Verejné vypočúvanie kandidátov na sudcu Ústavného súdu SR

Verejné vypočutie kandidátov na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR sa konalo v priestoroch Zimnej jazdiarne Bratislavského hradu. Pôvodne avizovaný termín 9. a 10. apríla bol zmenený kvôli mimoriadnej schôdzi Národnej rady (NR) SR. O zmene informoval odbor komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR.

Parlamentný ústavnoprávny výbor začal v stredu (10. 4.) vypočúvať kandidátov na sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR. Po verejnom vypočutí by mal parlament zvoliť dvoch kandidátov na funkciu sudcu ÚS. Miesto sa vlani uprázdnilo po odchode sudkyne Jany Laššákovej.

O post ústavného sudcu chce zabojovať päť kandidátov. Sú nimi:

• Michaela Králová (navrhol poslanec NR SR Roman Michelko (SNS))
• Anton Dulak (navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave)
• Lívia Trellová (navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského)
• Martina Jánošíková (navrhol dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach)
• Zuzana Pitoňáková (navrhol verejný ochranca práv)

Vypočutie kandidátov pred členmi ústavnoprávneho výboru bolo možné sledovať naživo na webe NR SR. Z týchto dvoch kandidátov následne podľa Ústavy SR vyberie konkrétneho sudcu prezident SR.

Profily kandidátov a ich názory

Anton Dulak

Kandidát Anton Dulak takmer štyri hodiny odpovedal na otázky členov výboru, zástupcu prezidentskej kancelárie a ďalších poslancov NR SR. Dulak ozrejmil, že na funkciu sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR kandiduje už niekoľkýkrát. Ústavný súd vníma ako orgán, od ktorého sa očakáva, že bude koncentrovať to najmúdrejšie a najrozvážnejšie, čo sa v spoločnosti z hľadiska odborníkov objavuje. Svoju pozíciu akademika považuje za prínosnú pre činnosť ÚS.

Pri vypočutí Dulaka sa niektorí poslanci vrátili k situácii počas pandémie nového koronavírusu. Pýtali sa ho, aké opatrenia by sa dali urobiť, aby bol do budúcna systém nastavený efektívnejšie, a či by sa mal prijať tzv. pandemický zákon. Dulak reagoval, že je nereálne očakávať, že by prišiel zákon, ktorý vyrieši všetky životné situácie. Pripúšťa však, že by bolo dobré mať určitý zákon, ktorý by naznačoval, čo by sa malo, respektíve nemalo robiť v takýchto situáciách.

Dulak si nemyslí, že povinné očkovanie by sa malo ustanoviť právnym predpisom. S pojmom "povinné očkovanie" má problém, ale zdôrazňuje, že to neznamená, že je proti očkovaniu. Myslí si, že skôr by mali kompetentné orgány ľudí presviedčať, v čom je očkovanie prínosom.

Nesúhlasí s tým, aby sa do Ústavy SR zasahovalo často. Za hlavný princíp v otázke ľudských práv Dulak považuje ochranu ľudského života a ľudskej dôstojnosti a jeho slobody v spoločnosti. Pri otázke slobody prejavu by sme mali byť podľa neho obozretní. Sloboda slova by sa mala brať ako základný princíp a akékoľvek obmedzenia ako výnimky, ktoré treba posudzovať.

Dulaka do funkcie navrhla dekanka Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Na fakulte Dulak vyučuje. Pred poslancami deklaroval, že nie je členom žiadnej politickej strany.

Martina Jánošíková

Výbor vypočul aj kandidátku Martinu Jánošíkovú. Navrhol ju dekan Právnickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Poslancov okrem jej odborných znalostí a skúseností v otázke európskeho práva zaujímali aj témy ako legislatívny proces, ľudské práva či rozhodovanie ÚS.

Na otázky o pandemickej legislatíve reagovala tým, že na situáciu takéhoto rozmeru sme neboli pripravení. Zasahovať do základných ľudských práv prostredníctvom vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva nebolo podľa nej šťastné. Priestor na prípravu spoločnosti na možné ďalšie obdobné situácie vidí v NR SR.

Poslanci sa pýtali aj na názor kandidátky na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, že Švajčiarsko konalo nedostatočne v boji proti klimatickej zmene. Skonštatovala, že v medzinárodnom práve je jednoznačne definované právo na priaznivé životné prostredie a z toho plynie aj povinnosť štátov to rešpektovať. V našom právnom poriadku podľa nej takáto garancia vyplýva napríklad z práva na život.

Čo sa týka kompetencie predsedu parlamentu kedykoľvek ukončiť diskusiu v pléne, podľa Jánošíkovej by nebolo na škodu mať v ustanovení rokovacieho poriadku uvedené minimálne dôvody, pre ktoré môže predseda právomoc uplatniť. Pri ústavných zmenách by nešla cestou zvýšenia počtu hlasov poslancov NR SR na ich prijatie.

Jánošíková sa dotkla aj výhrad Európskej komisie (EK) k veľkej novele Trestného zákona, najmä v súvislosti s európskou prokuratúrou. Tu by podľa nej mohlo zo strany EK dôjsť ku konaniu pre porušenie zmluvy. Vysvetlila, že konanie má niekoľko fáz a pred prípadnou žalobou je na rade fáza komunikácie. Ak to nebude dostatočné, upozornila, že EK môže podať na Slovensko žalobu a následne by rozhodoval európsky súdny dvor, či sme porušili podmienky na fungovanie európskych prokurátorov u nás.

Michaela Králová

Králová pred parlamentným ústavnoprávnym výborom povedala, že ako sudkyňa denne prichádza do kontaktu s právami občanov. Kandidátka skonštatovala, že denne prichádza do kontaktu s ústavnými právami účastníkov konania, rieši ich problémy aj v ústavnej rovine. ÚS SR podľa Královej niekedy v jednej konkrétnej veci zaujme dva rôzne právne názory. Okrem iného pripomenula rozhodnutie o pozastavení účinnosti v časti novely Trestného zákona.

Krajská sudkyňa povedala, že nechať sa zaočkovať je každého osobná vec a malo by to tak aj zostať. Povinná vakcinácia môže byť podľa jej slov na hrane súladu s Ústavou. Napriek tomu však nie je proti.

Králová by podporila zvýšenie počtu sudcov ÚS vzhľadom na veľký počet vecí, ktoré tento súd prejednáva.

Ďalší kandidáti

Okrem spomínaných kandidátov sa o post uchádzajú aj Lívia Trellová a Zuzana Pitoňáková. Ich vypočutie by malo pokračovať vo štvrtok (11. 4.).

Politické pozadie

Na to, aby bola kandidátka či kandidát úspešný, potrebuje získať 90 hlasov poslancov. Pri súčasnom stave v parlamente to nepôjde bez spolupráce koalície a opozície. Ak totiž z dvojkolovej voľby nik nevzíde, vypíše sa ďalšia. A tam už bude stačiť podpora len 76 poslancov, ktorých koalícia má.

Podľa niektorých poslancov sa otvára priestor na kalkulovanie a taktizovanie. Miroslav Čellár, predseda Ústavnoprávneho výboru, však vylúčil, že by niekto ovplyvňoval to, koľkí kandidáti sa navrhnú.

Kto bude novým ústavným sudcom? Rozhodnutie je v rukách poslancov Národnej rady SR.

Tabuľka kandidátov na sudcu Ústavného súdu SR:

tags: #vipocuvanie #kandidatok #na #post #ustavneho #sudu