Vianoce bez dlhov: Ako sa vyhnúť finančnej pasci na Slovensku

Vianočné sviatky predstavujú pre rodinné rozpočty jedno z finančne najnáročnejších období roka. Najväčšie výdavky zvyčajne smerujú na darčeky, ktoré patria medzi najčastejšie nákupné položky Slovákov. Ale niekde medzi vianočnými reklamami, akciami typu „3 za cenu 2“ a vábivými ponukami bánk sa často stráca to, o čom by mali byť sviatky skutočne.

Práve vtedy prichádza pokušenie - siahnuť po kreditke, rýchlej pôžičke či nákupe na splátky. „Veď sú Vianoce, raz za rok si to môžeme dovoliť,“ hovoríme si. Počas sviatkov máme prirodzenú túžbu robiť radosť - deťom, rodičom, partnerovi. Ale radosť sa rýchlo mení na stres, keď v januári prídu účty. Podľa prieskumov sa až tretina Slovákov zadlží kvôli Vianociam, a mnohí z nich neskôr ľutujú.

Aj keď môže byť zadlženie na Vianoce lákavé, prináša so sebou množstvo rizík a nevýhod, ktoré môžu ovplyvniť váš rozpočet ešte dlho po skončení sviatkov. Dôležité na Vianociach nie sú drahé veci, ale spoločný čas, láska a pohoda. Zadlženie kvôli Vianociam nie je riešenie.

Ježiško si tento rok musí utiahnuť opasok. Finančne zvládnuť prípravy na Vianoce sa dá aj rôznymi úsporami. Uviedla to Mária Križková zo spoločnosti Partners Group SK. Usporiť sa podľa nej dá aj na bežnej spotrebe.

Ako sa vyhnúť zadlžovaniu počas Vianoc

Tajomstvo finančne pokojného decembra? Základom finančnej pohody je dobrý plán. Bez rozpočtu Vianoce ľahko prerastú do chaosu, v ktorom sa stratia stovky eur na „hlúpostiach“.

1. Plánovanie a rozpočet

• Pred nákupmi je potrebné si vytvoriť plán nákupov a vianočný zoznam.
• Ešte predtým, ako sa vrhnete do víru nákupov, v pokoji si ujasnite, čo a komu chcete darovať.
• Odporúčam nakupovať postupne a s dostatočným predstihom, aby ste predišli stresu a zbytočným tlakom.
• Vyhnúť sa impulzívnym nákupom a dôsledne sa držať svojho vopred pripraveného zoznamu.

2. Porovnávanie cien a zľavy

• „Pri nákupných položkách nad 5 % rodinného príjmu treba porovnávať ceny na internete. Rozdiely v cenách môžu byť aj v desiatkach eur,“ povedala Mária Križková.
• Ceny tovarov treba porovnávať. „Dnes si už vďaka internetu viete veľmi ľahko porovnať, kde sú aké ceny a či svoj darček zbytočne nepreplatíte. Nenechajte sa nalákať ani na rôzne vianočné zľavy a skvelé kúpy,“ informovala.
• Stojí za to porovnávať ceny nielen online, ale aj v kamenných predajniach, pretože nie každá zľava je skutočne výhodná,“ dodáva s tým, že aj využívanie zľavových aplikácií môže pomôcť efektívne ušetriť.

3. Obmedzenie zlozvykov a emočných nákupov

• Treba obmedziť zlozvyky. „Fajčiari bežne mesačne prefajčia aj 100 eur, čo je obrovská suma,“ povedala Mária Križková.
• Človek by si podľa nej pri nakupovaní mal dávať pozor na tzv. emočné nakupovanie.
• „Klaďte si pri nakupovaní kritické otázky, niekoľkokrát. Pre nákupné správanie v predvianočnom období je príznačný fenomén tzv. emočných nákupov. Ľudia kupujú veci, ktoré by inak nekúpili, a za ceny, ktoré by za ne inokedy nezaplatili,“ informovala.

