Vinice Svätý Peter: História a súčasnosť

Priblížiť čitateľom Vínny festival Rizlingu vlašského, ktorý sa už siedmy rok koná v obci Svätý Peter v komárňanskom okrese a už nadobudol medzinárodný charakter, sa nedá bez nahliadnutia do histórie.

Napokon, Spolok vinárov svätého Urbana vo Svätom Petre ju vo výpravnom katalógu návštevníkom sprostredkúva v troch jazykoch - v slovenčine, maďarčine i v nemčine. Tak, ako sa v Karpatskej kotline patrí.

Veď ako zdôraznil vo svojom príhovore významný vinár Ing. Kaczor Kálmán z Maďaska, predseda jednej z degustačných komisii, Rizling vlašský - odroda, ktorú nám vinári z ostatných svetadieloch závidia - je mierotvornou odrodou.

Po desaťročiach vinárskeho putovania po svete si človek na staré kolená niektoré kraje zamiluje. Nemusia byť ďaleko, radšej bližšie, veď nohy sú už vydreté a kroky ťarbavé. Nech je to trebárs len tu „za rohom“.

Mojim krajom sa v súčasnosti stal Balkán. Do krajín tohto teritória chodím v starobe dva - tri razy do roka. Srbsko, Macedónia, Hercegovina, Čierna Hora, Chorvátsko, Slovinsko.

Za krásneho počasia, napriek tomu, že bolo Medarda, sme sa 8. júna t.r., my maturanti Strednej PTŠ vinohradnícko-ovocinárskej v Modre z roku 1957, stretli po šesťdesiatich rokoch.

Naším domovom je južnoslovenský vidiek, kde je zem taká úrodná, že z každého padnutého semiačka vyklíči rastlinka, kde na Petra - Pavla sa žne a na piesčitých, slnkom zaliatych kopcoch v septembri dozrieva hrozno.

VINÁRSTVO a PENZIÓN ST. za pomoci eurofondov ,tak zapadá do koloritu , akoby tu bol odjakživa. Je obkolesený vinohradmi a pivničkami, ktoré sa v tejto oblasti nazývajú „hajlokmi“.

Nachádzame sa hneď za rázovitou dedinkou Svätý Peter, na mieste, ktoré naši predkovia nazvali „Čőzheď“. Hrozno spracúvame najmodernejšou technológiou vo svojej pivnici, kde víno kvasí pri regulovanej teplote a vyzrieva v nerezových cisternách, plastových nádobách a drevených sudoch.

Vína z našeho vinárstva sú odrodovo typické, suché, svieže, chuťovo čisté s príjemnými kyselinami, v ktorých vyniká typický malokarpatský terroir.

Každý terroir si počas histórie vytvára svoj typický charakter, ale zvolená technológia ho dokáže podstatne zmeniť.

Všetko čo viem, je to, že neviem nič, zatiaľ čo iní veria, že vedia, čo nevedia. Príklad hľadania múdrosti v podaní starogréckeho filozofa.

Z historického hľadiska je vinica symbolom židovského národa Starej zmluvy. Boh si ich vyvolil za svoj ľud a vychovával ich na svojich cestách, aby prinášali ovocie spravodlivosti. No namiesto spravodlivosti vinica priniesla „krviprelievanie“ a „krik“.

Sériou poslov, ktorých poslal hospodár, sú proroci, ktorých Boh poslal Izraelu, aby hovorili jeho slovo a pripomínali im ich osud. No Židia „jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali“.

To nám pripomína Ježišov plač nad Jeruzalemom: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!

Podobenstvo pokračuje: „Napokon k nim poslal svojho syna, lebo si povedal: ‚K môjmu synovi budú mať úctu.‘ Ale keď vinohradníci zazreli syna, povedali si: ‚To je dedič.

