Vianoce prichádzajú: Tradície a zvyky na Slovensku a vo svete

Vianoce sú popri Veľkej noci jedným z najdôležitejších sviatkov kresťanského kalendára. Tradície a zvyky sa udržiavajú najmä v Európe, ale aj v iných častiach sveta.

Vianočné tradície na Slovensku

Pre Slovákov znamenajú vianočné tradície ukladanie peňazí a šupín z kapra pod prestretý obrus, pridávanie jedného taniera navyše pre pocestného človeka, liatie olova alebo prerezávanie jablka a zisťovania zdravia celej rodiny.

Adventom sa rozumie štvornedelie pred Vianocami a predstavuje čakanie na príchod Spasiteľa. Prvá adventná nedeľa, železná, tento rok pripadá na 29. novembra, kedy začína kresťanský rok. Bronzová bude šiesteho, strieborná trinásteho a zlatá vychádza na 20.

Imelo patrí neodmysliteľne k tradičnej vianočnej výzdobe. Vraj bolo pôvodne stromom, z ktorého bola vyrobená Ježiškova kolíska a následne aj kríž. Podľa legendy sa potom imelo rozpadlo na vetvičky hanbou, a aby odčinilo svoju vinu, nosí ľuďom šťastie. Vetvičku zaveste do výšky, aby ste pod ňou mohli nielen pohodlne prejsť, ale predovšetkým pobozkať svojho partnera / partnerku. Bozk pod imelom vám prinesie lásku do nasledujúceho roka.

Betlehem patrí medzi ďalšie klasické vianočné dekorácie. Uprostred vyobrazenia scény narodenia Spasiteľa ležia jasličky, v ktorých leží Ježiško, okolo neho je Mária s Jozefom, somár, vôl, pastieri so stádom oviec a traja králi. Betlehemy môžete zahliadnuť v rôznych podobách, počas adventu bývajú v okolí námestia dokonca aj živé betlehemy.

Vôňa ihličia a krásne drevené dekorácie nesmú chýbať v žiadnej slovenskej domácnosti. Pod vianočným stromčekom sa zíde celá rodina, väčšinou ho spoločne aj zdobíme. Najobľúbenejším typom sú jedlička, smrek a borovica.

Slávnostnú večeru máva každá domácnosť trochu rozdielnou. Kto nemá rád kapra, dá si k zemiakovému šalátu rezeň, a komu nevonia rybia polievka, uprednostní kapustnicu. Až budete čistiť kapra, schovajte si šupiny, ktoré potom pri prestieraní večere nezabudnite šupnúť pod tanier. A ak kapor nie je súčasťou vašej štedrovečernej hostiny, dajte pod obrus peniaze.

Medzi najrozšírenejšie adventné činnosti patrí pečenie koláčov. Podľa pohanskej tradície sa jedná o ochranný pokrm, pomocou ktorého sa počas zimného slnovratu chránil dom, rodina a hospodárstvo pred temnými silami. Najchutnejšie a najobľúbenejšie druhy u nás sú zdobené perníčky, linecké koláčiky s marmeládou a vanilkové rožky. Aké máte najradšej vy?

Tradičným pokrmom slovenských Vianoc je (už podľa názvu) vianočka. Tiež ste si všimli, že tvarom pripomína bábätko v zavinovačke? Dobrý postreh, symbolizuje totiž Ježiška v perinke.

Po sviatočnej večeri prichádzajú na rad rôzne tradície. Hádže sa topánkou, leje sa olovo, fúkajú sa sviečky alebo sa spievajú koledy. Vezme sa nôž a jablko sa na doske opatrne krája. Krížik (a prípadne červík) neznačí nič dobré, ale našťastie býva málokedy vo vnútri. Veštenie budúcnosti je obľúbenou vianočnou činnosťou. Okrem krájania jabĺčok si môžete rozlúsknuť aj vlašský orech a dúfať v zdravé vnútro (radosť a šťastie). Keď budete s luskáčikom opatrní a podarí sa vám škrupiny rozpoliť, nevyhadzujte ich!

