolícka farnosť Námestovo spracovala v úvodnej štúdii PhDr. Jana Kurucárová. Najstarší, drevený kostol v Námestove pochádzal z polovice 17. stor. Pred rokom 1655 ho obyvatelia Námestova rozobrali a predali do Pucova. V miestnej kronike je zaznamenané, že ľud tejto obce ho „odniesol, keďže nemal na to ťažný dobytok“. V rokoch 1655 - 1658 vystavali nový, už murovaný kostol. Pôvodne to bola kaplnka, ktorá dnes slúži ako vstup do kostola. Po zrušení evanjelickej farnosti kostol zasvätili apoštolom sv. Šimonovi a sv. Júdovi Tadeášovi.

Kostol bol rozšírený najmä počas pôsobenia kňaza Jakuba Jurčáka na fare v Námestove. Od roku 1708 bolo k farnosti pričlenených trinásť filiálok. Budova kostola bola iste stredobodom diania a života v mestečku. Svedčí o tom aj odpoveď richtára Jána Kršáka z roku 1770. Mestečko sa postupne rozrastalo k pôvodným osadníckym rodinám, ktorých mená poznáme zo začiatku 17. stor. Tuk, Krepko, Olexa, Maxin, Kučera, Kohút, Sliepka, Ivanko, Lavro pribudli rodiny Ďurdík, Poliak, Krajčí, Labovský, Náčin, Rusniak, Vriedok, Kubáň, Bartko, Belko, Gemza, Habuška, Roman a iní. Koncom 18. stor. Postupné zvyšovanie počtu obyvateľov si vynútilo rozšírenie kostola. Tento fakt však nebol jediný, ktorý vyvolal nutnosť opravy. Postupne sa zhoršoval aj celkový stav budovy kostola.

Už v roku 1813 sa magistrát mestečka obrátil na direktora Oravského komposesorátu Jozefa Erdődyho s prosbou o finančnú pomoc. Mestská pokladňa nemala potrebných 1168 zlatých, s ktorými počítal plán opravy. Celkové náklady za opravu kostola v roku 1821 boli 5463 zlatých, 13 denárov. Postupne sa interiér kostola menil. Mal tri oltáre. Na hlavnom oltári boli postavy svätých apoštolov Šimona a Júdu, patrónov námestovskej farnosti. Sochy svätých dali veriaci vyhotoviť na vlastné náklady. Bočné oltáre boli zasvätené sv. Anne a sv. Kataríne.

Postupne, aj pričinením zástupcov mesta, boli v kostole umiestnené aj sochy Sedembolestnej Panny Márie, sv. Heleny, Veroniky, Márie Jakubovej a Márie Salome. V roku 1832 dali pozlátiť sedem sošiek anjelov, ktoré spolu so sochami sv. Štefana a Ladislava zdobili oltár sv. Kataríny. Na oltári sv. Anny stáli sochy sv. Rochusa, sv. Sebastiána a sv. Jána Nepomuckého. Do dnešných čias sa zachovali barokové sochy sv. Kataríny a sv. Barbory. V období prestavby bola už v kostole kamenná krstiteľnica, kamenný chór a orgán so siedmimi mutáciami. Starobylý organ dalo panstvo v roku 1836 opraviť. Práce na oprave sa však značne predražili.

V rámci stavebných prác pri rozširovaní kostola sa opravili aj dva značné poškodené portály. Následne sa k západnej strane veže pristavila Kaplnka Svätého Božieho hrobu. V nasledujúcom roku vypukol v meste požiar, ktorý však spôsobil škodu len na panskom kaštieli, hospodárskych budovách, synagóge a niektorých židovských usadlostiach. Podľa súpisu škôd, kostolu plamene neublížili. Nepriateľom mesta nebol iba oheň, ale aj voda. Povodeň v roku 1842 poškodila cintorín aj budovu fary. Požiar v roku 1877 zničil takmer tretinu mesta a značne poškodil kostol. Oprava kostola sa mohla uskutočniť vďaka finančným darom grófa Edmunda Zichyho, veriacich, ale najmä rodiny Murínovej. Autorom projektu stavby, ktorá bola realizovaná v novorománskom slohu, bol pravdepodobne architekt Peter Muller zo Spiša.

