Vianoce v medovníkovom domčeku

Kde bolo, tam bolo, boli raz dve deti. Boli to braček a sestrička. Braček sa volal Janko, sestrička Marienka. Mali sa veľmi radi a vždy chodili spolu.

Bývali na kraji hory u dobrej mamky. Raz Janíčko povie dobrej mamke:„Mamička-mamička, pusťte nás na jahody!“„Ale nie, synček!“ odpovie mamka. „Hora je veliká. Zašli by ste hlbšie, zatárate sa mi. Akože vás v takej hore nájdem?“„Nebojte sa, mamka!“ vraví Janko. „Budeme sa len krajíčka držať!“

Nedali deti pokoja. Na veľa prosenia ich mamka pustila. Vzali krčiažtek a šli. Oberajú deti jahody, oberajú. Tri do úst - jedna do krčiažka. Najprv sa držia len krajíčka. Ale čím ďalej od neho, tým sú jahody chutnejšie. Tu červená ako krv - tam veľká ako bombolec! Behajú, výskajú. Hora sa ozýva. Už sú v nej hlboko - a ani nevedia.

Naoberali krčiažtek dovrchu a chcú sa vrátiť. Hľadajú chodníček - chodníčka niet! Volajú deti, nariekajú, majú strach. Hora je hustá a tmavá. Ach, prečo nedali lepší pozor? Kde je ich domček? Kde mamička?

Pomaly sa zvečerieva. Deti idú, idú - necítia si nožičiek. Naveľa sa dostali na polianku. Pomaly vyšli hviezdy - prišla noc. Na druhom konci polianky zbadajú svetlo. Ej, ale sa potešili! Hneď bolo po únave! Rozbehli sa za svetlom. Naraz len stojí pred nimi maličký domčúrik. Je ticho. Deti nevedia, čo spraviť.

„Zaklop na oblôčik!“ pošepne Janko sestričke.„Ja sa bojím,“ odpovie sestrička šeptom. „Ktovie, či tam zlí ľudia nebývajú. Sadnime si radšej sem na podstienku. Tu prenocujeme a ráno pôjdeme domov.“Deti sa uvelebili na podstienke. Boli hladné a triasli sa zimou.

„Marienka!“ šepne Janko, „ja som ti strašne hladný!“„Aj ja!“ odpovie Marienka tíško. „Už by som vari aj túto stenu hrýzla!“A čo vraví, to i spraví. Odlúpi kus steny - dá do úst. Ťaj, to je dobrota! Nože, Janko, okús! Hryzká Janko, hryzká Marienka. Je to dobré ako chlieb, sladké ako medovník. A tak oni lúpali stenu, lúpali - až odrazu: chrrup! Prelúpali dieru do izby. Z jednej strany múru deti, z druhej - akási stará tetka. Deti sa trasú od strachu, tetka sa usmieva:

„Á, vitajte, detičky!“ povie im sladko. „Už vás dlho počúvam, dlho tu čakám. No, poďte dnu!“I chytí deti za rúčky a jedno za druhým vtiahne do izby. Joj, či sa len deti báli!„My chceme k mamke!“ rozplačú sa.„Pôjdete, cipky, pôjdete!“ chlácholí ich stará. „Ale kdeže teraz? I predložila ona deťom večeru, postlala v bielej postieľke.

Deti sa utíšili a pomaly sa prestali báť. Hej, lenže to nebola dobrá tetka! V ústach mala med, ale v srdci jed. Bola to zlá ježibaba a tento medovníkový domček čarami postavila. Ako lapajú rybky na udicu, tak ona lapala na medovník zatúlané deti. A teraz, keď ich mala v domčeku, povedala si: „Najprv zjem chlapčeka, potom i dievčatko. Kým sa chlapec vykŕmi, dievča mi bude slúžiť.“

A naozaj. Ráno, len čo svitlo, drme ježibaba Marienku za plece a kričí:„Daromnica, hore sa! Poriaď izbu, zameť dvor!“A chlapčekovi sladko:„Vstankaj, chlapček, pôjdeš so mnou!“Nebožiatka deti povstávali. Marienka sa musela pustiť do riadenia, Janko šiel za ježibabou. Od toho dňa musela Marienka všetko robiť a Janko sedel v krmníku. Ježibaba Jankovi vyvárala, vypekala. Marienka mu to nosila, a kým Janko jedol, rozprávala mu o ježibabe. Tak Janko vedel o všetkom, čo sa v domčeku robí.