Koledy si môžete zaspievať doma, ale nie je nič krajšie, ako si urobiť polnočnú prechádzku a ísť si ich vypočuť na vianočnú omšu.

So sviatkom sv. Lucie sa spájala aj spomenutá ľúbostná mágia. Rozšírený bol zvyk mladých dievčat, ktoré si na 13 lístočkov napísali mená 13 chlapcov. Lístky poskladali a až do dňa Božieho narodenia (25. december) po jednom lístku hádzali každý večer do ohňa. Vydať sa mali za toho chlapca, ktorého meno ostalo na poslednom lístku. Veštenie bolo obľúbené aj v Chalmovej, malo však odlišnú podobu. Dievčatá si z papiera vyrobili 13-cípu hviezdu, pričom na každý cíp napísali meno jedného mládenca. Potom až do Vianoc každý deň jeden cíp bez pozretia odstrihli.

Predvianočné obdobie bolo z pohľadu povier veľmi háklivé. Každý deň od Lucie až do Štedrého dňa symbolizoval jeden z mesiacov roka. Aké bolo v konkrétny deň počasie, také malo byť v danom mesiaci nasledujúci rok. Ľudia museli dávať pozor, aby nikomu nič nepožičiavali, v niektoré dni do príbytkov nesmela prvá vstúpiť cudzia žena.

Prípravy na Vianoce, ako upratovanie, pranie, rúbanie dreva či varenie museli gazdovia a gazdiné stihnúť do brieždenia Štedrého dňa, resp. do jeho poludnia. Následne až do Troch kráľov platil na tieto činnosti zákaz, keďže sa verilo, že ich vykonávanie mohlo priniesť biedu, nezdar a zlý rok celej domácnosti.

Najväčšia pozornosť sa v minulosti venovala štedrovečernému stolu. Ten bol vnímaný ako posvätný, tak ako všetko, čo sa na ňom nachádzalo. Práve na Štedrý večer sa na stôl prestrel biely obrus, posypal sa makom, obilím či iným symbolom hojnosti (až neskôr sa naň dávali peniaze či šupiny z rýb). Bežné bolo zväzovanie nôh stola reťazou so zámkom, čo malo zabezpečiť súdržnosť rodiny. Na stole sa mala nachádzať sviečka a miska s troškou zo všetkých plodín, ktoré sa na statku v tom roku urodili.

Ešte pred Štedrou večerou gazda aj svojim zvieratám zaniesol zo slávnostných jedál, ba po kúsku hodil aj do studne „nech je aj ona účastná Vianoc“.

Keď sa zvečerilo, dedinou sa rozľahla ozvena výstrelu. Tým sa dalo všetkým najavo, že na nebo vyšla prvá hviezda. Štedrý večer mohol začať. Gazdiná zapálila sviečku na stole a gazda predniesol modlitbu, v našom regióne bolo bežné pripiť si trochou hriateho (osladená varená pálenka). Nasledovali oblátky s medom a veštby, ktoré mnohí z nás poznajú aj dnes.

Aj naši predkovia si predpovedali budúcnosť rozkrojením jablka či rozbitím orecha. Tradičnými pokrmami boli opekance s makom, kapustnica, kysnuté koláče a vianočný chlieb. Obľúbeným koláčom v oblasti Partizánskeho bol štedrák, kysnutý, bohato plnený lekvárom, orechmi, makom a tvarohom.

Po večeri zvončekom nehlásil príchod Ježiško s darčekmi, ale miestni koledníci, ktorí chodili buď na Štedrý večer alebo na druhý deň.

Vo Veľkých Uherciach dom nemal ostať po odchode na polnočnú omšu prázdny. Verilo sa, že vtedy prichádzajú do domov duchovia.

