Konferencia biskupov Slovenska (KBS) si v roku 2015 opätovne zvolila arcibiskupa Stanislava Zvolenského za svojho predsedu. Toto rozhodnutie prinieslo so sebou otázky o budúcnosti slovenskej cirkvi a riešení pretrvávajúcich kontroverzií.
Napokon si ho biskupi opätovne zvolili na ďalšie tri roky v treťom kole hlasovania.
Zvolenského sprevádzali predošlé dve funkčné obdobia rôzne škandály, kontroverzné postoje a rozhodnutia. V neposlednom rade sa ho dotýkala aj kauza Róberta Bezáka.
Dobre si uvedomuje, že ešte veľakrát bude musieť riešiť kauzu odvolania trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka, ktorá máta slovenskú cirkev od roku 2012.
„Prijal som to s vedomím veľkej zodpovednosti,“ zneli Zvolenského prvé slová po treťom víťazstve za posledných šesť rokov. Ako prezradil, možno by aj bol rád, keby ho nezvolili, ale napokon svoju funkciu prijal.
Po opätovnom zvolení Zvolenský zdôraznil svoju ochotu rozprávať sa s Róbertom Bezákom, ak na to Bezák pristúpi. Ponuka na finančnú pomoc - biskupský dôchodok - Bezákovi zo strany biskupov stále platí, no on ju odmietol.
„Je to otázka, ktorá je pre nás všetkých boľavá. Ale, žiaľ, musím troška odporovať vašej otázke. Nie je v kompetencii KBS riešiť toto zásadným spôsobom. My môžeme na rovine ľudskej a bratskej zvažovať, aké možnosti sú, ale je isté, že aj emeritný arcibiskup otec Bezák bude musieť komunikovať s predstaviteľmi Svätej stolice,“ prezradil Zvolenský ochotu rozprávať sa so samotným Bezákom, ak on na to pristúpi.
Oslovení analytici sa zhodujú, že pravdepodobne neexistoval súper, ktorý by mohol Zvolenského vo voľbách zdolať. Myslia si, že kauza Bezák sa s ním bude ťahať ďalšie obdobie, čo nemusí byť pre cirkev prínosom.
„Pre mňa osobne nie je pán Zvolenský pevný človek. Na Bezákovi bolo zvláštne, že sa za neho museli prihovárať cudzie krajiny, aby ho pápež prijal, nie svoji,“ povedal teológ Jozef Pavlovič.
„Bolo to také podivné, že sa do toho nestarali, skôr sa dištancovali. Na základe toho, čo pán Zvolenský rozpráva na katechézach, zdá sa mi to sladkasté a naivné. Ale možno ľudia to tak chcú počuť,“ uzavrel Pavlovič.
Pri včerajšej voľbe došlo k zmene na poste podpredsedu, kde nitrianskeho biskupa Viliama Judáka vymenil košický arcibiskup Bernard Bober. Biskupi zároveň rozhodli, že generálnym sekretárom KBS bude naďalej banskobystrický biskup Marián Chovanec.
Teológ Miroslav Kocúr zdôraznil, že funkčné obdobie Zvolenského bude navždy spojené s netransparentným odstránením Bezáka z funkcie a pomerne pasívnou pozíciou pri snahe vniesť do celej situácie viacej svetla.
Cirkevný analytik Imrich Gazda uviedol, že voľba Zvolenského ho neprekvapila, pretože požíva medzi ostatnými biskupmi rešpekt. Vyčítajú sa mu hlavne kauza Bezák a ťažší spôsob komunikácie s verejnosťou, na čom by mal popracovať.
Podľa Zvolenského funkcia predsedu KBS nie je totožná s funkciou predsedu vlády, ale má skôr koordinačný charakter medzi biskupmi.
Moja funkcia predsedu KBS nie je funkcia na spôsob predsedu vlády. Moja funkcia je koordinačná medzi biskupmi, že chceme postupovať v určitých veciach spoločne. Funkcia predsedu je takým koordinázorom, má vytvárať konsenzus medzi biskupmi.