Raz Marienka prišla veľmi smutná:„Ej, braček, je zle-nedobre! Tá striga mi povedala, že ťa kŕmi na pečienku. Dnes príde pozrieť, či priberáš. A Marienka podala bračekovi koštialik, ktorý si on hneď schoval.

Onedlho príde ježibaba ku chlieviku.„Janko, ukáž prst cez škáru!“ povie sladkým hlasom. No Janko už vedel, čo je. Namiesto prsta prepchal cez škáru koštialik. Ohmatkáva ježibaba koštialik, krúti hlavou. Ba vytiahne z vrecka aj akýsi žabikláč a pidliká ním koštiaľ, pidliká.„Ťaj, aký si chudý!“ vraví nespokojne. „To ťa musím ešte pokŕmiť! Zajtra ťa sestrička trocha povoziká po slniečku. Keď sa prevetráš, bude ti lepšie troviť.“A baba nič nezbadala, lebo bola veľmi nedovidná.

Na druhý deň, ako ježibaba rozkázala, tak Marienka vykonala. Prišla s táčkami, usadila do nich Janka a vozíkala ho po dvore. Takto to šlo niekoľko dní. Ježibaba vždy chodila ku chlieviku a Janko vždy ukazoval koštialik. Lenže blížil sa voľáky strigônsky sviatok, a ježibabe zachcelo sa hostiny. Už nedbala, že má Janko prštek ako tŕň. Včasráno rozkázala Marienke:„Nanos dreva, rozkúrim pec! Dnes bude Jankovi treba horúca postieľka.

No Marienka už vedela, čo sa chystá, a bola smutná. Len čo mohla, vykradla sa ku chlieviku, zabúchala na dosku:„Janíček-braček, zle je! Drevo v peci horí, striga hody strojí. Nože pozor daj! V ničom strigu neslúchaj!“Predobedom ježibaba už nedala Janka voziť sestričke. Vypustila ho sama z chlieva a za ruku ho viedla pred pec. Z pece šla horúčava. Pred ňou stáli táčky. Ale táčky boli železné.„Hop, to je už nie dobre!“ pomyslel si Janko. A tu mu len ježibaba povie:„Dieťa moje, sadni si na táčky!“

No Janko už dával pozor. Urobil sa nevedomý. Díval sa na táčky a povedal:„A keď ja neviem, ako! Ukážte mi vy, tetuška!“A tu si chytrá ježibaba sadne, rozkladá sukne a sprostému chlapčekovi ukazuje: takto a takto!… No len čo sa ježibaba dobre usadila, pochytí Janko táčky a zvolá:„Tiskaj, sestrička!“ a tu obaja milú ježibabu šups do rozpálenej pece!

Juj, začala ježibaba vrieskať! Hrnie sa von, ale deti vzali z kúta metlu a do nej! No a to bolo ich šťastie! Lebo metla mala tú moc, že z jej prútikov sa porobili dlhé ihly, ktoré z pece nikoho von nepustili. Nadávala ježibaba, všetko zlé sľubovala, ale čože! Kde sa vrhla, všade sa len hrozne popálila. Hrabala sa z pece i ponad pahrebu, ale chytili sa sukne na nej a začala celá horieť. A hľa, div divúci! Medovníkový domček odrazu zmizol, akoby ho dlaňou zotrel! Polianka stála tu holá a na nej dve deti.

A slniečko svieti rovno na chodníček, čo sa tu prepletá pomedzi stromy.„Ááá!“ zvolá Marienka prekvapene. „Kde sa tu vzal tento chodníček?! Koľko som sa ho ja márne nahľadala!“Nuž ale ako ho aj mohla vidieť, keď to všetko ježibaba čarami tak zamotala! Upiekla sa ježibaba - stratili sa i jej čary. Detičky si poskočili a pustili sa chodníkom. Išli, išli - a po veselom putovaní vrátili sa pekne domov. Ej, bolo to za stretnutie! Mamička ich ešte vždy oplakávala - a tu naraz len keď jej prikvitnú! Objímala ich, bozkávala a plakala už od radosti. Za neposluch by si boli zaslúžili trest - ale kto by na takú vec myslel v toľkom šťastí!

