Vianočné zvyky v Poľsku a vo svete

Vianoce sú jedným z najobľúbenejších sviatkov na celom svete. Hoci ide o kresťanský sviatok, oslavuje sa rôznymi spôsobmi v mnohých krajinách bez ohľadu na ich kultúru či náboženstvo. Vianočné zvyky a tradície sa líšia od miesta k miestu, no všetky majú spoločný cieľ - stráviť čas s rodinou a priateľmi a šíriť radosť a lásku.

Vianoce sa vo väčšine krajín oslavujú 24. a 25. decembra, avšak nie všade je to rovnaké. V katolíckych a protestantských krajinách, ako sú Spojené štáty, Nemecko či Taliansko, je hlavným dňom oslava 25. decembra. V mnohých východných ortodoxných krajinách, napríklad v Rusku a Srbsku, sa Vianoce slávia až 7. januára, čo je podľa juliánskeho kalendára. Niektoré krajiny, ako napríklad Holandsko, začínajú vianočné oslavy už začiatkom decembra s príchodom Sinterklaasa, ktorý prináša darčeky deťom 5. decembra. V Latinskej Amerike a Španielsku je populárnym dňom 6. január, kedy Troja králi prinášajú dary.

Vianoce v Poľsku

Najpopulárnejším a najdôležitejším poľským sviatkom sú Vianoce, ktorým predchádzajú niekoľkodňové prípravy. V Poľsku sú Vianoce jedným z najdôležitejších katolíckych sviatkov. Oslavy Vianoc sa začínajú 24. decembra, ktorý je síce v Poľsku pracovným dňom, avšak mnohé podniky či obchody zatvárajú skôr a všetci sa chystajú na večeru.

Štedrý deň sa v Poľsku nazýva vigíliou. Jeho súčasťou je slávnostná večera, ktorá predchádza sviatku Božieho narodenia. "Začína sa po súmraku, keď sa na nebi objaví prvá hviezda.

Poliaci sa počas Štedrého dňa postia. K stolu si podľa tradície zasadajú, keď sa na nebi objaví prvá hviezda. Pod obrus si vkladajú seno, ktoré ma pripomínať chudobu, v ktorej sa Ježiš narodil. Večera sa začína modlitbou a lámaním oblátok. Každý pri stole dostane jednu oblátku, ktorú si rozdelí s ostatnými. Následne sa všetci posadia a začínajú večerať. Podľa tradície by mala byť večera zložená z 12 jedál - symbolizujúcich 12 apoštolov i 12 mesiacov v roku. V súčasnosti sa však táto tradícia až tak nedodržiava.

Poliaci počas štedrej večere nejedia mäso a nepijú alkohol. Medzi jedlá, ktoré sa objavujú na štedrovečerných stoloch, patrí cviklový boršč, hubová polievka, rybacia polievka, kyslá polievka z ražnej múky, pirohy, kapustové závitky s pohánkovou kašou, ryby či makové koláče a perník. Mnohí Poliaci majú radi slede marinované v octe alebo v smotanovej omáčke. Chýbať nesmie ani kyslá kapusta, ktorú využívajú ako náplň do pirohov alebo ako prílohu. Na konci večere pijú kompót - takto volajú nápoj zo sušeného ovocia.

V Krakove vigilijná večera pozostáva v súčasnosti z polievky - boršču s malými pirohmi plnenými hríbmi, hríbovej polievky a ako hlavné jedlo sa podáva vyprážaný kapor. "Toto jedlo nemá dlhú tradíciu, zaviedlo sa po druhej svetovej vojne. Podáva sa so sladkým pečivom z kysnutého cesta a šalátom z červenej a bielej kapusty. Ďalšími jedlami sú pirohy so sladkou kapustou a potom je to ryba v aspiku v dvoch variantoch, pikantnej a sladkej. V Krakove je obľúbená na sladko. Skladba jedál závisí od toho, z akých regiónov pochádzajú jednotliví členovia rodiny. Podávajú sa tiež opekance poliate rozmiešaným mliekom s makom a medom. Z východu sa od Poľska dostala takzvaná "kutja", čo je máčaný mletý mak s hrozienkami, orechmi a sušeným ovocím," povedala Pachla-Wojciechowska.

