Dóm svätého Martina, nepochybne najzachovalejší a najväčší gotický kostol v Bratislave, dominuje panoráme mesta už po stáročia vďaka svojej veľkosti. Tento trojloďový gotický kostol z 15. storočia bol kedysi korunovačným chrámom. S jeho stavbou sa začalo začiatkom 14. storočia na mieste staršieho románskeho kostola.
Pohľad na Dóm svätého Martina
História a Vývoj
Na stavbe a prístavbách sa podieľali známi stavitelia pracujúci na Dóme sv. Chrámu. Chrám bol vysvätený v roku 1452, ale následné dostavby trvali až do roku 1510. Až v 18. storočí sa pristúpilo k novým úpravám v barokovom štýle, ktoré realizovali poprední umelci. V polovici 19. storočia nasledovala ďalšia prestavba, vedúca k regotizácii chrámu.
Najstaršiu históriu dodnes zahaľuje tajomstvo. Z historických dokumentov sa dozvedáme, že v roku 1204 požiadal hradný kastelán pápeža o povolenie preložiť do podhradia kostol Spasiteľa. Pápež Honorius III. roku 1221 dovolil, aby kostol a kapitulu presťahovali z hradu do podhradia. Zdá sa, že už vtedy stál v podhradskej osade kostolík sv. Martina, ktorý rozšírili a prestavali pre kapitulu a prepošta. Kostol postupne upravovali cez celé 14. st.
Vytýčené hranice mesta, ochraňované mestskou hradbou nesmel prekročiť ani mestský farský chrám. Musel sa teda svojou západnou stranou dotknúť hradby a namiesto bašty, ktorú pri výstavbe kostola zrúcali, musela ako hradba slúžiť jedna veža nového chrámu. Chrám sa staval pomerne dlho, približne pol storočie a majstri, ktorí ho stavali sa dosť často menili.
Podľa nich klenbu zaklenuli v polovici 15. Po dokončení krásneho vysokého halového trojlodia sa však ukázalo, že pre potreby kapituly treba zväčšiť aj časť pri oltári - sanktuárium. A tak sa znovu dali do práce stavitelia, kamenári, murári a tesári a na východnej strane kostola postavili nádherné presvetlené neskorogotickou klenbou zakryté kňazisko. Ešte pred koncom storočia, za vlády Mateja Korvína postavili nový hlavný oltár.
Kostol sa okrem toho stal miestom večného odpočinku najvýznamnejších osobností krajiny. Steny chrámu pokrývali prepychové umelecké náhrobné kamene a niektoré z nich boli zapustené i do dlážky. Na začiatku 18. st. považovali jeho interiér za zastaralý a preto ho pod vedením ostrihomského arcibiskupa Imricha Esterházyho začali nanovo upravovať.
Cenné umelecké diela odstránili a nahradili ich novými podľa svojho vkusu. Zo zachovalých vecí sa uchovalo Donnerovo súsošie sv. Martina, ktoré ozdobovalo hlavný oltár. Časť bohoslužobných predmetov a ornátov odviezli v 19. st.
Korunovačný Chrám
Po obsadení veľkej časti krajiny v 16. storočí Turkami získal Prešporok (Bratislava) titul korunovačného mesta uhorských kráľov. Korunovačným kostolom sa stal Dóm sv. Martina a prvá korunovácia sa tu uskutočnila v roku 1563. Spolu tu do roku 1830 korunovali 11 panovníkov a 7 kráľovských manželiek. Všetci tu korunovaní panovníci boli z rodu Habsburgovcov.
Keď sa starý Prešporok v polovici 16. Storočia stal mestom, kde sa konali krajinské snemy a kde sa zo svojej Turkami obsadenej rezidencie uchýlil aj ostrihomský arcibiskup, bolo treba uvažovať aj o výbere nového miesta, kde by bolo vhodné v budúcnosti korunovať uhorských kráľov.
V takto novoupravenom chráme korunovali ako prvú Máriu Teréziu. V kaplnke sv. Jána Almužníka strážili v septembri 1825 takmer tri týždne kráľovskú korunu.
Korunovačné slávnosti v bratislavskom dóme pripomína dnes koruna na vrchole veže, koruna vo výplni pestrofarebného okna za hlavným oltárom a zoznam korunovaných kráľov a kráľovien, namaľovaný na stene vľavo od oltára.