I detičky boli šťastné. Nádherné priestorové detské knihy od českého maliara, grafika a ilustátora Vojtěcha Kubaštu slávia návrat vďaka vydavateľstvu Albatros. Vyšli spolu štyri kúsky: O červenej čiapočke, Prasiatka a vlk, Kocúr v čižmách a Medovníkový domček.

Nádherné priestorové detské knihy od českého maliara, grafika a ilustrátora Vojtěcha Kubaštu slávia návrat vďaka vydavateľstvu Albatros. Vyšli spolu štyri kúsky: O červenej čiapočke, Prasiatka a vlk, Kocúr v čižmách a Medovníkový domček. Pre začiatok som sa rozhodla detskú knižnicu našej Mimi obohatiť o poslednú menovanú nakoľko ostatné rozprávky máme doma v rôznych podobách avšak tá o zlej ježibabe a jej medovníkovom domčeku nám chýbala.

Mimi prijala knihu s nadšením. Pri každom čítaní študuje ako je vyrobená, je ňou fascinovaná a nevie sa vynadívať na jednotlivé detaily. Je skvelé, že Medovníkový domček okrem 3D efektu obsahuje aj rôzne pohyblivé časti, vďaka ktorým si Mimi rozprávku dramatizuje a tak celé čítanie dostáva nový rozmer. Samotné ilustrácie Vojtěcha Kubaštu rodičom oživia spomienky na detstvo a kým vy budete v duchu rojčiť, dieťa si knihu niekoľkokrát nadšene prelistuje.

Klasický rozprávkový príbeh o Jankovi, Marienke, ježibabe a jej medovníkovom domčeku teraz v novom, modernom a veršovanom kabáte! Toto malé detské leporelo s pevnými stránkami a pohyblivými prvkami je určené deťom od jedného roka a nájdete v ňom krátku rozprávku Medovníkový domček prevedenú do vtipných veršov a interaktívnych ilustrácií. Pri počúvaní príbehu si deti môžu precvičovať jemnú motoriku, a zároveň si tak rozprávkový príbeh a jeho postavy oživiť. Tak hor sa do čítania! Cítite tú sladkú vôňu?

Klasickú rozprávku o Jankovi a Marienke, sladkých jahodách a medovníčkoch, o falošnej ježibabe a láskavej mamke, ktorá deťom všetko odpustí, pôsobivo ilustrovala Květoslava Fulierová. Deti v knižke nájdu báseň Františka Hrubína, hádanku, pesničku a medovníkový domček si môžu aj vymaľovať.

Mária Rázusová - Martáková učila v dolnom Srní, v Bratislave a v Martine. V plodnej a sústavnej práci s deťmi prežila osem rokov (1923 - 1931), počas ktorých sa zoznámila i so svojím manželom, tamojším rodákom, Jánom Martákom, neskorším tajomníkom a správcom Matice slovenskej. Pre chorobu zanechala učiteľské povolanie a pracovala v Matici slovenskej, kde redigovala edíciu Dobré slovo a v roku 1946 detský časopis Slniečko. V roku 1948 odišla do invalidného dôchodku. Za celoživotné dielo dostala v roku 1966 Cenu Fraňa Kráľa in memoriam. Ťažkej chorobe, s ktorou viedla celoživotný zápas, podľahla 5. augusta 1964. Pochovaná je vo Vrbici.

Vydavateľstvo BUVIK už 30. rok vydáva umelecky hodnotné diela prevažne pôvodnej literatúry klasických i súčasných spisovateľov pre najmenšie deti, začínajúcich čitateľov a čitateľov do 12 rokov. V Buviku vyšlo viacero kníh, ktoré patria do zlatého fondu slovenskej detskej literatúry: Zlatá brána, O Guľkovi Bombuľkovi, Žabiatko, Čačky hračky, Opice z našej police, Osmijanko, Povedačky, Trojruža a ďalšie. Z prekladovej literatúry vyšli viaceré hodnotné tituly: Vydáva množstvo kníh poézie na rozvíjanie fantázie a bohatstva materinskej reči, klasické i autorské rozprávky, príbehy a rozprávky zo života detí, rozprávky o zvieratkách, bájky, povesti a báje, životopisy slávnych osobností.

Nadväzuje kontakty s kultúrnymi inštitúciami v rôznych mestách Slovenska: Bratislava (Bibiana), Piešťany, Senica, Martin, Nitra, Skalica, v ich galériách, múzeách, knižniciach organizuje výstavy kníh a knižných ilustrácií, workshopy, stretnutia s deťmi a spisovateľmi.