Typický poľský zvyk je, že počas štedrovečernej večere sa ľudia navzájom delia o oblátky. Pri ich lámaní si hovoria priania na celý ďalší rok.

Vianočné stromčeky sú v každej domácnosti, ľudia ich zdobia najmä lesklými stužkami, sviečkami, celofánovými reťazami, hračkami, zázvorovými medovníkmi a inými sladkosťami. Tí, ktorí si potrpia na tradície, zdobia stromček na Štedrý večer pred večerou. Stromčeky sa v Poľsku kedysi ozdobovali až na Štedrý deň, dnes už od tohto zvyku mnohí upustili a stromčeky ozdobujú skôr. Okrem tradičných ozdôb sa na stromčeku nachádzajú aj jablká, koláčiky, sladkosti a orechy.

Podľa kurátorky zaujímavosťou je i čas stavania a zdobenia vianočného stromčeka. "V súčasnosti sa stavia pomerne skoro. Kedysi ho stavali a zdobili až na Štedrý deň," tvrdí Pachla-Wojciechowska.

Vianočný stromček, ktorý je dnes jedinou sviatočnou ozdobou, sa do Poľska dostal v tridsiatych rokoch minulého storočia. V okolí Krakova bol vrcholec stromčeka vešaný opačne, špičkou k zemi. "Máme zmienky z polovice 19. storočia, že stromček bol uchytený šnúrkou a dal sa ňou posúvať. Rodičia každý večer medzi Vianocami a Novým rokom spúšťali stromček, ktorý bol ozdobený sladkosťami a tie mohli jesť," vysvetlila kurátorka múzea. Na spodku vrcholca stromu visela guľa z oblátok, takzvaná zemeguľa.

Vianočné darčeky si poliaci rozbaľujú po večeri. Darčeky nosí sv. Mikuláš alebo Hviezdička, Anjelik, Dieťatko či hviezdny muž Gwiazdor. Po rozbalení darčekov sa Poliaci vyberú na polnočnú omšu. Prvý aj druhý sviatok vianočný sa Poliaci venujú rodinným návštevám.

Kto nosí darčeky na Vianoce v Poľsku?

V Poľsku si môžu rodičia vybrať hneď zo šiestich rôznych postáv:

• Svätý Mikuláš
• Gwiazdor
• Hviezdička
• Malý anjelik
• Ježiško v podobe bábätka
• Dedo Mráz

Sviatky Božieho narodenia sú pre Poliakov veľmi dôležité.

Vianočné tradície v Poľsku sa formovali pod vplyvom kresťanskej viery a miestnych zvyklostí. Prvky slávenia Vianoc sa vyvíjali od 10. storočia, keď Poľsko prijalo kresťanstvo. V minulosti boli Vianoce časom pokory a zamyslenia, kedy sa rodiny zhromažďovali a modlili. Dôležitým aspektom bolo aj dodržiavanie pôstu, ktorý predchádzal Vianociam.

Poľské Vianoce, a najmä Wigilia, sú obdobím bohatých tradícií, jedinečných zvykov a hlbokého duchovného významu. Vianoce v Poľsku sú nielen oslavou Narodenia Krista, ale aj oslavou rodinnej súdržnosti, lásky a pokoja. Tradície, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu, robia z Poľských Vianoc výnimočné a nezabudnuteľné obdobie, ktoré sa odráža v srdciach a mysliach mnohých Poliakov doma aj v zahraničí.

Vianočné zvyky vo svete

Darčeky sú neoddeliteľnou súčasťou vianočných osláv, no nie všade ich prináša Santa Claus či Ježiško. V Amerike a Kanade je to tradične Santa Claus, ktorý prichádza s darčekmi v noci z 24. na 25. decembra. V Taliansku však nosí darčeky La Befana, stará žena na metle, ktorá prichádza 6. januára počas sviatku Troch kráľov. V Nemecku sú to deti, ktoré dostávajú darčeky od Christkind - anjela, ktorý symbolizuje malého Ježiška. V Španielsku a Mexiku sú hlavnými darcami Traja králi, ktorí prichádzajú 6. januára a rozdávajú darčeky.

