Biblia ako celok je Božím zjavením a každé slovo má svoj význam, ktorý je aplikovateľný na našu spásu. Napriek tomu Biblia nie je písaná bez celistvosti a vzájomného prepojenia.
Existuje veľa príbehov zo života svätcov, ktorí veľa kľúčových rozhodnutí vo svojom živote prijali po tom, čo si otvorili náhodne Bibliu a prečítali si určitú stať Biblie ako odpoveď na ich pochybnosti.
Príklady zo Života Svätých
Jeden z najznámejších príbehov sa udial v živote sv. Františka z Assisi. Jedného dňa bol pozvaný do domu svojho priateľa Bernarda di Quintavalle, ktorý sa Františkovi zveril so svojím odhodlaním zanechať všetko čo má a túžbe prežiť spolu s Františkom život v chudobe. Po dlhom rozprávaní, meditovaní, účasti na Svätej omši a modlitbe požiadali Boha o osvietenie ako konať aj cez Sväté písmo, aby lepšie spoznali Jeho svätú vôľu. Trikrát otvorili nezávisle od seba Bibliu na mieste, kde Ježiš hovorí svojím apoštolom, aby ho nasledovali a nič si na cestu so sebou nebrali, ani jedlo ani peniaze.
Druhý príklad je zo života sv. Terézie z Lisieux. Keď Terézia cítila určitý nepokoj keď jej duša túžila slúžiť Bohu mnohými spôsobmi a na veľa miestach, jedného dňa otvorila zošit, v ktorom bola uvedená pasáž ktorú hľadala. Píše sa v nej o Láske ako prvej a najdôležitejšej veci, ktorá ak chýba, všetky aktivity a vlastnosti sú zbytočné. Vtedy sv. Terézia pochopila, že jej poslaním je pestovať lásku a to na mieste, kde sa nachádza.
Upozornenie na Nesprávny Prístup
Napriek tomu otec Alain Bandelier upozorňuje, že tento prístup k čítaniu Svätého písma nie je správny, ak ho berieme ako lotériu, kde stierame losy a čakáme čo z toho vzíde. Bez hlbokého duchovného úsilia, ktoré je potrebné na správne rozhodovanie sa, uplatňovanie len princípu “urobím ako otvorím,” môže hraničiť s formou mágie. Je to rovnaké ako keď si niekto zavesí ruženec do auta nie s úmyslom modliť sa ho, ale ako predmet povery, ktorý ho má len svojou prítomnosťou ochrániť. Preto je potrebné, aby veriaci človek bol obozretný a uvedomoval si, že je slobodným človekom, ktorý musí používať všetky Bohom dané vlastnosti vrátane vôle a rozumu, na to aby sa rozhodol v súlade s Božou vôľou.
Katolícka cirkev nehlása fatalizmus, že všetko je predurčené a rozhodnutia človeka nie sú slobodné. Preto pohľad na Bibliu, že riadi naše rozhodnutia môže mať nádych fatalizmu, ktorý opiera človeka o zodpovednosť za vlastné rozhodnutia. Osobitne rizikový tento prístup je ak sa uplatňuje v náboženských skupinách, kde psychicky labilnejší ľudia sa môžu stať objektom manipulácie.
Ako čítať Bibliu? | #Biblia 4
Biblický Výklad a Princíp "Sola Scriptura"
Význam Sola Scriptura, Jedine Písmo, predstavuje princíp konečnej autority a zákona, na ktorý sa môže veriaci nielen spoľahnúť ale i kedykoľvek odvolať. Svätá Biblia, prof. Charakter každej osoby spoznávame na základe činov, ktoré robí a slov, ktorými ich vysvetľuje. Tak aj zjavenie Boha pozostáva z jeho činov a jeho slov.
Preto ak chceme spoznať, kto je vlastne Boh, tak si musíme všímať, čo hovorí a ako koná. Boží príbeh so svetom je preto pre nás životne dôležitý. Príbeh Biblie je príbehom Božej milosti, ktorá prichádza zachrániť stratené ľudstvo. Niektorí biblickí odborníci tvrdia, že ak chceme rozdeliť Bibliu na dvoje, tak by sme ju mali rozdeliť na Genezis 1-11 a potom zvyšok celej Biblie.