Zamestnávanie ľudí so zdravotným znevýhodnením nie je len o práci - je to o nádeji, dôstojnosti a príležitosti ukázať svetu, čo dokážu. Na Slovensku vznikajú projekty, ktoré dávajú týmto ľuďom šancu byť užitoční, vážení a akceptovaní.

Medovník… niekomu možno pripomína blížiace sa sviatky, inému milovanú maminu či babičku, skrátka detstvo. Medovník, ten má naozaj mnoho podôb, chutí a najmä neopakovateľnú vôňu. Práve táto vôňa sa šíri ulicou v obci Blatné, kde sa nachádza sociálny podnik s rozprávkovým názvom Medovníkový domček. Medovník sa tu stal každodenným symbolom pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú - zdravotne znevýhodneným ľuďom. Toto miesto vonia sladkosťou a srší láskou.

Sociálny podnik Medovníkový domček je výsledkom veľkého srdca Senčanky Ivany Dubajovej. Myšlienka vznikla z osobného príbehu. Sama som si prešla ťažkým obdobím, keď som bojovala s chorobou, a navyše spolu s manželom vychovávame syna, ktorý to nemá v živote ľahké. Často som rozmýšľala nad jeho budúcnosťou - ako sa uplatní, keď systém na takých ľudí ako on často zabúda. Chcela som vytvoriť priestor, kde môžu ľudia so zdravotným znevýhodnením ukázať, čo všetko dokážu.

Prvou zamestnankyňou bola Viktória, moja bývalá susedka. Má obrovský kreatívny talent - nádherne kreslí a ešte krajšie spieva. Ďalšou posilou je Gabika, ktorá nám pomáha s udržiavaním čistoty a často sa pustí aj do prác, o ktorých predtým netušila, že ich zvládne. Pri peci čarujú Klaudia a Lenka. Klaudia je moja pravá ruka a je to tá, ktorá pečie všetky tie výborné koláče od pondelka až do piatka. Kolektív Medovníkového domčeka.

Okrem medovníkov, ktoré sú vám k dispozícií hneď v domčeku, zdobíme aj na zákazku, pripravujeme kávu, a naše zákusky a torty, ktoré kraľujú v určitý deň. Návštevníkom ponúkame možnosť posedieť si a vychutnať si atmosféru nášho domčeka. Robíme medovníky na rôzne podujatia - ale vieme splniť aj tie najbláznivejšie výzvy, ako napríklad 17-poschodovú budovu s lagúnou a osvetlením, činky alebo dom deduška Večerníčka. Pre nás nič nie je nemožné.

Vaše medovníky už prekročili hranice Slovenska. Do rôznych kútov sveta, ale aj do Paríža, kde naše medovníky vítali športovcov a hostí v Slovenskom dome počas olympiády. Je to pre nás obrovská česť. Je to jeden z projektov, za ktorý sme veľmi vďační. Pomáhala nám s tým aj naša kamarátka, ktorá sama vytvorila prvé medovníky s erbom pre svojich kolegov. Tento nápad sa im tak zapáčil, že chceli medovníkové darčeky zaradiť ako oficiálnu prezentáciu mesta. 3D tlačiarňou vytvorenú vykrajovačku medovníčkov a laserom vyseknutú šablónu na polevu odovzdala našej dielni. Každý medovník zdobený s láskou a precíznosťou nesie v sebe nielen symboliku mesta, ale aj jedinečný príbeh našich pracovníkov so špeciálnym nadaním.

Ak nás navštívite v Blatnom, nielenže si pochutnáte na našich výrobkoch, ale podporíte aj krásnu myšlienku. Každý váš nákup pomáha ľuďom, ktorí dostali šancu napriek zdravotným prekážkam ukázať, čo dokážu. A ak nemôžete prísť osobne, medovníky si môžete objednať. V mene celého rozprávkového tímu z Medovníkového domčeka vám prajeme láskou a pokojom naplnené vianočné sviatky.

Prajeme vám, aby sa každý vianočný okamih stal spomienkou, ktorá hreje pri srdci. Máme tu ten najkrajší týždeň v roku, sviatočný, týždeň v kruhu tých najbližších. Týždeň voňavý od medovníkov, vianočnej kapustnice a vyprážanej ryby. Štedro ho preplníme rozprávkami, vianočnými hrami pre celú rodinu, vianočnými poviedkami, esejami a veršami.