Vianočné trhy sú obľúbenou súčasťou sviatočného obdobia a lákajú turistov z celého sveta. Nemecko je známe svojimi vianočnými trhmi, najmä trh v Drážďanoch, ktorý je jedným z najstarších v Európe a má viac ako 600-ročnú históriu. Vianočné zvyky a tradície v Nemecku zahŕňajú aj pitie vareného vína (Glühwein) a ochutnávanie perníkov (Lebkuchen), pričom atmosféru dopĺňajú melódie vianočných kolied. V Rakúsku je najznámejší trh vo Viedni, kde nájdete stánky s miestnymi špecialitami, remeselnými výrobkami a svetielkami, ktoré osvetľujú historické námestie pred radnicou. Rakúske trhy ponúkajú aj unikátne produkty, ako sú ručne vyrábané sviečky a keramika, ktoré sú ideálne ako darčeky. Francúzske vianočné trhy, ako je trh v Štrasburgu, sú preslávené svojou atmosférou a krásnymi ozdobami, pričom Štrasburg je často označovaný za „hlavné mesto Vianoc.“ V Taliansku sú populárne trhy v Bolzane a Miláne, kde si môžete kúpiť tradičné talianske vianočné sladkosti, ako je panettone, alebo ochutnať lokálne vína a syry, ktoré sú súčasťou vianočného stola.

Európa je miestom, kde sú vianočné zvyky a tradície veľmi rozmanité, avšak mnohé z nich majú spoločné korene a podobné prvky. V Nemecku sú Vianoce spojené s adventným obdobím, počas ktorého sa zapália sviečky na adventnom venci a deti dostávajú adventné kalendáre plné sladkostí. Typickým nemeckým jedlom na Štedrý deň je pečená hus alebo kačka, často podávaná s kapustou a knedľami. V Taliansku sú Vianoce časom, keď sa rodina stretáva pri tradičnej večeri, ktorá môže zahŕňať rôzne morské plody, najmä v južných častiach krajiny. Vo Francúzsku sa Vianoce slávia so štýlom a eleganciou. Francúzi si radi doprajú bohatú vianočnú večeru, ktorá často zahŕňa pečeného moriaka, foie gras a sladkosti, ako je vianočný polienkový koláč (bûche de Noël). Vianočné trhy vo francúzskych mestách, ako je Štrasburg či Paríž, sú plné krásnych ozdôb a tradičných výrobkov. V Španielsku sa Vianoce začínajú oslavovať už 22. decembra, kedy sa koná veľká vianočná lotéria, známa ako El Gordo (Veľký tučný), ktorá je dôležitou súčasťou sviatkov.

Vianoce sa slávia aj vo vzdialenejších kútoch sveta, kde získavajú rôzne podoby a často sú prispôsobené miestnej kultúre a tradíciám. V Japonsku sú Vianoce viac komerčným sviatkom a nesúvisia priamo s kresťanskými tradíciami. Japonci však radi slávia Vianoce s rodinou a priateľmi, pričom populárnym zvykom je objednávanie špeciálnych vianočných večerí z KFC. Tento nezvyčajný zvyk vznikol v 70. rokoch, keď reťazec KFC začal ponúkať vianočné špeciály, ktoré sa stali tak populárnymi, že si ich ľudia objednávajú aj mesiace vopred.V Austrálii prichádzajú Vianoce počas leta, takže ľudia často oslavujú na pláži, kde si pripravujú grilované jedlá a vychutnávajú si slnko. Austrálčania zdobia svoje domy svetielkami a organizujú vianočné pikniky, čo je veľmi odlišné od tradičného európskeho štýlu Vianoc. V Brazílii sú Vianoce obdobím rodinných stretnutí a slávnostných večerí, kde sa podávajú jedlá ako pečená morčacina a rôzne dezerty.