Boh si vyvolil ľud Starého zákona, aby vybudoval svoje kráľovstvo. Poslal im svojho vlastného Syna, oni ho zabili. Potom prenajal svoju vinicu novému ľudu, kresťanskej Cirkvi Nového zákona, o ktorej svätý Peter vo svojom prvom liste hovorí: „Vy ste vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo, aby ste zvestovali slávne skutky toho, ktorý vás z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla.

My, kresťania, sme nový Boží ľud a Boh chce, aby sme prinášali plody spravodlivosti a svätosti. Boží súd v Starom zákone bol úplným odsúdením: „Aj oblakom prikážem, aby ju neskropili dažďom.“

V Novom zákone nám Boh neposlal Ježiša, aby nás odsúdil, ale aby nás zachránil. No my musíme prísť k nemu. On nám povedal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije. Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody."

To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili. „Ja som pravý vinič a môj Otec je vinohradník. On každú ratolesť, ktorá na mne neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá ovocie prináša, čistí, aby prinášala viac ovocia. Vy ste už čistí pre slovo, ktoré som vám povedal. Ostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak neostane na viniči, tak ani vy, ak neostanete vo mne. Ja som vinič, vy ste ratolesti. Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia; lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť“ (Ján 15, 1 - 5).

Keď Boh stvoril ľudstvo, mal sen pre všetky ľudské bytosti. Stvoril nás na svoj obraz, aby sme boli jeho telom na zemi a pokračovali v diele stvorenia. Kvôli našej dôstojnosti nás ustanovil za správcov stvorenia, „aby sme obrábali zem, aby sme ju zveľaďovali“, aby sme ju naplnili jeho Svätým Duchom. Žiadny anjel neodráža Boha, to robí len človek. Anjeli hovoria: „Svätý, svätý Boh.“ My hovoríme, zovretí v Božom náruči: Otče náš, príď kráľovstvo tvoje (to znamená: skrze nás); buď vôľa tvoja ako v nebi, tak aj na zemi (to znamená: skrze nás). V teológii tento Boží sen nazývame „plán spásy“ alebo „ekonómia spásy“. Boh nemá telo, Boh je Duch. My sme Božie telo. Boží sen sa nemôže uskutočniť bez nás.

Keď slávime „Sviatok práce“, blahoželáme všetkým pracujúcim. Všetci sme pracujúci. Aj Ježiš, svätý Jozef a Panna Mária boli pracujúci. Všetci pracujeme, aby sme mali dôstojný život, aby sme postavali nový dom, vybudovali dobrú rodinu. Záleží nám na budovaní Božieho kráľovstva tak, ako nám záleží na budovaní našich materiálnych domov? Staráme sa o Božiu vinicu tak, ako sa Boh postaral o nás? Napredujeme v kresťanskom vzraste? Sme zhovievavejší než v minulosti? Dávame viac prostriedkov na Pánovo dielo v našich chrámoch? Navštevujeme bohoslužby častejšie než v minulosti? Staráme sa o druhých ľudí viac než kedysi?

Vypočujme si, čo hovorí svätý Pavol o ovocí Ducha: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Galaťanom 5, 22 - 23). Aké ovocie prinášame v našich rodinách, v spoločnosti a v Cirkvi? Šírime lásku alebo nenávisť? Sme tvorcami pokoja alebo tvorcami problémov? Pri každom našom konaní majme vždy na pamäti, že sme zodpovední za Božie stvorenie.

Svoju homíliu uzavriem tradičným biskupským požehnaním v našej byzantskej liturgii: „Pane, Pane, zhliadni z neba a viď. Požehnaj túto vinicu, ktorú zasadila tvoja pravica,“ pomôž im, aby boli vernými pracovníkmi v tvojej Cirkvi a budovali tvoje kráľovstvo.

