Vodný krst ponorením: Význam a symbolika

Vodný krst ponorením je dôležitý obrad v kresťanstve, ktorý má hlboký význam a symboliku. Veríme, že Sväté Písmo (Biblia) je neomylné a pravdivé Božie Slovo, síce ľuďmi napísané, ale inšpirované Duchom Svätým. To znamená, že Boh - Svätý Duch - viedol pisateľov, aby napísali to a len to, čo On sám chcel.

Biblický základ krstu

Doslovným významom slova krst, po grécky baptizma, je „ponorenie“. Grécke slovo kánon, ktoré znamená „pravidlo, mierku“, sa v kresťanstve od 4. storočia používa na označenie záväzného zoznamu kníh Starej a Novej zmluvy. V Biblii sa stretávame s pojmom krst v štyroch rozličných súvislostiach. Pri krste ide o ponorenie do vody „v meno Otca, Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19), ktoré je symbolickým vyjadrením kresťanovho stotožnenia sa s Kristovou smrťou a vzkriesením. Človek, ktorý sa krstí, sa celý ponorí do Božieho mena, čím vyjadruje to, že patrí Bohu a tiež duchovnú skutočnosť, že spolu s Kristom zomrel starému životu a spolu s ním bol prostredníctvom znovuzrodenia vzkriesený k novému životu, životu v Kristovi a pre Krista.

Podľa Písma nejde o umytie telesnej špiny, ale ide o „záväzok dobrého svedomia voči Bohu“ (1Pt 3,21), to znamená o skutok poslušnosti Božiemu slovu, ktoré hovorí: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16,16). Ešte pred začiatkom Kristovej verejnej služby vy­stúpil Ján Krstiteľ, volal izraelský ľud k pokániu a na znamenie tohto pokánia ich krstil (Mk 1,1-8). Biblický krst je v rozpore s dnes tak rozšírenou praxou krstu nemluvniat.

Ján Krstiteľ a krst

V osobe Jána Krstiteľa sa spája Starý a Nový zákon. Symboly Starého Zákona - prorocký hlas, asketická forma života, symboly očisťovania - teda starozákonné znaky a predobrazy, ktoré sa stretávajú s realitou a naplnením v osobe Ježiša z galilejského Nazaretu. Preto Ján Krstiteľ môže predstaviť Ježiša svojim učeníkom ako toho, ktorý bude krstiť inak ako to robil on. Ježišov krst už nebude len symbolom túžby po očistení ako Jánov, ale bude to krst Duchom Svätým a ohňom, bude skutočným narodením sa pre nový život, bude ponorením sa do Kristovho života a smrti a ponorením sa do jeho zmŕtvychvstania.

Symbolika ponorenia

Pri krste ide o ponorenie do vody „v meno Otca, Syna i Ducha Svätého“, ktoré je symbolickým vyjadrením kresťanovho stotožnenia sa s Kristovou smrťou a vzkriesením. Človek, ktorý sa krstí, sa celý ponorí do Božieho mena, čím vyjadruje to, že patrí Bohu a tiež duchovnú skutočnosť, že spolu s Kristom zomrel starému životu a spolu s ním bol prostredníctvom znovuzrodenia vzkriesený k novému životu, životu v Kristovi a pre Krista.

Ježiš hovorí: Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. Na tomto mieste môžme jasne vidieť, že Ježiš tu spomína podmienky vstupu do Božieho kráľovstva. Musíme sa zmeniť. Musíme sa zmeniť v našom zmýšľaní, našom konaní, v našom celom živote. Ako? Tým, že počúvame slová pravdy evanjelia a uveríme mu. A nielen ho vnútorne schválime, že je dobré, ale sa rozhodneme, že ho budeme žiť. Kto vypôsobí tú zmenu a rozhodnutie? Duch Svätý. On spôsobí ten dôležitý prerod ľudskej osobnosti, nech je akákoľvek. On nám dá schopnosť porozumieť evanjeliu a silu ho žiť. Nasledovať Krista v pravde. Žiť podľa toho, čo Ježiš nás učí a hovorí. To je znovuzrodenie z Ducha. Nový začiatok, nový život.

Všimnime si, že Ježiš hovorí v tomto poradí: 1. uveriť, 2. Krst bez viery nemá zmysel.

Krst Duchom Svätým

Naplnenie Duchom Svätým, ku ktorému došlo na Letnice v Jeruzaleme, Biblia tiež nazýva krstom, to znamená ponorením do Ducha Svätého (Sk 1,4-5). Ide o skúsenosť, nasledujúcu po obrátení človeka ku Kristovi, ktorá predstavuje jeho zmocnenie ku kresťanskej službe a k tomu, aby sa stal Ježišovým svedkom (Lk 24,49; Sk 1,8). Pri krste Duchom Svätým človeka Duch naplní a v jeho vnútri sa stane duchovným prameňom, tryskajúcim k večnému životu (J 7,37-39).