4. Úspory v bežnom živote

• „Je potvrdené, že domáca strava je nielen zdravšia, ale aj podstatne lacnejšia ako obedové menu vo firemnej kantíne,“ uviedla Mária Križková.
• Usporiť možno podľa Križkovej na pohonných látkach.

5. Vyhýbanie sa úverom a rozumné využitie vianočných odmien

• Podľa slov Križkovej sa treba v súvislosti s Vianocami vyhýbať úverom. „Vyhýbajte sa úverom. Keď už si požičiavate, rátajte, či si to môžete dovoliť. Nezadlžujte sa pre Vianoce,“ zdôraznila.
• Dodala, že je potrebné rozumne využiť vianočné odmeny od zamestnávateľa. „Peniaze navyše použite na oddlženie či vytvorenie rezervy, nie na ďalšie zadlženie.

6. Šetrenie počas celého roka

• Znie to paradoxne, ale práve po sviatkoch je ideálny čas začať šetriť na tie ďalšie. Viete presne, koľko ste minuli, čo vás prekvapilo a čo by ste chceli zvládnuť lepšie.
• Zoberte si pero, papier a spočítajte minuloročné výdavky - darčeky, jedlo, výzdobu, cestovanie. Ak ste napríklad minuli 600 eur, stačí si mesačne odložiť 50 eur. To je približne cena dvoch obedov v reštaurácii alebo pár káv v kaviarni.
• Najdôležitejšie je spraviť z tohto kroku rutinu. Neodkladajte to „keď budem mať viac“.
• Jedna z najväčších chýb je mať všetky peniaze „na jednej kope“. Riešením je vianočný účet - samostatné sporenie, kam si každý mesiac automaticky pošlete určitú sumu.
• Najväčšia chyba, ktorú ľudia robia, je nakupovanie darčekov v decembri. Ak však budete myslieť dopredu, môžete využiť letné výpredaje, jesenné akcie či Black Friday.
• Napíšte si vianočný zoznam už v septembri. Rozdeľte ho podľa ľudí, ktorým chcete darovať, a zaznamenajte nápady a približné ceny.

7. Míňanie múdrejšie

• Nie je nutné zarábať viac, aby ste mohli šetriť - často stačí míňať múdrejšie.
• Pozrite sa na svoje mesačné výdavky. Zrušte predplatné, ktoré nepoužívate. Kávu si pripravte doma. Nakupujte potraviny s rozumom - nie z nudy či zo zvyku.
• Aj drobné zmeny, ktoré vám mesačne ušetria 10 či 20 eur, sa počas roka zmenia na stovky eur.

8. Neplánované príjmy

• Niekedy sa počas roka objavia peniaze navyše - odmena v práci, daňový bonus, brigáda či predaj starých vecí. Tieto neplánované príjmy často rýchlo „zmiznú“.

9. Skromnejšie Vianoce

• Navyše, ak sa nachádzaš vo finančnej tiesni, rozumnejšie bude dopriať si skromnejšie Vianoce.

10. Osobný audit

• „Keď niekto požiada o osobný bankrot, najprv by mal prebehnúť jeho osobný audit. Malo by sa zistiť, aké má dlhy, aké má príjmy a majetok, aké má výdavky, či je naozaj v ťažkej životnej situácii a čo mu túto ťažkú životnú situáciu spôsobilo. Dôkazové bremeno by malo byť na dlžníkovi. Dlžník by si zároveň nemal vyberať, akým spôsobom sa oddlži, či s nulovou úhradou voči veriteľom, alebo formou splátkového kalendára. O tomto by mal rozhodovať napríklad súd, konkurzný správca alebo Centrum právnej pomoci na základe zistenia ekonomickej situácie dlžníka a toho, či urobil maximum preto, aby sa oddlženiu vyhol.

Šetrenie nie je trest ani odopieranie. Je to spôsob, ako si zabezpečiť pokoj a slobodu. Každé euro, ktoré si odložíte, je v podstate darček pre vaše budúce ja. Predstavte si január bez úverov, kreditiek a splátok. Žiadne upomienky, žiadne nepríjemné prekvapenia. Len čistý štart do nového roka. Vianoce majú byť o radosti, nie o stresovaní sa, ako ich zaplatíme.