Do novej svätyne premiestnili hlavný oltár a vymenili požiarom poškodenú strechu za novú, šindľovú. Požiar zničil aj kostolné zvony. Preto v roku 1878 námestovský richtár Ján Kubány požiadal Oravskú župu o pôžičku 2 200 zlatých na zakúpenie nových zvonov. Celkové náklady odhadovali na 3 300 zlatých. Zvony nakoniec získali aj vďaka príspevku 100 zlatých od cisára Františka Jozefa a 1000 zlatých od grófa Edmunda Zičiho. Koncom 19. stor. bol kostol zariadený novými oltármi a kazateľnicou, ktorú zdobili reliéfy štyroch evanjelistov. Hlavný oltár bol zasvätený sv. Šimonovi a sv. Júdovi Tadeášovi. Bočné oltáre Sv. Kataríne a Sedembolestnej Panne Márii. Boli tu aj závesné obrazy Madony z 18. stor. a Svätej rodiny zo začiatku 19.

20. storočie a súčasnosť

Prvé písomné záznamy o výstavbe kostola pochádzajú z rokov 1655-1658. Bola to kaplnka, ktorá dnes slúži ako vstup do kostola. V roku 1877 zachvátil kostol požiar. Vďaka podpore grófa Zichyho a tunajšej rodine Murínovej bol kostol o rok obnovený.V roku 1906 došlo k ďalšiemu požiaru, ktorý zničil strechu. 13. 7. 1917 Rakúsko-Uhorská vrchnosť vzala zvony pre vojenské účely. Nové zvony boli dodané behom 7 rokov. Významným rokom bol rok 1920 , kedy boli obnovené stropné maľby (namaľoval ich majster Váňek z Prahy).V roku 1930 boli obnovené lavice a podlaha. Počas 2. svetovej vojny bol kostol v značnej miere zničený.

Opäť boli poškodené zvony,ktoré sa dôsledkom požiaru roztavili.Súčasné zvony sú zasvetené Sv.Šimonovi a Júdovi(patróni mesta aj kostola), Sv. Cyrilovi a Metodovi,Sedembolestnej Panne Márii, Sv. Kataríne a umieračik Sv. Na južnej strane kostola sa nachádza kaplnka Panny Márie Lurdskej.V týchto priestoroch sa nachádza aj Pamätná tabuľa obetiam 2. svetovej vojny.V Námestove vtedy zahynulo 72 ľudí. Ďalej sa tu nachádza tabuľa venovaná Chryzostomovi Jánovi Bardysovi,rodákovi z Námestova.Pred kaplnkou sa nachádza pamätný kríž na misie z r.

Kostolné okná sú od akad. maliara Vinceta Hložíka. Hlavnou témou je stretnutie človeka s Bohom. Krížová cesta je dielom akad. sochára Petra Hložíka.V kostole sa zachovali aj niektoré umelecké pamiatky. Sú to barokové sochy Sv. Barbory a Sv. Kataríny zo začiatku 18. storočia. Hlavný oltár a dva bočné oltáre s kazateľnicou sú z polovice 19. storočia. Kostol má vo svojom inventári pacifikál z roku 1743 od známeho umelca Szillassiho.Obklad kostola je zhotovený z travertínu a podlaha zo Spišského mramoru.

Interiér kostola sv. Šimona a Júdu

Okolie Námestova

Leží v Oravskej kotline na západnom brehu Oravskej priehrady. Východná časť chotára na okraji jazera je pahorkatina so širokými močaristými úvalinami a plochými chrbtami, na západe vystupuje na členitú Podbeskydskú vrchovinu magurského flyšu. Severná časť chotára na východných stráňach Piľska patrí k typu vysokohorských hôľnych pohorí. Chotár je zalesnený najmä v západnej časti. Vyše 20% plochy chotára zaberá priehradné jazero. Severovýchodné rameno vodnej nádrže je štátnou ornitologickou rezerváciou. Pri vodnej nádrži končí horstvo Oravskej Magury vrcholom Magurka (1112 m). Okolité lesy sú plné lesných plodín. Do chotára siaha štátna prírodná rezervácia Piľsko.

tags: #namestovo #kostol #sv #judu