Tu si treba uvedomiť,že krst duchom svätým platí iba pre znovuzrodených,ktorý majú nebeskú nádej! Ludia s pozemskou náádejou tiež symbolizujú svoju oddanosť Bohu vo vode/ponorením/,.....ale nie je to "krst duchom svätým"! Nová zmluva bola uzavretá iba so skupinou "kráľov a kňazov"/túto možnosť mal vyvolený národ,..."kráľovské kňazstvo",...ale ju nevyužil/,....teda tí ,čo sú "kúpení zo zeme" a budú "vládnuť nad zemou".

Historický kontext

Počas celého prvého tisícročia bola všade v Cirkvi - na Východe i na Západe - samozrejmá a takmer výlučná prax krstu ponorením. Niekedy sa stretávame s námietkou, alebo mienkou, že prax ponorenia pri krste sa zrodila a rozvinula v dobe, kedy väčšinu krstencov tvorili dospelí, zatiaľ čo pre krst detí je praktickejšie a vhodnejšie previesť krst poliatím.

Ak z priestorových dôvodov nebolo možné ponorenie celého tela krstenca do krstného prameňa, krstenec bol ponorený do vody čiastočne a tak bola na jeho hlavu liata voda. Ešte v polovici 13. storočia sv. Tomáš Akvinský si kládol akademickú otázku, či je platný aj krst poliatím, resp. či krst ponorením je podmienkou jeho platnosti. Katechizmus jasne uvádza ponorenie krstenca do krstnej vody ako primárny spôsob slávenia krstu.

Význam pre veriaceho

Krst nielen radikálne otvára cestu k spáse, ale aj konkrétne zmýva z človeka všetok dedičný i osobný hriech. Pre Námana Sýrskeho sa sedemnásobné ponorenie do vĺn Jordánu stalo prostriedkom očistenia z malomocenstva, pre krstenca je jeho trojnásobné ponorenie do krstnej vody znakom a spôsobom jeho dokonalého očistenia. Pred nami sa totiž do vĺn Jordánu ponoril aj sám Kristus a tento jeho krst posväcuje jordánske vody a s nimi celú prírodu.

Pre sv. Pavla naše „pochovanie“, ponorenie sa do Kristovej smrti, predstavuje samotnú podstatu krstu. Ak sme sa totiž Kristovi stali „podobnými v smrti, tak mu budeme podobní aj v zmŕtvychvstaní“. V tomto „účinnom znaku“ vynorenia sa z krstnej vody nachádzame spolu s Nikodémom odpoveď na otázku: „Ako sa môže človek znova narodiť, keď je už starý?“ (Jn 3,4).

Podľa Matúša 28:19 súčasťou „činenia učeníkov“ je krst v meno Otca i Syna i Svätého Ducha. Týmto prehlásením sa deklaruje, že krstenec je pod autoritou a vládou Boha - i Otca, i Syna, i Svätého Ducha. Patrí Bohu, je jeho vlastníctvom. Toto prehlásenie je oznámené nielen tým okolostojacim pri krste, ale je to oznámené aj celému neviditeľnému duchovnému svetu: Krstenec prešiel zo sféry satanovej vlády hriechu a smrti do sféry autority, vlády a moci Boha Otca, Syna a Svätého Ducha.

Apoštol Peter, keď píše učeníkom Pána Ježiša v diaspóre, veriacim v evanjelium, hovorí aj o krste ponorením do vody: „ktorý aj nás, protiobraz zachránených v korábe, zachraňuje teraz ako krst…“ (1. Petrov 3:20-22). Krst je symbol skutočnosti (ktorý aj nás… zachraňuje teraz ako krst (1. Petrov 3:21)). „Symbol a skutočnosť sú si také blízke, že symbol je niekedy použitý, keď sa myslí na skutočnosť.“ Nezachraňuje samotný krst. Skutočný základ pre záchranu je osobná viera.

Východiskom a oporným bodom pre porozumenie tejto časti verša je skutočnosť, že krstom sa spasenie neuskutočňuje/nedosahuje, ale len symbolizuje - nie sme spasení zo žiadneho skutku, a preto ním nie je ani krst. Peter tu vyjadruje, že krst nie je prostriedok pre očistenie špiny tela, čiže pre očistenie od hriechov, ale je vonkajším vyjadrením vnútornej skutočnosti, že sme boli stotožnení s Kristom v ukrižovaní, smrti, pochovaní a vzkriesení (Galatským 2:20; Rímskym 6:3-10) a vo viere v túto skutočnosť došlo k odpusteniu hriechov a k očisteniu svedomia od viny hriechu - a odpustenie a očistenie urobil Boh.