Sviatky sú o emóciách, rodine a oddychu. Marketing a tlak sociálnych sietí však vytvárajú dojem, že čím drahší darček, tým lepšie Vianoce. Práve toto myslenie vedie mnohých k tomu, aby si vzali rýchlu pôžičku alebo využili kreditku bez toho, aby si spočítali, koľko ich to bude stáť.

„Predvianočné obdobie patrí k najrizikovejším, čo sa týka zadlžovania domácností. Slováci často podliehajú tlaku kúpiť darčeky za každú cenu, napríklad aj na úver. Hoci emócie pracujú, odporúčame myslieť hlavou.

TIP OD NÁS: Ak si chcete bez stresu nasporiť na budúce Vianoce, veľmi dobre funguje automatické odkladanie menšej sumy každý mesiac. Tým, že sa peniaze budú odkladať automaticky, nebudete nad tým musieť premýšľať a ani si nevšimnete, že ich míňate menej. Ak si nie ste istí, kam uložiť svoje voľné peniaze alebo akú formu sporenia zvoliť, môžete si ľahko porovnať sporiace a investičné možnosti na Finančnom Kompase.

Najväčšie predvianočné pasce

Ak sa chystáš vziať rýchlu pôžičku alebo siahnuť po povolenom prečerpaní, dvakrát si to rozmysli. Krátkodobé pôžičky lákajú rýchlosťou, no sú spojené s extrémne vysokými úrokmi. Podobne je to aj s kreditkami - ak ich nesplatíš v bezúročnom období, môžu sa poriadne predražiť.

Používať kreditku, ako peniaze navyše, je veľká chyba. Ide o formu úveru, pričom práve počas Vianoc môžu mnohí ľudia stratiť kontrolu nad splácaním. „Veľa ľudí si povolené prečerpanie aj kreditnú kartu mýli s akousi záložnou hotovosťou. Pravda je, že ak ich včas nesplatíte, úroky začnú nabiehať veľmi rýchlo a budú vás stáť nemalé peniaze,“ vysvetľuje expert.

Sviatky nemajú byť súťažou, kto kúpi väčší dar. Rodina si ťa nezapamätá podľa cenovky na krabici, ale podľa toho, ako ste spolu prežili čas. A presne na to upozorňuje aj Čikes: „Ak si vyčerpáte rozpočet len na to, aby ste niekoho obdarovali, ale sami sa dostanete do mínusu, Vianoce strácajú svoj skutočný zmysel.

Mnohí z nás si nákup darčekov odkladajú na poslednú chvíľu, čo nemusí byť ten najlepší nápad. Kúpiť darček 23. decembra ti okrem stresu z prokrastinácie a preplnených obchodov, prinesie aj pár nemilých komplikácií. Ľahko sa ti totiž môže stať, že vec, ktorú si plánoval zaobstarať, bude už vypredaná. Na nákup cez internet je už neskoro, a tak ti nezostane nič iné, ako nájsť nejakú alternatívu.

Jasné, že darček, ktorý niekomu dáš, by sa ti mal páčiť aspoň trochu, no v prvom rade musíš myslieť na obdarovaného. Veľa ľudí to robí presne naopak a kúpia niečo, čo by si sami chceli nájsť pod stromčekom, pričom vôbec nemyslia na preferencie iných. Je to nielen sebecké a neempatické, ale na Štedrý deň takýto darček prinesie viac trpkého sklamania ako radosti. Pri najbližšej kúpe skús teda viac myslieť na to, čo by si daný človek prial a na chvíľu zabudni na svoje vlastné želania.

Áno, aj to sa deje. Dostal si minulé Vianoce od tety ponožky, ktoré sa ti nepáčia? Prečo ich nedarovať ďalej? Hoci to môže znieť, ako dobrý nápad, ide o jeden z najväčších faux pas, aké si môžeš vyrobiť.