1.Vinohrady Záhoria ležia v regióne Záhorie, na krajnom západe, medzi riekou Morava a severozápadným okrajom Malých Karpát. Najvýznamnejšia časť vinohradov Záhoria sa nachádza v okolí mesta Skalica, známeho najmä červenými vínami. V porovnaní s južnými svahmi Malých Karpát, klimatické podmienky tu sú o niečo drsnejšie. Z hľadiska pôdno-geologického substrátu tu prevažujú fluviálne sedimenty riek (najmä Moravy a Myjavy) a viate piesky. Tunajšie vína sa vyznačujú vysokým stupňom typickosti. V meste Skalica pôsobí významný producent vysokokvalitných vín - VÍNO-MASARYK, s. r.

2.Malokarpatské vinohrady v užšom slova zmysle sa rozprestierajú na juhozápadných svahoch Malých Karpát od Bratislavy po Horné Orešany. Juhozápadné svahy tohto pohoria predstavujú skutočnú klenotnicu vinohradníctva na Slovensku. História vinohradníctva a vinárstva siaha v tejto oblasti takmer tritisíc rokov do minulosti a dlhé stáročia bol najvýznamnejším vinohradníckym regiónom u nás. Tento význam bol daný nielen vynikajúcimi prírodnými pomermi, ale aj relatívnou blízkosťou potenciálnych odbytísk, nielen Bratislava, ale aj vzdialenejšie končiny, predovšetkým české krajiny, Nemecko, Rakúsko, či Sliezsko. Názvy malokarpatských vinárskych miest a obcí majú medzi milovníkmi vína a odborníkmi ten najlepší zvuk. Z hľadiska reputácie sa im vari ani dnes nemôže žiadna iná oblasť na Slovensku rovnať. Kvalita vín zodpovedá dlhoročnej tradícii a skvelej povesti, od Svätého Jura po Častú sú to predovšetkým biele vína (najmä rizlingy), kým južný a severný okraj je naopak známy predovšetkým produkciou červených vín (Frankovka z Rače a Portugal modrý z Orešian). Je tu pomerne veľa výrobcov, ktorí si svojimi produktami získali dobré meno na trhu: Chateau MODRA, a.s., Modra, VPS, s. r. o., Pezinok, Víno Matyšák, s. r. o., Pezinok, Bríza Pezinok, DE vin Pezinok, JM Vinárstvo, Doľany, Karpatská perla, s. r. o., Šenkvice, Vínne pivnice Svätý Jur, s. r. o., Poľnohospodárske podielnícke družstvo Bratislava-Rača, Ing. Vladimír Valenta, Bratislava-Vajnory.

3.Vinohrady na nížinách a pahorkatinách východne od Malých Karpát. Tieto vinohrady sú v porovnaní s predošlými podoblasťami podstatne mladšie. Faktom však je, že aj v najsevernejších polohách tejto podoblasti je možné dopestovať hrozno vhodné na výrobu vysokokvalitných vín, či už je to v okolí mesta Hlohovec alebo v oblasti Čachtíc. Čo sa týka pôdno-geologického substrátu, tak prevažujú spraše. Z podnikov, ktoré sa zaoberajú produkciou vín v tejto podoblasti, je to napr. Víno MRVA & STANKO, s. r.

Južnoslovenská vinohradnícka oblasť zaberá územie nachádzajúce sa v najjužnejšej časti Slovenska (na mape zvýraznená červenou farbou), severne od rieky Dunaj. Rozdeľuje sa na dve odlišné podoblasti, líšiace sa vhodnosťou prírodných podmienok na pestovanie viniča. Západná časť, hlavne v okolí mesta Dunajská Streda, sa rozprestiera na fluviálnych sedimentoch Dunaja (štrky a štrkopiesky) a poskytuje podmienky predovšetkým vhodné na produkciu vín nižšej kvality. Naopak, východná časť, hlavne severne, severozápadne a severovýchodne od mesta Štúrovo poskytuje vhodné podmienky na dopestovanie odrôd náročných na teplo a slnečný svit. Sú tu jednoznačne najlepšie podmienky na dopestovanie hrozna vhodného na výrobu vysokokvalitných červených vín, ako aj napríklad odrody Cabernet Sauvignon, ktorá vyžaduje dlhšie vegetačné obdobie (v porovnaní s väčšinou u nás bežne pestovaných odrôd). V Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti v súčasnosti nesídli žiadny významnejší slovenský výrobca vín. Jednou z výrobných činností Združenia agropodnikateľov, družstvo Dvory nad Žitavou je aj produkcia vína.