Prirodzene, rátam s tou možnosťou, že by som nebol znova zvolený. Tá by bola pre mňa naisto príjemnejšia. Bol som zvolený v treťom kole.
Najväčšie kauzy Stanislava Zvolenského
Medzi najvýznamnejšie kauzy, ktoré sprevádzali Zvolenského pôsobenie, patrí kauza Róberta Bezáka, odlúčenie cirkvi od štátneho rozpočtu, referendum o rodine a zrušenie sviatkov.
Kauza Bezák
Z úradu trnavského arcibiskupa bol Róbert Bezák odvolaný v júli 2012 samotným vtedajším pápežom Benediktom XVI. za doposiaľ nevyjasnených okolností. Na svoju pozíciu sa nevráril napriek masovej podpore verejnosti. Istý čas pôsobil v talianskom kláštore. Tento rok sa stretol s pápežom Františkom, ale doposiaľ sa nič nezmenilo.
Odlúčenie cirkvi od štátneho rozpočtu
V auguste 2014 sa na stôl ministerstva kultúry dostal plán, ako odlúčiť cirkev od štátneho rozpočtu. Stanislav Zvolenský vtedy vyhlásil, že ak má prísť k odlúčeniu, nech štát vráti katolíckej cirkvi všetok majetok, čo predstavuje viac ako 10 000 budov. Návrh neprešiel, cirkev za spomínaný kalendárny rok dostala od štátu 21 520 949 eur.
Referendum o rodine
Cirkev otvorene podporovala referendum o rodine, ktorého strojcom bolo združenie Aliancia za rodinu. Vo februári 2015 sa voliči mohli vyjadriť k otázkam o ochrane manželstva, zákazu adopcií párom rovnakého pohlavia a o práve nepúšťať deti na sexuálnu výchovu. Účasť bola necelých 22 % a niekoľkomesačné divadlo sa skončilo pre cirkev fiaskom.
Sviatok
Ficova vláda uvažovala o zrušení dvoch sviatkov pre hľadaníe zdrojov na konsolidáciu verejných fi nancií. Malo ísť o 1. september (Deň ústavy) a 15. september (Sedembolestná Panna Mária). To sa cirkvi nepáčilo a nesúhlasila s tým, aby sa druhý menovaný sviatok presunul na nedeľu. Podľa Zvolenského to zakazuje Vatikánska zmluva.
Na začiatku svojho prvého volebného obdobia v roku 2009 sa Zvolenský musel popasovať s troma kňazmi, ktorých nakoniec cirkev exkomuikovala, t. j. vylúčila zo svojich radov, a to rovno za kacírstvo. Kňazi chceli podľa Zvolenského exkomunikovať Jána Pavla II.
Kniha pátra Šebastiána Laba
Kniha pátra Šebastiána Laba je odpoveďou na publikáciu o Róbertovi Bezákovi Vyznanie, ktorá vyšla koncom minulého roka. Autor vo svojej knihe upriamuje pozornosť čitateľov na druhú stranu mince kauzy "Bezák". Páter Šebastián Labo sa nedožil vydania tejto knihy, zomrel 22. 5. 2014. Je však autorom mnohých kníh s duchovnou tematikou, pozoruhodné je jeho spracovanie zahraničných ciest Jána Pavla II.
Konferencia biskupov Slovenska (KBS) uviedla, že so zármutkom prijala správu o úmrtí pražského kardinála Miloslava Vlka. Oznámil to predseda KBS Stanislav Zvolenský.
Zvolenský bol vnímaný v kontraste s kardinálom Vlkom v kauze odvolaného arcibiskupa Róberta Bezáka.
Práve český kardinál Vlk vybavil na jar 2015 Bezákovi audienciu u pápeža Františka. Zvolenský v tom čase vyhlásil, že o tom vôbec nevedel.
Bratislavský arcibiskup podotkol, že kardinál mu v tom čase svojou angažovanosťou „vylepil zaucho“.