Tradícia korunovácií ožíva vždy v posledný júnový víkend. Táto najväčšia slávnosť v meste pritiahne každoročne do Bratislavy desaťtisíce zvedavcov, ktorí sa stávajú súčasťou veľkolepej historickej ceremónie, turnajov a osláv. Počas korunovačných slávností sa podávala Frankovka modrá, ktorú údajne obľubovala aj panovníčka Mária Terézia, ktorá bola v Dóme sv.
História korunovácií: Od staroveku po súčasnosť
Korunovácia Márie Terézie v Dóme svätého Martina
Architektonické Detaily
Pozornosti obyvateľov a návštevníkov Bratislavy neunikne najpôsobivejšia dominanta Bratislavy, Katedrála sv. Martina, ktorá je spolu s hradom charakteristickým symbolom mesta. Ich vzájomné dejiny sú prepojené.
Keďže kostol už viac nepostačoval potrebám rastúceho mesta, rozhodlo sa pre stavbu nového prepoštského chrámu, teraz už v gotickom slohu. Jeho súčasťou bolo polygonálne (s mnohouholníkmi) ukončené presbytérium, oproti súčasnému kratšie a vtiahnutá veža s bočnými priestormi. Vchádzalo sa doň severným portálom s tympanonom (polkruhová plocha nad vstupným portálom) s reliéfom Najsvätejšej Trojice.
Pôvodným zámerom bolo postaviť baziliku, ktorej trojlodie malo hlavnú loď vyššiu ako bočné lode. Staviteľský zámer vytvoriť baziliku zmenili a v rokoch 1448 - 1452 pristúpili k halovému konceptu s rovnakou výškou lodí. Trojlodie zaklenuli osobitou klenbou s veľkolepou neskorogotickou geometrickou kompozíciou. Nový gotický kostol zasvätili v roku 1452 Najsvätejšiemu Spasiteľovi a sv. Martinovi.
Zaujímavosťou je takmer nepozorovateľná asymetria, pravdepodobne zámerná, prevzatá z gotických stavieb južného Nemecka. Chrámová loď znázorňuje Kristovo telo na kríži a presbytérium sklon jeho hlavy.
Na mieste bývalej gotickej sakristie pribudlo umelecky najhodnotnejšie dielo v celej Bratislave, kaplnka sv. Jána Almužníka. Kaplnka bola postavená ako mauzóleum alexandrijského patriarchu sv. Jána Almužníka, do ktorej boli uložené telesné pozostatky svätca. Zároveň bola koncipovaná ako pohrebná kaplnka samotného arcibiskupa.
Veľkú prestavbu veže a západného priečelia podmienil požiar v roku 1760. V rámci úprav umiestnili na hlavnú korunnú rímsu barokové sochy, diela sochára Petra Buchbergera, z ktorých sa zachovala kamenná socha Krista, sv. Petra a sv. Pavla.
Dnešný stav interiéru chrámu, po viacnásobných prestavbách, pochádza z polovice devätnásteho storočia, kedy počas prísnej regotizácie dal architekt Jozef Lippert z chrámu odstrániť všetky renesančné a barokové prvky. Výnimku tvorí vzácne dielo Georga R. Donnera, ktorým je baroková socha svätého Martina.
Korunu umiestnili na vrchol chrámovej veže už v 18.st., keď namiesto starej zhorenej osadili zvlnenú barokovú strechu, pokrytú medeným plechom. Vežu neskôr opravili a zvýšili o 12 lakťov. Na jej vrchol umiestnili novú pozlátenú napodobeninu uhorskej kráľovskej koruny.
Interiér Dómu svätého Martina
Interiér a Výzdoba
Po vstupe cez hlavný portál sa návštevník ocitne v podveží chrámu. Presbytérium z 15. storočia je od trojlodia oddelené schodmi z červeného mramoru. V jeho závere stojí oltár z konca 19. storočia v tvare stredovekého relikviáru.
Dominantou pravej (južnej) lode je oltár Sedembolestnej Panny Márie. Dominuje mu v strede osadená socha Panny Márie, držiacej v náručí ukrižovaného Krista. Na čelnej stene lode sa na podstavci nachádza skvost barokového sochárstva - bronzové súsošie Svätý Martin so žobrákom od Georga Rafaela Donnera z roku 1734.
Ľavá (severná) chrámová loď obsahuje dva bočné oltáre. V smere od svätyne je prvým neogotický krídlový oltár Kríža, zvaný aj oltár Kalvárie. Druhým oltárom je oltár svätého Ondreja.