Krst a život učeníka

Krst vo vode ponorením je medzník, deliaca čiara. Krst je deliaca čiara života v tom, že krstenec verejne deklaroval, že je pod autoritou a panstvom Ježiša Krista, je jeho učeníkom a nasledovníkom - a platí to raz a navždy. Cesta späť pre tých, ktorí boli v korábe, už nebola možná - starý svet zahynul, prestal existovať. Tak podobne ani cesta späť po krste vo vode ponorením už nie je možná. Krstenec krstom ponorením deklaruje, že sa pre neho skončilo panstvo a nadvláda hriechu a veriaci vstúpil do nového života v Bohu.

Dôležité je, čo sa odohráva vo vnútri a čo sa tým vyjadruje. Archeologické nálezy a história nám ukazuje, že prví kresťania sa dávali krstiť v riekach, jazerách, alebo baptistériách - krstiteľniciach, ktoré boli väčších rozmerov, jednak, že krstili dospelých, alebo väčšie deti (ktoré sami mali možnosť sa rozhodnúť) a po druhé, krstilo sa ponorením celého človeka. Mali buď kruhovitý tvar, alebo tvar v tvare kríža.

V sérii o krstoch sme sa dostali k obradu, ktorý je nazvaný „krst ponorením do vody“. V novom zákone nachádzame dve ustanovenia, ktoré učeníci Pána Ježiša Krista majú zachovávať. Sú nimi krst vo vode ponorením a večera Pánova. Obe nariadil Pán Ježiš Kristus. Obe sú symbolické, poukazujú na spasiteľné dielo Ježiša Krista a vzťah medzi ním a jeho vykúpeným ľudom.

Podmienky pre krst

Podľa toho, čo píšeme vyššie, odpoveď by mala byť zrejmá. Pokrstený môže byť každý, kto uveril a verí v evanjelium Ježiša Krista. To, čo je pre pristúpenie ku krstu potrebné, je, aby, povedané stručne, krstenec bol nové stvorenie v Kristu. Kým človek najprv neurobí pokánie a neuverí v evanjelium, nie je očistený krvou Ježiša Krista, nemá ešte dobré svedomie pred Bohom.

Zo stránok Nového zákona vieme, že krst je určený iba veriacim. Z príkazu Pána Ježiša v Matúšovi 28:19-20 je zrejmé, že krst je súčasť činenia učeníkov Pána, nasledovníkov Krista. Činenie učeníkov Ježiša Krista sa uskutočňuje hlásaním evanjelia Ježiša Krista, vyučovaním pravdám, ktoré sú v evanjeliu obsiahnuté a zvestované a následne vyznané slovne a aj skutkom - ústnym prehlásením (svedectvom) a krstom ponorením.

Aby bol človek spasený a stal sa učeníkom Ježiša Krista, musí činiť pokánie a uveriť v evanjelium Ježiša Krista. Oboje, pokánie aj viera, predchádza krstu ponorením. O tom, že pokánie predchádza krstu, hovorí Peter v odpovedi tým, ktorí počúvali jeho kázeň na Letnice. Pýtali sa ho: „Čo máme robiť, mužovia bratia?“ (Skutky 2:37). Peter odpovedal: „Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov…“ (Skutky 2:38).

V tejto odpovedi Peter uviedol, že krst sa má uskutočniť na meno Ježiš. a) Odlíšil krst Jána Krstiteľa od krstu ponorením vo vode na meno Ježiš (v meno Otca, Syna a Ducha Svätého). To, čo majú tieto dva krsty spoločné, je, že obidva sú vonkajším svedectvom a znázornením vnútornej skutočnosti. Srdce krstenca robí pokánie. To, čo ich odlišuje, je, že zatiaľ čo Jánov krst znázorňuje len pokánie, krst na meno Ježiš znázorňuje spasenie cez stotožnenie s Kristom.

Veriaci-4 Citaj dobre co Hovori pri ponarani Jezis Janovi nechaj to teraz tak lebo to tak musi byt.POSLAL PAVLA JEZIS KRSTIT? K SPASE POTREBUJEME KRST JE TO TAK? Lotor na krizi nemusel byt pokrsteni ked ze mu ucast v raji slubyl Pan Jezis Kristus ktory je sam spasenim.

Klein je katolik, dvaja nekatolici chcu kvoli zazraku ,ktory sa udial v katolickom kostole krst svojho dietata.......tak aku reakciu chces od neho ??? a preco vlastne ?

Film, ktorý vám ukáže ako prebieha Krst prijatím ducha svätého na ulici a bez vody a ako to prebieha spolu s vodou.Predpokladám, že film bude pre vás poučením a pomôže v raste k viere v Ježiša Krista a otvorí vám oči pred falošnými učeniami..Lou BEGA a jeho príbeh začína od min.

Tabuľka: Porovnanie krstov

tags: #vodny #krst #ponorenie