Pápež Benedikt XVI. odvolal arcibiskupa Róberta Bezáka z riadenia Trnavskej arcidiecézy 2. júla 2012. Rozhodol sa tak na základe apoštolskej vizitácie.
Pápež František prijal Bezáka 10. apríla 2015 na audiencii. V tejto veci sa však doteraz nezmenilo nič.
Rudolf Baláž
Veľkosť svojej osobnosti a vysoké morálne kvality potvrdzoval Rudolf Baláž (†70) ako kňaz v období komunizmu a rovnako po novembri ’89, keď sa ako biskup postavil na obranu princípov slobody a demokracie.
Rudolf Baláž patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti novodobej histórie slovenskej cirkvi. Bol jedným z tých, ktorí viedli slovenskú cirkev v období prenasledovania, a potom jedným z tých, ktorí po období komunistickej diktatúry niesli bremeno jej obnovy v podmienkach znovuzískanej slobody.
Na jednom stretnutí vyhlásil: „Usilujem sa o to, aby ma poznali ako biskupa, ktorému možno veriť, lebo hovorí pravdu a dokáže prijať kritickú pravdu o sebe.“
Rudolf Baláž v období komunizmu
Po tom, čo sa v roku 1966 v Poľsku napriek zákazu zúčastnil na oslavách milénia poľskej cirkvi, ho vyšetrovala ŠtB.
Svojou prácou a charizmou pritiahol mnoho najmä mladých ľudí a aj preto sa stal pre režim nepohodlným. Po tom, čo mu v roku 1971 odobrali štátny súhlas, chcel sa zamestnať v hlinikárni v Žiari nad Hronom. Na príkaz ŠtB a okresného výboru KSS ho však neprijali, pretože by v prevádzke pracovali už dvaja kňazi (prvý sa tam zamestnal Martin Čabák).
V rámci ilegálnej činnosti sa Baláž zoznámil s predstaviteľmi katolíckeho disentu. V roku 1982 sa po dvanástich rokoch skrytej a neraz nebezpečnej pastorácie vrátil do oficiálnej pastorácie ako správca farnosti Turčiansky Peter. Ešte aj tam ho trinásťkrát navštívili príslušníci ŠtB.
Keď 27. marca 1983 ŠtB vykonala raziu proti františkánskej reholi a viacerí z rehoľníkov skončili vo väzení, na Slovensku vznikla prvá otvorená podpisová akcia ako protestný list prezidentovi Gustávovi Husákovi. Medzi 87 podpismi nechýbal ani Balážov.
Keď 15. augusta 1988 napísali viaceré osobnosti zo Slovenska otvorený blahoprajný list Ústavu svätého Cyrila a Metoda v Ríme, Rudo Baláž sa opäť bez strachu podpísal. Aj napriek sledovaniu ŠtB sa stretával s kňazmi podzemnej cirkvi na svojej fare v Turčianskom Petre.
Pôsobenie Rudolfa Baláža ako biskupa
Správa o vymenovaní za diecézneho biskupa ho zastihla práve tu. Martin Čabák si neskôr spomínal, že vymenovanie Baláža za biskupa ho neprekvapilo.
Jedným rozhodnutím tak vymenil všetkých proštátnych dekanov.
Postoje niektorých slovenských biskupov sa neskôr začali odlišovať. Banskobystrický biskup a od apríla 1994 aj predseda Konferencie biskupov Slovenska Rudolf Baláž pricestoval 8. decembra 1994 do Bratislavy, aby na manifestácii, ktorú ku Dňu ľudských práv zvolali študenti, kritizoval politickú situáciu na Slovensku.
Na tejto manifestácii, ktorú na Námestie SNP zvolali študenti z Bratislavského spolku medikov a Právnickej fakulty UK Bratislava, sa zišlo veľké množstvo ľudí, odhadom približne desaťtisíc.