Niektoré krajiny majú vianočné zvyky, ktoré sa odlišujú od tradičných osláv a ponúkajú jedinečný pohľad na sviatočné obdobie. V Nórsku napríklad ľudia veria, že na Štedrý deň vychádzajú čarodejnice a zlí duchovia, preto ukrývajú metly, aby ich zlé sily nemohli ukradnúť. V Mexiku sa oslavujú Vianoce s veľkou pompou a tradičné oslavy zahŕňajú Las Posadas, čo sú procesie, ktoré zobrazujú hľadanie miesta na prenocovanie pre Máriu a Jozefa. Ľudia sa prezliekajú za biblické postavy a prechádzajú ulicami so sviečkami a spevmi. V Fínsku je dôležitou súčasťou Vianoc návšteva sauny na Štedrý deň, čo symbolizuje očistu tela aj duše pred začiatkom nového roka.

Hoci sa vianočné zvyky a tradície líšia od krajiny ku krajine, niektoré veci zostávajú rovnaké bez ohľadu na to, kde sa nachádzate. Vianoce sú predovšetkým sviatkom rodiny, lásky a pokoja. Ľudia na celom svete si počas tohto obdobia nájdu čas na stretnutie s blízkymi a oslavu spoločných chvíľ. Zdobenie vianočného stromčeka, výmena darčekov a príprava slávnostnej večere sú symboly, ktoré spájajú rôzne kultúry a národy. Vianoce sú sviatkom, ktorý nám pripomína dôležitosť byť spolu, šíriť lásku a rozdávať radosť. Nech už oslavujete Vianoce kdekoľvek, tento magický čas prináša pocit nádeje a pripomína nám, že aj malé gestá lásky môžu urobiť veľký rozdiel.

Slovenské tradície u Slovákov žijúcich v Poľsku

Slováci žijúci v Poľsku počas Vianoc dodržiavajú i slovenské tradície. Sú to najmä tí, ktorí žijú v južnej časti krajiny.

Štedrovečerná večera závisí podľa toho, či trávia Vianoce na Slovensku alebo v Poľsku. "V manželkinej rodine sa dodržiava tradícia, že sa dáva 12 chodov na vianočný stôl. Na štedrovečernom stole majú väčšinou ryby na rôzny spôsob, ovocné kompóty, viacero polievok, vrátane boršču. Ako povedal, nesmú však chýbať opekance. "Keďže mám jedno obľúbené slovenské jedlo, ktoré voláme 'pupačky', tak vždy tých 12 jedál doplníme o ten jeden chod slovenský, o 'pupačky' s makom.

Vianočné zvyky a tradície závisia podľa Smondeka od toho, ako sa Slováci do Poľska dostali. "Tí, ktorí sa dostali do Poľska, lebo sa posunula hranica, to sú severné časti Spiša a Hornej Oravy, dodržiavajú svoje rodinné tradície, ktoré sú dá sa povedať goralskými tradíciami.

Šéfredaktorka kultúrno-spoločenského časopisu Život Agáta Jendžejčíková pochádza z Novej Belej na Spiši. "V súčasnosti to patrí do Poľskej republiky. Narodila som sa tam a odtiaľ pochádzam, preto mám slovenský pôvod. Čo sa týka štedrovečernej večere, niektoré jedlá, ktoré sú typické pre Slovensko majú i oni. Ako povedala, je to vždy regionálne špecifikum. "To, čím sa líši štedrá večera je oblátka, ktorá je poľským zvykom. Pred začatím večere si želajú dobré vianočné sviatky a lámu si oblátku. Potom sa podávajú polievky, hubová polievka, boršč a pirohy. Každý to robí tak, ako to má zaužívané vo svojej rodinnej tradícii," priblížila Jendžejčíková s tým, že kapustnicu majú na Štedrý deň bezmäsitú. "Na Prvý sviatok vianočný sa do toho dáva bôčik alebo slanina, aby sa to ochutilo.

Krakovská miestna skupina Spolku Slovákov v Poľsku organizuje pravidelne vianočnú kapustnicu. "Väčšinou sa nás zíde okolo 30 až 40 ľudí. Dáme si kapustnicu, prinesieme vianočné koláče a niekto ešte nejakú slovenskú vianočnú špecialistu upečie, alebo urobí.

V obciach južnej časti Poľska, kde pôsobia miestne skupiny sa konajú novoročné stretnutia Slovákov.

Spolok Slovákov v Poľsku má podľa Smondeka viac ako 2000 členov. "V Krakove máme stálych členov približne 50.

tags: #vianoce #zvyky #polsko