Nitrianska vinohradnícka oblasť sa nachádza v severnej časti Nitrianskeho kraja a v malej časti Trnavského kraja (na mape zvýraznená zelenou farbou). Zo všetkých vinohradníckych oblastí Slovenska sa vyznačuje snáď najrôznorodejšími prírodnými podmienkami. História vinárstva siaha v tejto oblasti hlboko do minulosti, z oblasti Nitry sa zachovali najstaršie historické dôkazy o existencii vinohradníctva a vinárstva na Slovensku. Ide o tri staroslovienske modlitby pochádzajúce z obdobia Veľkej Moravy. Predpokladá sa, že základy vinohradníctva v tejto oblasti položili benediktínski mnísi zoborského kláštora v 9. storočí. Chýr o tunajšom víne sa začal šíriť po Európe v 18. a najmä v 19. Na pestrosť tu produkovaných odrôd výrazne vplývajú jednak pôdne pomery, ako aj klíma. Pôdy na svahoch majú často vysokú skeletnatosť, čo však nie je prekážkou. Geografická poloha a vyhovujúce zloženie pôd pohoria Tribeč a juhovýchodných svahov Považského Inovca vytvárajú výborné predpoklady k produkcii bohatých, odrodovo charakteristických a kvalitných vín. Víno pochádzajúce z tejto oblasti sa vyznačuje svojou autenticitou a vďaka špičkovým výrobcom dosahuje tiež vysokú kvalitu. Centrami vinárstva, s podnikmi vyrábajúcimi vína, sú mestá Vráble (Vinárstvo Vinanza, s. r. o.), Sereď (Hubert J.E., s. r. o.), Nitra (Víno Nitra, spol. s.r.o) a Topoľčianky (Vinárske závody Topoľčianky, s. r.

Stredoslovenská vinohradnícka oblasť je oblasť na juhu stredného Slovenska (na mape zvýraznená hnedou farbou), pri hraniciach s Maďarskom. Je to rozmanitá vinohradnícka oblasť, ktorá sa tiahne od Hontu až po Gemer. Aj keď v súčasnosti nepatrí medzi naše kľúčové oblasti produkcie vína, má vynikajúce pestovateľské podmienky a má veľkú perspektívu. Prvá písomná zmienka o vinohradníctve v tejto oblasti pochádza z roku 1135, kedy kráľ Belo II. Pôdne podmienky sú určované geologickým prevažne vulkanickým substrátom (andezity), na ktorom sa vytvorili úrodné andozeme. Pôdnym druhom sú ílovitohlinité až hlinité, čiže stredne ťažké pôdy. Zvýšený tepelný tok v tejto oblasti je ovplyvnený výskytom ložísk hnedého uhlia (okolie Veľkého Krtíša). Najkvalitnejšie vinohradnícke plochy sa nachádzajú na južných svahoch Krupinskej planiny a v Ipeľskej kotline. Vynikajúce vína, najmä z okolia Veľkého Krtíša, pochádzajú z odrôd: Tramín červený, Rizling rýnsky, Frankovka, Cabernet sauvignon, Svätovavrinecké, Veltlínske zelené. Centrom výroby vín v tejto oblasti je Veľký Krtíš, kde sídlia podniky AGRO-MOVINO, s. r. o. a VINOKURČÍK, s. r.