Predseda KBS Baláž vyzval mladých, aby dodržiavali a obhajovali ľudské práva v každodennom živote. „Myslite aj na to, že iba tí ľudia dokážu obhajovať ľudské práva a bojovať o ne, ktorí sa primeraným zápasom so sebou samými vykryštalizovali na ľudí vnútorne oslobodených od každej zloby. A to, ako viete, nie je jednoduchá vec.“
Kauza Triptych
Slovenská informačná služba (SIS) sa ho v roku 1995 pokúsila zdiskreditovať takzvanou kauzou Triptych. Bola to spravodajská hra proti Biskupskému úradu v Banskej Bystrici a osobne proti biskupovi Balážovi, ktorý v 90. rokoch viedol zápas proti Vladimírovi Mečiarovi a zastal sa prezidenta Michala Kováča.
Až po zmene vlády sa postupne ozrejmilo, že predaj obrazu bol len provokáciou, ktorú pripravila SIS. Triptych banskobystrickému biskupskému úradu vrátili 17. novembra 2000 a vláda Mikuláša Dzurindu sa zároveň ospravedlnila za skutky štátnych orgánov.
Dlhodobo boli biskupove slová a činy v určitých kruhoch chápané ako útok na HZDS a jeho predsedu. Krátko po pápežovej návšteve vypukla kauza okolo triptychu Klaňanie troch kráľov...
Podozrenia z prania špinavých peňazí v Trnavskej arcidiecéze
Pár dní pred piatym výročím odvolania arcibiskupa Róberta Bezáka, kňaz Marián Prachár šokoval tvrdením, že Bezák bol odvolaný, pretože sa odmietol pozerať na prepieranie nelegálnych príjmov z mexických kartelov cez účty arcidiecézy.
Nový Čas konfrontoval tvrdenie kňaza Prachára s Konferenciou biskupov Slovenska (KBS): „Sú to súkromné výpovede daného kňaza. Na to, aký je zdroj vyslovených tvrdení a čím konkrétne sú podložené, je potrebné spýtať sa priamo jeho,“ uviedol hovorca KBS Martin Kramara. Trnavská arcidiecéza sa nám do uzávierky nevyjadrila.
Nový Čas vyhľadal aj bývalého arcibiskupa Bezáka, aby sa vyjadril k šokujúcemu spájaniu Trnavskej arcidiecézy s peniazmi z mexických kartelov. „V tom, že ma zbavili funkcie, nešlo len o peniaze, išlo tam aj o ľudskú stránku. Pán Prachár sa však pomýlil, neboli v tom mexické kartely, tie v tom vôbec neboli, stačili na to napríklad len obyčajné peniaze od ľudí,“ hovorí Róbert Bezák, ktorý si zaspomínal na svoje odvolanie spred piatich rokov.
„Samozrejme, že tam bol problém vo financovaní, ale nešlo len o peniaze. Nechcem hovoriť o konkrétnych prípadoch, sú aj vážnejšie veci. Aj sám Prachár to povedal, že na úrovni toho, ako žije aj slovenská cirkev, tak moja vízia bola skrátka neprijateľná,“ dodal Bezák.
Keď tam Bezák zastával funkciu arcibiskupa, upozornil na pochybné účtovníctvo či neznámy počet účtov. Bezák mal dokonca po svojom predchodcovi zaplatiť pokutu vo výške 122 250 eur. Dôvodom mala byť nesprávne odvedená daň ešte v rokoch 2001 až 2003.
Prekvapením bolo aj 1,5 milióna dolárov, ktoré Bezákovi na úrad prišli bez vysvetlenia. Malo ísť o vyplatenie dividend od americkej spoločnosti Wells Fargo.
Chronológia odvolania Róberta Bezáka
Január 2012: Uskutočnila sa návšteva z Vatikánu v Trnavskej arcidiecéze.
Júl 2012: Vyšlo oficiálne odvolanie, pred ktorým Bezáka varoval aj druhý list. Informácia napokon vyšla vo vatikánskom denníku.
August 2012: Bezák pracuje ako výpomocný duchovný v Radvani v Banskej Bystrici.
Za svojimi slovami si stojí!