Ďalšie dni vianočných sviatkov už nie sú až také bohaté na tradície. Niesli sa najmä v znamení oddychu, pokoja a očakávania nového roka. Praktizovali sa rozličné úkony na Božie narodenie zabezpečujúce zdravie a prosperitu rodiny - umývanie sa v čerstvo prinesenej vode, do ktorej sa namočili jablká alebo orechy použité pri štedrovečernej večeri, ale aj obchádzanie posvätného štedrovečerného stola so zvieratami.

Vianoce sa formovali ako súčasť kultúrnych tradícií všetkých európskych krajín, majú aj svoje etnické, konfesionálne i regionálne a lokálne špecifiká. Aj dnes je napríklad tendencia hovoriť o Vianociach na Slovensku, Vianociach v českej kultúre alebo ešte konkrétnejšie o Vianociach na Orave či na Horehroní.

Zákonom určenými dňami pracovného pokoja sú vo vianočnom období na Slovensku 24. - 26. december, 1. a 6. január.

Odborníci v knihe Čo je to sviatok v 21. storočí na Slovensku? tvrdia, že počas voľných dní sa časť foriem sviatkovania presúva do sféry privátnej.

Prehľad najčastejších štedrovečerných jedál na Slovensku

Agentúrny prieskum z roku 2007:

Ako súčasť jedál na vianočnom stole sa uvádzajú i sladké a slané pečivo, domáce a exotické ovocie, med a cesnak.

25. december - Prvý sviatok vianočný, nazývaný aj Božie narodenie, má v zmysle kresťanskej vianočnej tradície slávnostný charakter. Veriaci navštevujú v predpoludňajších hodinách bohoslužby, stolovanie v kruhu rodiny je slávnostné. Obed prebieha podobne ako večera na Štedrý deň, avšak podávajú sa mäsité jedlá (aj v katolíckych rodinách). V tento deň je zvykom navštevovať sa medzi príbuznými, aby sa rodiny stretli a spoločne trávili Vianoce v čo najširšom kruhu.

26. december - Druhý sviatok vianočný, deň Štefana - je dňom so sviatočnou, avšak uvoľnenejšou atmosférou. Tento deň pracovného pokoja možno sledovať ako prechod od sviatkov ku všedným dňom. Kresťanskí veriaci sa dopoludnia opäť zúčastňujú bohoslužieb v kostoloch, často sa tento voľný deň využíva na návštevy príbuzných a priateľov. V tradičnom kalendári zvykov a spoločenských kontaktov, ovplyvnenom i cirkevnými zákazmi týkajúcimi sa adventu, je tento deň spätý s organizovaním tanečných zábav.

31. 1. január - Nový rok má mnohé znaky prvého sviatku vianočného, vyplývajúce zo symboliky dňa 1. januára ako počiatku nového obdobia. Príbuzní a známi si na Nový rok zvyknú navzájom blahoželať, katolícki veriaci navštevujú sviatočné bohoslužby. Doma sa slávnostne stoluje, niekde sa však nepodáva hydina (kačka, morka, ktoré sa pripravujú počas Vianoc) v súlade s poverou, že by sa rozutekalo bohatstvo.

6. január - Sviatok Zjavenie pána (Traja králi), je pre všetkých obyvateľov ďalším uzákoneným dňom pracovného pokoja, pre veriacich kresťanov ďalším vianočným sviatkom. V niektorých obciach Slovenska s obyvateľstvom hlásiacim sa k pravoslávnej alebo gréckokatolíckej cirkvi, ktoré sa riadia v datovaní náboženských sviatkov juliánskym kalendárom, sa tento deň slávi ako deň narodenia Krista.

Vianoce ovplyvňujú formovanie kolektívnych identít na rôznych úrovniach - konfesionálnej, teritoriálnej, rodovej, vekovej a sociálno-ekonomickej.

Hoci obsah sviatku Vianoc dominantne sformovala kresťanská tradícia, analýza ukázala, že dnešné spôsoby ich prežívania sa odlišujú nielen medzi veriacimi a ľuďmi bez náboženskej viery.