Môžete sa tešiť na tituly Drevený chlieb M. Urbana, Zvedavý advent V. Šikulu a Vianočnú pieseň E. H. Batesa. Ale i na vianočnú hru T. Oľhovej Agáta, kde si?! či na rozprávku o Medovníkovom domčeku, rozprávku Oslík Ticho a Vianočnú koledu Charlesa Dickensa.

Budeme si čítať Vĺčikove Vianoce v rámci zostrihu Rádia Litera a Rádia Junior na tohtoročnej Bibliotéke. J. Koleják nám povie niečo o medovníkoch a grilážových rezoch. Vzácne budú vianočné spomienky Evy Blahovej a biblické pohľady na Vianoce s B. Hroboňom. Posedíte si s nami aj vo vianočnom detskom čitateľskom kútiku v rámci Ars litery. A nebude chýbať ani vianočná poézia v pásme Vianočné zábery a vo veršoch D.

Náš týždeň otvorí rozprávka o tej najsladšej a najslávnejšej chalúpke na svete. Slovenskú, či lepšie povedané európsku, ľudovú rozprávku O medovníkovom domčeku vám porozpráva Katarína Kolníková a Martina Götzová. O jej úpravu sa postarala Mária Rázusová-Martáková. Pokračujeme rozhlasovou hrou pre celú rodinu. Autorka Terézia Oľhová ju nazvala Agáta, kde si?! V príbehu zo súčasnosti sa ocitáme s bežnou štvorčlennou rodinou za štedrovečerným stolom. Rodičia prežívajú vianočnú atmosféru harmonicky, čo sa už nedá povedať o deťoch, tie opantala vianočná zvedavosť, ale i netrpezlivosť. Účinkujú Eva Oľhová, Juraj Smutný, Ivana Kováčová, Oliver Ruttkay, Dominik Zaprihač, Michal Babčo, Norbert Čabala a Eliška Hlaváčová.

Poviedka od anglického spisovateľa Ernesta Herberta Batesa Vianočná pieseň je plná krehkej klavírnej atmosféry. Rámcuje ju motív ľúbostnej skladby od Franza Schuberta a vianočnej scenérie. V réžii Magdy Grandtnerovej účinkuje Karol Machata ( Rok 1987). Od utorka na Litere nájdete dramatizované čítanie prózy Mila Urbana Drevený chlieb. Je zasadené do časopriestoru Štedrého dňa. Bude o spytovaní svedomia, o vôli človeka hľadať cestu k dobru a spravodlivosti, hoci ho pýcha a túžba po peniazoch často vrhajú do prachu klamstva, podvodu a nezriedka i zločinu.

V cykle Ars litera sa venujeme knihám a príbehom, ktoré nás vtiahnu do atmosféry zimy a vianočných sviatkov plných porozumenia a dobrých, niekedy dokonca až hrdinských činov. V tejto časti literárneho pásma nazvaného Adventný detský čitateľský kútik vám Mária Klapáková a Gabriel Gurbaľ odhalí tajomstvo tety Ringloty ukryté v knihe z pera autorky Gro Dahle. Dozvieme sa, že to, čo v sebe skrývame, býva často to najlepšie. Účinkujú autori relácie, Alena Ďuránová a Tatiana Poláková.

Na vianočnom stole si ich takmer nevšimnete a pri prvom siahnutí na tanier s cukrovinkami pravdepodobne dáte prednosť okázalejším kúskom. V relácii Gurmetárium sa dozviete všetko, čo ste doposiaľ nevedeli o grilážových rezoch. Pripravil Jozef Koleják pod názvom Griláž. Číta Vladimír Kobielsky (Rok 2023). A následne, nasýtený vôňou cukroviniek, sa nechajte „pokolísať“ poéziou Daniela Pastirčáka.

Stredajší programový blok otvorí záznam Rádia Litera a Rádia Junior, ktorý sme vyrobili na tohtoročnom veľtrhu kníh Bibiotéka 2024. Uvádzame pod názvom Bratislavské Vianoce z Mozartom. Zostrih verejnej nahrávky spoločného podujatia vytvoril Tomáš Bartoněk. Hosťami relácie, v ktorej sme si čítali z knihy Vĺčikove Vianoce, bol jej autor Peter Janoviček a interpretka Daniela Šencová. Moderovali Tomáš Bartoněk a Rozália Vlasková.