Východoslovenská vinohradnícka oblasť zaberá tri oddelené územia na juhu a na východe Košického kraja, vrátane dvoch obcí Prešovského kraja (na mape zvýraznená žltou farbou). Zasahuje na územie troch historických regiónov: Zemplín, Abov a Turňa. Väčšina tunajších vinohradov bola vysadená až v období socializmu. Ani to však nič nemení na skutočnosti, že produkty pochádzajúce z tejto oblasti sú už nutnou súčasťou ponuky slovenských vín. Zvlášť významné postavenie dosiahli tibavské vína vyrobené z hrozna viníc pri Tibave a Sobranciach na južných svahoch Vihorlatských vrchov. Podnebie sa vyznačuje výrazne vyšším stupňom kontinentality ako na západe Slovenska. Na druhej strane má však počasie stabilnejší ráz. Južný Zemplín disponuje teplým, mierne suchým podnebím, kým južné svahy Vihorlatských vrchov mierne teplým, avšak vlhkejším podnebím. V tejto oblasti sú spracovateľské podniky lokalizované predovšetkým v Tibave (Vino-vin Slovensko, s. r. o.) a v Orechovej (Regia tt, s. r.

Vinohradnícka oblasť Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrchom Rozhľadňa (469 m) a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog. Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca 5 000 ha). Na Slovensku je zákonom delimitovaných 907 ha (na mape zvýraznená bordovou farbou).

V roku 1996 prišiel bratislavčan, pracovať do Svätého Jura. Bol konateľom firmy dovážajúcej na Slovensko vinárske technológie z Nemecka, Francúzska a Rakúska. Vinárske prostredie ho chytilo za srdce a začala ho lákať samotná výroba vína. V tomto období sa spoznal s miestnym vinárom Jurajom Krajčírovičom, ku ktorému chodil nakupovať sudové víno. Juraj pochádzal z miestnej vinohradníckej rodiny. Bol to prvý obyvateľ Svätého Jura, ktorý po nežnej revolúcii v roku 1990 opustil zamestnanie, vybral rodinné vinohrady z družstva, začal pestovať hrozno, vyrábať a predávať víno. Prvý rok ich spolupráce bol rok 2000. Juraj prenajal Petrovi vo svojej pivnici 4 sudy. Vína sa síce vyrábali na Petrovu živnosť, ale od začiatku išlo o ich rovnocennú spoluprácu. Vyrobili 4 vína, všetky nafľaškovali a úspešne predali. Rizling rýnsky 2000 bol Šampiónom medzinárodnej výstavy VínoFest 2001 v Bratislave. Tento úspech ich definitívne spojil. Peter odišiel so zamestnania a začal sa naplno venovať výrobe vína. V roku 2001 spoločne založili firmu Vínne pivnice Svätý Jur, s.r.o. Od začiatku kládli dôraz na Svätojurský pôvod hrozna. V roku 2003 začali nakupovať hrozno od vinohradníka Ladislava Macháčka. Ten pre nich dnes pestuje hrozno na šestnástich hektároch svätojurských viníc a je ich hlavným dodávateľom. „Spolupráca s týmto vinohradníkom je aj po deviatich rokoch fantastická.

Celé dejiny mesta Svätý Jur sú písané vínom. Svätý Jur najviac preslávilo sladké botrytické víno, takzvaný Svätojurský samotok. Vo svojich spisoch ho podrobne popísal polyhistor, očovský rodák Matej Bel. Miestni vinári ho robili tak, že do vína z toho istého roku pridávali botrytídou napadnuté hrozno, čím ho osladzovali. S týmto vínom potom obchodovali po celej strednej Európe. Muselo byť veľmi dobré, pretože začiatkom osemnásteho storočia patrilo medzi najdrahšie vína v Rakúsko-Uhorsku. Svätojurský samotok mohol vzniknúť aj vďaka Svätojurskému šúru. Táto mokraď, prepojená ramenami s riekou Dunaj, vytvárala vhodné podmienky pre rozvoj botrytídy v čase zberu. Stúpajúca sláva vín lákala množstvo mešťanov z Bratislavy a Trnavy, ktorí sa tu snažili kupovať vinohrady. Získať pôdu však bolo pre nich veľmi ťažké.