Môže sa ti zdať, že myšlienka je to, čo sa najviac počíta a osobný darček vyrobený od srdca je viac ako komerčný produkt z bežného obchodu. To však platí iba v prípade, že si naozaj šikovný a na produkcii sa dáš záležať. Rodina či priatelia, pravdepodobne, nebudú chcieť raniť tvoje city,a tak sa môžu tváriť, že vyrobený darček je to najlepšie, čo kedy videli, no never falošným úsmevom. Pokiaľ si nie si istý svojimi motorickými a kreatívnymi zručnosťami, radšej siahni po niečom z obchodu, aj tu môžeš natrafiť na netradičné produkty.

Našťastie, to nie je vysoké číslo, no ideálne by bolo, keby sme sa nemuseli zadlžovať vôbec. Drahý darček či ich veľké množstvo totiž vôbec nie sú zárukou úspechu. Radšej než kupovať zbytočne drahé veci, sa pokús zohnať niečo osobné a hodnotné.

Slovenská ekonomika a zadlžovanie

Hrubý verejný dlh Slovenska na konci roka 2024 dosiahol 59,3 % HDP a podľa odhadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa do konca roka 2025 zvýši na 61,8 % HDP.

Vývoj verejného dlhu v posledných dvoch desaťročiach ukazuje, že Slovensko dokázalo svoje financie v lepších časoch ozdravovať, no v krízach zakaždým prudko stratilo rovnováhu. Po vstupe do Európskej únie v roku 2004 štát profitoval z rýchleho hospodárskeho rastu, privatizačných príjmov a reformných krokov, ktoré pomohli znížiť dlh pod 30 % HDP. Kľúčovú úlohu zohrala aj vysoká dynamika ekonomiky. Slovensko sa z dlhu dokázalo „vyrásť“.

Lenže finančná kríza v rokoch 2009 - 2013 znamenala zlom. Hospodárstvo sa prepadlo, daňové príjmy klesli a sociálne výdavky rástli. V konjunktúre po roku 2014 síce ekonomika opäť rástla, no fiškálna disciplína zaostávala. Do pandémie COVID-19 tak krajina vstupovala s nedostatočným fiškálnym vankúšom.

Aj keď inflácia v rokoch 2022 - 2023 dočasne pomohla „odinflovať“ časť dlhu, po jej ústupe sa trend zadlžovania obnovil ešte rýchlejším tempom.

RRZ upozorňuje, že dnešná situácia je iná - Slovensko sa už nenachádza v kríze, nezamestnanosť je nízka a ekonomika sa stabilizovala. „Najväčším ťahúňom dodatočného zadlženia je štrukturálny primárny deficit,“ konštatuje Rada. Ten dnes dosahuje podobné úrovne, aké krajina zažila počas finančnej krízy, no v úplne odlišnom hospodárskom prostredí.

Problémom sú najmä výdavky, ktoré od roku 2019 vzrástli o takmer deväť percentuálnych bodov HDP. Ak sa trend nezmení, do roku 2026 sa môžu priblížiť k 50 % HDP. Vládne konsolidačné balíčky sa zatiaľ spoliehajú najmä na vyššie dane a odvody, nie na úspory.

Rozpočtová rada preto varuje, že bez „jasného ozdravného plánu založeného na konkrétnych a trvalých opatreniach znižujúcich verejné výdavky“ sa riešenie problému len odďaľuje.

Čím dlhšie bude Slovensko s reformami čakať, tým viac zaplatí. Nielen ekonomicky, ale aj spoločensky. „Spoliehať sa na to, že z dlhov vyrastieme vďaka rastu HDP, už nestačí,“ uzatvára RRZ.

Slovensko tak stojí pred zásadnou výzvou. Buď začne svoje financie ozdravovať v čase relatívneho pokoja, alebo ho k tomu prinúti ďalšia kríza.

Ako EÚ hodnotí zadlženie krajín?

V EÚ sa miera zadlženia hodnotí podľa tzv. Maastrichtského kritéria, informovali sme ťa v predchádzajúcom článku. Eurostat používa údaj o konsolidovanom hrubom dlhu všeobecnej vlády, ktorý zahŕňa všetky záväzky štátu, miestnych samospráv, sociálnych fondov a ďalších verejných inštitúcií.