Vianočná koleda je príbehom, ktorý napísal v roku 1843 Charles Dickens. Lakomec Ebenezer Scrooge prechádza vianočnou zmenou, keď sa mu vo sne zjaví duch jeho bývalého spoločníka. Bez tohto príbehu s nezabudnuteľnými hlasmi Karola Machatu či Jána Galloviča si už poslucháči Rádia Litera nevedia ani predstaviť rozhlasové Vianoce :-). A tak vás ani tento rok nesklameme.

V pásme s názvom Vianočné zábery si priblížime viaceré situácie, ktoré sú nám z vianočného času povedomé. Hovoriť k nám bude slovenská a zahraničná poézia vo výbere Silvie Kaščákovej. Od štvrtka v našom programe nasleduje montáž poviedok Vincenta Šikulu pod názvom Zvedavý advent. Dozviete sa aj niečo o vianočných zvykoch Šikulovcov, napríklad, čo robili namiesto otvárania adventného kalendára. V réžii Martina Hvišča účinkujú Boris Farkaš, Lucia Vráblicová, Oľga Solárová, Vladimír Minarovič, Jozef Šimonovič, Ivan Laca a Francien Bauer.

Krátko pred Vianocami zvukárovi Gabrielovi ujdú zvuky. Potulujú sa po chodbe Rozhlasu a ohrozujú výrobu novej vianočnej rozprávky. A tak sa začne jedna rozhlasová naháňačka o preteky s časom. Vypočujte si originálny príbeh, ktorý vymyslel Ján Mikuš. Rozprávková hra sa volá Oslík Ticho. V réžii Hany Kolbašskej-Rodovej účinkujú Alena Ďuránová, Henrieta Kecerová, Michal Soltész, Ivan Krúpa, Tatiana Poláková, Róbert Šudík, Jana Wernerová, Stanislav Pitoňák a Juraj Zetyák.

Bez ktorého koláča si Vianoce neviete predstaviť? V cykle Gurmentárium bude v hľadáčiku Jozefa Kolejáka tentoraz Medovník. Každý z nás by o Vianociach vedel napísať niečo nezameniteľné, nejaký svoj príbeh. Takto o ňom píše Jaroslav Cepko, ktorý pôsobí na Filozofickej fakulte UMB v Banskej Bystrici. Číta Juraj Smutný.

Piatkovú úvodnú dvojhodinovka začneme spomienkami profesorky Evy Blahovej na Vianoce v rodine Blahovcov v Bratislave a v Skalici. Redaktor Martin Jurčo nazval svoje sviatočné pásmo Vianoce v rodine Janka Blaha. Okrem vianočných rituálov budeme s pani Evou cestovať po svete, spomínať na Skalicu a na významných študentov opery a dozvieme sa, či ľutuje, že v Bratislave nie je žiadna ulica pomenovaná po jej otcovi.

Čítame, ojoj.. a ešte ako, keď sme večer doma obaja s manželom, čítame obaja, keď jeden chýba, alebo pracuje, zastúpi ho CD-prehrávač... a čítame aj kedykoľvek počas dňa, ako syslíci chcú. Pri oboch sme začali od narodenia pesničkami, uspávankami, krátkymi vymyslenými rozprávkami, rozprávaním podľa obrázkov v leporelách, čítaním leporel... úplne prvé si nepamätám ale určite už spomenutý Môj macík a Prvé riekanky pre najmenších, Druhé riekanky... (obe MATYS)... bolo ich mnoho. Asi od 5 rokov tvorí a aj číta starší syslík rozprávky sám, včera práve vlastnú o tom mako Macko Uško a zajac pretekali, ale my deťom čítame radi a budeme v tom pokračovať, pokým ich to bude baviť.

Aktuálni favoriti: všetko od A. Lindgrenovej, knihy o Zuzanke, J. Blažková: Ostrov kapitána Hašašara, Filipínske rozprávky.

V tabuľke sú uvedené informácie o tom, kedy rodičia začali čítať deťom rozprávky na dobrú noc, aký žáner preferujú a aká bola prvá "úspešná" kniha:

Na záver si môžete pozrieť video o pečení medovníkov

tags: #vianoce #v #medovnikovom #domceku #rozpravka