Vianočné trhy v Bratislave

Vianočné zvyky vo svete

Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov na celom svete. Hoci ide o kresťanský sviatok, oslavuje sa rôznymi spôsobmi v mnohých krajinách bez ohľadu na ich kultúru či náboženstvo. Vianočné zvyky a tradície sa líšia od miesta k miestu, no všetky majú spoločný cieľ - stráviť čas s rodinou a priateľmi a šíriť radosť a lásku.

• Grécko: Mnohí Gréci majú namiesto vianočného stromčeka loďku ozdobenú svietiacimi reťazami, ktorú vyložia do okna alebo do záhrady. Darčeky si deti nájdu pod posteľou v noci z 31. decembra na 1. januára. Darčeky prináša Svätý Bazil. Tradičný symbol vianoc v Grécku loď svieti na námestí v centre Thessaloník.
• Rusko: Pravoslávne vianočné sviatky v Rusku sa podľa juliánskeho kalendára oslavujú o 13 dní neskoršie než vo väčšine Európy. Dedo Mráz prinesie deťom darčeky na Silvestra. Rodina sa zíde pri vianočnom stromčeku a spoločnom jedle. Na vianočnú vigíliu (Štedrý večer) sa podávajú len bezmäsité jedlá.
• Poľsko: V mnohých poľských rodinách sa pridáva dodatočný príbor pre prípad, že príde nečakaný hosť. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra hovoriť ľudskou rečou. Tradíciou je po slávnostnej večeri priečne rozrezať jablko - predpovedá sa tak budúcnosť. Na záver pôstu sa na Štedrý večer podáva nepárny počet tradičných bezmäsitých jedál.
• USA: Vianočné zvyky v USA sú zmesou tradícií prisťahovalcov, okorenené poriadnou dávkou americkej komercie. V noci z 24. na 25. decembra letí nad krajinou Santa Claus na saniach a cez komíny prichádza do domov. Tam vkladá darčeky do "vianočných ponožiek", čo je zvyk prinesený z Británie.
• Južná Afrika: Na Druhý sviatok vianočný prichádzajú rodiny na pláže Kapského Mesta, kde sú pikniky a griluje sa. Kmeň Herero používa kožu zabitého vola alebo kozy - obrátia ju srsťou dole a rozprestrú pri "svätom ohni". Palmy, z ktorých sa získava jedlý olej, ľudia ozdobia zvonmi a sú z nich vianočné stromčeky.
• India: Väčšina zo zhruba dvoch percent indických katolíkov žije na juhu krajiny. Pieseň Tichá noc spievajú v hindštine, niekde sa podáva ryba na korení karí s ryžou.
• Filipíny: V ostrovnej krajine, kde žije 90 percent kresťanov, sú Vianoce mimoriadne dlhé. Ranné omše sú v kostoloch v období od 16. do 24. decembra.
• Rakúsko: V susednom Rakúsku sa Vianoce stále oslavujú pomerne tradične. Na Štedrý deň sa obchody zatvárajú podľa zákona o 14.00 h, ak to vyjde na nedeľu, sú tam ešte ďalšie obmedzenia. V tento deň sa nepremietajú žiadne filmy v kinách a nekonajú sa ani divadelné predstavenia či koncerty.
• Česko: Vianočnú atmosféru v Česku cítiť už od konca novembra, keď sa začínajú vianočné trhy, námestia zdobia vianočné stromčeky a v mestách a na dedinách sa rozsvecujú vianočné svetlá. Počas Štedrého dňa dodržiavajú Česi až do večera pôst a deťom sľubujú, že ak vydržia celý deň nejesť, uvidia zlaté prasiatko.