Tento dlh tvoria najmä vydané štátne dlhopisy, prijaté úvery a krátkodobé pôžičky. Celková suma sa porovnáva s hrubým domácim produktom (HDP) krajiny za dané obdobie.

Výsledkom je pomer vyjadrujúci, aká časť ročnej ekonomickej produkcie by bola potrebná na splatenie dlhu.

Slováci sa zbavujú dlhov s ľahkosťou. Až 97 % prípadov oddlženia formou konkurzu na Slovensku končí bez akéhokoľvek výnosu pre veriteľov. Tento znepokojúci trend potvrdzujú inkasné spoločnosti, banky aj správcovia konkurzov.

Systém oddlženia pritom často zneužívajú ľudia, ktorí ani nie sú v skutočnej finančnej núdzi a teda nie sú naň ani existenčne odkázaní. Z pôvodne záchranného mechanizmu pre ľudí v ťažkej finančnej situácii sa tak postupne stáva rýchla cesta, ako sa zbaviť záväzkov bez akejkoľvek úhrady.

Prečo dochádza k dlhom?

Ako informovala TASR, podľa najnovšieho prieskumu na vzorke 1 000 respondentov sú najčastejšou príčinou vzniku dlhov po splatnosti strata zamestnania (54,6 %) a vážne životné situácie, ako ochorenie, úraz či úmrtie v rodine (32,8 %). Na treťom mieste sa umiestnili problémy s bývaním a jeho vysokými nákladmi (31,9 %).

K subjektívnym dôvodom zadlženia patria nezodpovedné finančné rozhodnutia (30,1 %) a snaha o zvyšovanie životného štandardu (9,5 %). Mladí ľudia vo veku 18 až 33 rokov uvádzajú ako príčinu rast cien potravín (27 %), infláciu (27 %) a náklady na bývanie (36 %). Samoživitelia najčastejšie zápasia s energetickou krízou a rastúcimi cenami potravín. Starší muži a vysokoškolsky vzdelaní respondenti ako zdroj svojich finančných ťažkostí častejšie priznávajú aj nezodpovedné správanie.

Dlhy splácať nechcú

Slovenská legislatíva umožňuje platobne neschopným občanom, ktorí nezvládajú splácať aspoň jeden dlh dlhšie ako 180 dní, vyhlásiť osobný bankrot. Pri splátkovom kalendári si dlžník môže zachovať svoj majetok. Súd určí harmonogram splátok a dlžník posiela dohodnuté čiastky správcovi, ktorý ich následne rozdeľuje veriteľom. Tento spôsob by mal byť pre dlžníka menej traumatický, transparentnejší a bezpečnejší.

„V realite sú pravidlá nastavené tak, že splátkový kalendár oproti konkurzu neprináša dlžníkovi žiadnu relevantnú výhodu, skôr naopak. Aj preto je oddlženie prostredníctvom konkurzu výrazne preferované ako rýchlejšia voľba, ktorá často končí nulovým výťažkom dlhu pre veriteľa,“ upozorňuje prezident ASINS Martin Musil.

Konkurz - jednoduchšia cesta k oddlženiu

Konkurz by mal primárne slúžiť ľuďom bez majetku alebo v extrémne ťažkej finančnej situácii. V praxi ho však často využívajú aj osoby s pravidelným, dokonca nadštandardným príjmom. Na využitie splátkového kalendára musí dlžník spĺňať dve podmienky. Mal by disponovať pravidelným príjmom a mať schopnosť uhradiť minimálne 30 % očistených dlhov, v závislosti od hodnoty jeho majetku a príjmov. Tento proces je pre dlžníka finančne náročnejší, pretože nemôže skončiť nulovým výťažkom pre veriteľa.

Ilustračné foto: unsplash.com

Vianoce majú byť o radosti, nie o stresovaní sa, ako ich zaplatíme. Šetrenie na Vianoce počas celého roka nie je len finančný trik - je to zodpovedný prístup k životu. Nie je hanba odkladať si po troške. Začnite hneď teraz. Vytvorte si vianočný účet, nastavte si malý cieľ a držte sa ho.

tags: #vianoce #zadlzovanie #startitup