Umelecky najvýznamnejšou z kaplniek Katedrály svätého Martina je baroková kaplnka svätého Jána Almužníka. V rokoch 1729 - 1732 ju na mieste bývalej gotickej sakristie dal postaviť arcibiskup Imrich Esterházy. Druhou samostatne stojacou kaplnkou je kaplnka svätej Anny pri severnom múre chrámu.
Dómska krstiteľnica je z bronzu a má tvar kalicha. Jej spodná časť, vysoká 92 cm, je najstarším objektom katedrály.
Kaplnka kráľovnej Žofie je pomenovaná po českej kráľovnej Žofii Bavorskej, manželke kráľa Václava IV.. V časoch najväčšieho rozmachu jej knižničný fond obsahoval tritisíc päťsto kníh. Kolekciu klenotnice tvorí vyše štyridsať kalichov, dvadsaťštyri relikviárov, desať monštrancií a niekoľko desiatok ďalších liturgických predmetov.
Veža a Zvony
Veža: Na jej vrchole je vo výške 85 metrov umiestnený model uhorskej kráľovskej koruny, ktorý váži 150 kg a má výšku 164 cm.
Zvony: Z pôvodných šiestich zvonov ostal len najväčší a najstarší zvon Wederin z roku 1674, ktorý odlial Balthasar Herold. Tento 2,5 tony vážiaci zvon patrí medzi najvzácnejšie v Európe. Až v roku 2000 dostal Dóm sv.
V roku 1764-1766 po ničivom požiari spôsobenom bleskom sa uskutočnila veľká prestavba veže, kedy na vrchol umiestnili model uhorskej kráľovskej koruny zhotovenej z medi. Po opätovnom požiari v roku 1833 na jej vrchol umiestnili 1,57 m vysokú a 300 kg vážiacu už súčasnú pozlátenú korunu na pozlátenom vankúši, ktorá symbolizovala úlohu poslania Dómu sv.
Detail veže Dómu svätého Martina s korunou
Krypty
V hrobkách dómu sv. Martina dodnes odpočívajú mnohí účastníci a svedkovia prešporských korunovácií.
Podzemie sa člení na viacero krýpt, z ktorých návštevníkom sú prístupné iba tzv. kanonická a mestská krypta. Jednou z najzaujímavejších častí je verejnosti neprístupná arcibiskupská hrobka nachádzajúca sa pod kaplnkou svätého Jána Almužníka, kde sú v honosných rakvách uložené telesné ostatky štyroch po sebe nasledujúcich ostrihomských arcibiskupov.
Ďalšou významnou kryptou pod Dómom je rodová hrobka Pálfiovcov pod severnou časťou Dómskeho sanktuária, ktorej vstup prekrýva mohutná kamenná platňa pod epitafom Jána Draškoviča pri severnom múre kostola. Do hrobky bolo v priebehu dvestoštyridsiatich piatich rokov uložených najmenej dvadsať osôb.
V jezuitskej krypte boli počas niekdajšej rekonštrukcie všetky hrobové miesta zničené, kostrové pozostatky nahromadené do niekoľkých kolumbárií a následne zamurované.
Krypty sú verejnosti prístupné počas turistickej sezóny od veľkonočných sviatkov (začiatok sezóny je preto pohyblivý) do sviatku sv. Martina 11.
| Krypta | Významné osobnosti pochované v krypte |
|---|---|
| Arcibiskupská hrobka | Arcibiskupi Imrich Eszterházy, Mikuláš Csáky, František Barkóczy, kardinál Jozef Batthyány |
| Kanonická hrobka | Kanonici a prepošti Bratislavskej kapituly - prepošt Vojtech Pogány, Jozef Ignác Bajza |
| Rodová hrobka Pálfiovcov | Palatín Ján Pálffy a jeho manželky s deťmi |
Dóm sv. Martina je jednou z dominánt mesta. Po stáročia bol stredobodom kultúrneho, cirkevného a spoločenského diania.
Dňom 31. marca 1995 sa Dóm sv. Martina stal Konkatedrálou Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy a od 14. V súčasnosti je Katedrála sv. Martina najvýznamnejším kostolom v Bratislave, jedným z najväčších na Slovensku a spolu s Bratislavským hradom patrí k turistami najviac navštevovaným miestam.
tags: #dom #kostol #v #bratislave