Santa Claus rozdáva darčeky

Ďalšie zaujímavé vianočné zvyky vo svete:

• Skrývanie metly (Nórsko): Nóri veria, že sa počas Štedrého dňa prebúdzajú aj temné sily. V noci údajne vyrazia do ulíc aj čerti a strigy. Ak by tieto ženy s čarovnou mocou dostali do rúk metlu, stali by sa ešte nebezpečnejšie. Preto vždy pred slávnostnou večerou vezmú tieto pomôcky na upratovanie a skryjú ich na tajné miesto.
• Pálenie listu pre Santu Clausa (Anglicko): V niektorých regiónoch Anglicka sa až dodnes udržiava tradícia spoločných predvianočných večerov. Deti potom pripravia list pre Santu Clausa. Ten po dopísaní hodia do ohňa, aby popol z neho vyšiel von komínom a dostal sa až ku bradatému mužíčkovi v červenom obleku.
• Hľadanie vianočnej kyslej uhorky (USA): Hlava rodiny vždy v Štedrý večer skryje na stromček ozdobu v tvare kyslej uhorky. Ten, kto ju potom nájde ako prvý, získava milú špeciálnu cenu.
• Darovanie kníh a vianočné čítanie (Island): Počas celého adventu a taktiež počas Štedrého dňa si rodinní príslušníci a priatelia vymieňajú knihy. Potom po spoločnom posedení pri vianočných špecialitách si otvoria darčeky a vezmú svoje nové knihy. Z tých každý rodinný príslušník predčítava nejakú zaujímavú časť.
• Sviečka v okne (Írsko): V tento deň si domáci obyvatelia dávajú do okna svojich príbytkov horiace sviečky, aby ich videli Mária, Jozef a Ježiško. Takto podľa legendy v prípade núdze môže požiadať o prístrešok a pohostenie.
• Strašenie čarodejníc (Taliansko): Vždy počas Štedrej večere vychádzajú von do ulíc s vlastnoručne vyrobenými drevenými pochodňami a tak sa prechádzajú po blízkych štvrtiach. Prvé idú vždy deti, za nimi ich rodičia a ostatní dospelí. Čarodejnice sa zľaknú ich svetla, preto na ďalší rok opustia ich domovinu.
• Trojkráľový koláč (Španielsko): Deti a dospelí v tejto krajine dostávajú hlavné darčeky až na sviatok Troch kráľov, ktorý má v Španielsku väčšiu tradíciu. Ešte v predvečer sa pečú doma špeciálne trojkráľové koláčiky. Do každého z nich zapečú malý darček, pričom jeden z nich nie je dobrý. Ak si ho nájdete vo vnútri cesta, musíte za toto občerstvenie nejakým spôsobom zaplatiť.
• Falošná pavučina (Ukrajina): Na stromček uplietol jemné pavučiny, ktoré slúžili ako krásna ozdôbka. Odvtedy sa verí, že takéto siete prinášajú do rodiny šťastie a nesmú chýbať v žiadnom domove.
• Tió de Nadal (Katalánsko, Španielsko): Duté poleno, ktoré sa počas vianočného obdobia nachádza v domácnostiach mnohých ľudí. Počnúc sviatkom Nepoškvrneného počatia (8. decembra) sa dá Tió-vi každý večer trochu „najesť“ a zvyčajne ho prikryjú dekou, aby mu nebola zima.
• Caganer (Katalánsko, Španielsko): Malá figúrka, ktorá má nohavice stiahnuté až po členky, aby vyprodukovala svoj najušľachtilejší čin. Táto zvláštnosť je pravidelnou súčasťou betlehemov v Katalánsku.
• Pohutukawa (Nový Zéland): Kvitne tu strom Pohutukawa s jasne červenými kvetmi, a to počas decembra a januára.
• Befana (Taliansko): Befana je meno čarodejnice, o ktorej sa hovorí, že cestuje po Taliansku v predvečer Troch kráľov (5. januára), aby doručila darčeky deťom po celej krajine.

Tió de Nadal

tags: #vianoce #vianoce #prichadzaju