Každý rok ich prvými vínami, ešte v novembri, sú Muller Thurgau, Pesecká leanka, Muškát moravský. Ich výrazné muškátovo-ovocné vône a chute sú dobre známe ich pravidelným zákazníkom. Neskôr prichádzajú na trh Veltlínske zelené, Rizling rýnsky, Rizling vlašský, Rulandské šedé, Tramín, Pálava. Pri červených si vybrali, inšpirovaní neďalekým veľtokom, Dunaj. Ak im pri kampani čas a situácia dovoľuje, snažia sa pri výrobe červených vín použiť technológiu kryomacerácie. Všetko sa to však začína už vo vinohrade. Tu sa už v zime snažia rezom redukovať úrodu na približne šesť rodivých očiek na jeden ker. To im zabezpečuje úrodu maximálne do jeden a pol kilogramu na ker. Pri takomto pestovaní sa v hrozne pri zbere vytvára optimálny pomer medzi cukrami a kyselinami.

Sláva svätojurského samotoku sa medzi miestnymi vinármi skloňuje často aj dnes. Preto sa aj oni rozhodli, že si ju pripomenú. Pretože miestne hrozno botrytída už nenapadá, tak sa rozhodli, že si zašlú slávu svätojurského sladkého skvostu pripomenú vo forme slamového vína. Od roku 2003 vyskúšali už niekoľko odrôd vrátane Veltlínskeho zeleného, Alibernetu, Rizlingu rýnskeho, Mülleru Thurgau či Frankovky modrej. Tento rok sa rozhodli pre odrodu, ktorá sa na výrobu slamového vína nepoužíva tak často, Zweigeltrebe.

Úplne od začiatku odbytujú svoje vína vlastnými silami. Peter Chowaniec vynakladal veľkú snahu pri hľadaní miestnych obchodných partnerov po celom Slovensku. Dnes spolupracujú so sieťou lokálnych distribučných firiem, dobre znalých svoje regióny. Vďaka tejto spolupráci nie je ničím zvláštnym, ak sa s ich vínami stretnete v Banskej Bystrici, Košiciach či v tatranských penziónoch. Prezentujú sa hlavne formou degustácií, ktoré má pevne pod palcom Peter Chowaniec. Okrem základných informácií sa ku každému vínu pridáva aj príbeh jeho vzniku. Takouto mravenčiou prácou so zákazníkmi dospel k stabilizácii predaja. Snaží sa, aby si ich vína mohli ľudia vychutnať za približne rovnakú cenu všade na Slovensku. Na 18.ročníku VINIALIES 2012 v Paríži dostali obidve vína, ktoré na súťaž poslali, Müller Thurgau 2011, neskorý zber, polosuché a Veltlín zelený, neskorý zber, polosuché, získali strieborné medaily. Žiaľ, Juraj Krajčírovič sa tejto dobrej správy nedožil. Prišla dva dni po jeho smrti. Má leví podiel na výrobe ocenených vín. Celej firme dal pečať svojej osobnosti.

Prehľad vinohradníckych oblastí na Slovensku

Prezentujú sa hlavne formou degustácií, ktoré má pevne pod palcom Peter Chowaniec. Okrem základných informácií sa ku každému vínu pridáva aj príbeh jeho vzniku. Takouto mravenčiou prácou so zákazníkmi dospel k stabilizácii predaja. Snaží sa, aby si ich vína mohli ľudia vychutnať za približne rovnakú cenu všade na Slovensku. Na 18.ročníku VINIALIES 2012 v Paríži dostali obidve vína, ktoré na súťaž poslali, Müller Thurgau 2011, neskorý zber, polosuché a Veltlín zelený, neskorý zber, polosuché, získali strieborné medaily. Žiaľ, Juraj Krajčírovič sa tejto dobrej správy nedožil. Prišla dva dni po jeho smrti. Má leví podiel na výrobe ocenených vín. Celej firme dal pečať svojej osobnosti.

tags: #vinice #svaty #peter