Takýmto rozdelením chcú správne povedať, že prvých 11 kapitol tvorí akési parenisko či semenisko celej Biblie. Biblický príbeh začína Bohom: Na počiatku stvoril Boh nebo a zem. Toto stvorenie nevyjadruje iba Božiu nevystihnuteľnú múdrosť a nesmiernu moc, ale odráža aj jeho podstatu dokonalosti: Boh videl, že všetko, čo utvoril, bolo veľmi dobré (Gn 1:31).
Na vrchole je stvorenie uspôsobené pre osobný vzťah s Bohom, ktoré má konať ako Boží agent, vládnuť a starať sa o celý stvorený poriadok - ľudská bytosť, či aby sme boli presnejší, dve ľudské bytosti. To, čo bolo stvorené na veľkolepom „plátne“ v Gn 1, sa zdá byť vyjadrené takmer domácky v Gn 2, kde sa pozornosť presúva na vzťah s Bohom, pre ktorý boli Adam s Evou určení.
Je to vzťah skvelého naplnenia a slobody, ale predsa je tu nevyhnutný poriadok, v rámci ktorého je jedine možné užívať slobodu. Boha musia uznávať a ctiť si ako Boha. To je základnou danosťou sveta, ktorý on stvoril. Čo on hovorí, to sa musí poslúchať.
Verše z Rímskym 8
Rimanom 8:28 - "Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia."
Rim 8,9 - Kto je na základe krstu spojený s Kristom, v tom zvláštnym spôsobom prebýva Duch Svätý. Kto však ťažkým previnením toto spojenie preruší, stratí tým dôvernú blízkosť Božieho Ducha, ktorý je Duch Otca a Syna (Boží Duch, Kristov Duch označuje jednu a tú istú osobu Najsvätejšej Trojice). "Vy nežijete telesne, ale duchovne," t. j. nie v stave, v ktorom panuje zlá žiadostivosť, ale v stave, v ktorom panuje Duch svojou milosťou.
Rim 8,10 - Telo odumrelo hriechu mystickou smrťou pri krste (6,6). Iný výklad: Telo má v sebe zárodok smrti vzhľadom na hriech. "Duch je život", t. j. duša žije životom milosti a má v sebe silu večného života.
Rim 8,14 - Keď ovládame svoje telesné žiadosti pod vedením Ducha Svätého, sme Božie deti a Kristovi bratia.
Rim 8,15-16 - Otroka donucuje k dobru len strach pred trestom. Aj Starý zákon bol trocha v duchu tohto strachu, aspoň v tom zmysle, že nútil Izraelitov k dobrému životu trestmi. V Novom zákone sme sa stali milosťou Ducha Svätého Božími deťmi a Všemohúceho môžeme vo svätej dôvere volať: Otec (hebr. Abba). Preto máme plniť Božiu vôľu z lásky k Otcovi, nielen zo strachu pred trestom. Duch Svätý v nás vzbudzuje nežný vzťah k Otcovi, a tak potvrdzuje, že Boh nás skutočne prijal za svoje deti.
Rim 8,19-23 - Prvotným hriechom bola narušená aj celá príroda a až doteraz trpí a vzdychá pod ťarchou hriechu. Hriešny človek ju zneužíva na zlé ciele a tak ju hanobí. V budúcej sláve aj jej sa prinavráti hodnosť, ktorú jej určil Stvoriteľ.
Rim 8,23 - Adoptívne synovstvo je už získané, no očakávame plnosť jeho účinkov: "vykúpenie tela" čiže slávne vzkriesenie (1 Kor 15, 45-49).
Rim 8,24 - Ako Božie synovstvo (v. 15. 23) aj naša spása je realita získaná už v tomto živote, ale očakávame jej dokonalé uskutočnenie.
Rim 8,28-29 - Syntéza Božieho plánu spásy. Podobnosť obrazu nie je vonkajšia: v krste je začiatok našej premeny v Kristovi, ktorá sa rozvíja až do konca čias (porov. 2 Kor 3, 18; 1 Kor 15, 49).
Rim 8,31-39 - Krásny hymnus na Božiu lásku napĺňa nás hlbokou dôverou.
Rim 8,32 - Ohlas na obetu Izáka (Gn 22, 16).
Rim 8,36 - Ž 44, 23.