Nový Čas vyspovedal kňaza Mariána Prachára z bratislavských Rusoviec, ktorý pre aktuality.sk vyhlásil, že netransparentné financie v Trnavskej arcidiecéze mohli pochádzať nielen z USA, ale aj z Mexika.
Ako ste to mysleli s tými peniazmi z mexických kartelov?
- Bezák aj iní spomínali, že to boli peniaze z Ameriky a možno Mexika. Nikto to nevysvetlil, no treba to brať s rezervou. Peniaze prišli a cez trnavský účet išli ďalej, dokázané to nemáme.
Máme si pod tým predstaviť legalizáciu nelegálnych príjmov?
- Neboli to peniaze riadne zaúčtované, museli to byť nelegálne peniaze. Ak by to bolo v poriadku, nemali by dôvod to neriešiť. Aj komisia, ktorú žiadal arcibiskup Bezák, aby urobila audit Trnavskej arcidiecézy, by nemala by problém ho nespraviť a seriózne ho urobiť a zverejniť, ak by išlo o riadne transakcie.
Ak ste povedali mexické kartely, asi ste nemysleli cirkevné organizácie...
- Áno, to máte pravdu. (smiech)
Chcel s tým Róbert Bezák urobiť poriadok?
- Áno, čo môžeme predpokladať, tiež nemal zlý úmysel. Len nechcel nikoho dostať do problémov, lebo nemôžeme predpokladať, že sú to hneď tie najhoršie peniaze. Len chcel urobiť poriadok. Ak tie peniaze naozaj boli z čiernych fondov a z veľmi negatívneho zdroja, tak s tým nemusel ani on počítať.
Stretnutie s nemeckojazyčným biskupom
V týchto dňoch som sedel s jedným biskupom z nemeckojazyčného sveta. Ten rozhovor nebol určený pre verejnosť, preto dôsledne zahmlím a zakryjem identitu otca biskupa aj všetkých spomenutých osôb.
Priznám tiež, že sa mi na stretnutie veľmi nechcelo. Pred dva a pol rokom som sa stal pravdepodobne prvou obeťou cancel culture v Rakúsku, tri médiá ma vyhodili za komentáre obhajujúce vieronáuku katolíckej cirkvi. Bola to pre mňa existenčná kríza. Teraz sa mám fajn, hlavne kvôli pomoci, ktorá mi bola poskytnutá zo Slovenska, no stále vo mne žije spomienka na to, že z oficiálnej rakúskej cirkvi sa ma vtedy nikto nezastal.
S tým biskupom som to vôbec nechcel riešiť, nechcel som sa sťažovať ani vyplakať. A nielen preto, že ako obyčajný katolícky laik pociťujem bázeň pred biskupom. No hlavne preto, že on za to nemohol. Nie je biskupom mojej diecézy, v konferencii biskupov svojej krajiny nemá silné postavenie, jeho svetonázor je verejnosti v podstate neznámy a nikoho jeho názory ani veľmi nezaujímajú.
Prvým prekvapením bolo, aký bol: Oči mu žiarili, sršal energiou, stále vypúšťal vtipy a nápady.
To bolo druhé prekvapenie - na moje prekvapenie je politicky rozhľadeným človekom.
Tretie prekvapenie bolo, s kým sa biskup stýka. Ide napríklad o katolíkov, ktorí sú nielen v spoločnosti, ale v podstate aj vo vlastnej cirkvi vytlačení na okraj. Výborne si vraj rozumie s asi najprincipiálnejším tradicionalistom medzi biskupmi nemeckého sveta.
Štvrtým prekvapením bolo, že biskup z ničoho nič začal atakovať Matićovú správu Európskeho parlamentu. V médiách a v politike nemecky hovoriacich krajín bolo o Matićovej správe totiž ticho.
Piate a posledné prekvapenie, čo mi biskup pripravil, prišlo v podobe veľkolepého oznámenia: „Cirkev si musí založiť nový mediálny dom.“
Kauzy kňazov a veriacich proti svojim biskupom
Pred niekoľkými týždňami sme písali o viacerých prípadoch, keď sa kňazi a veriaci postavili proti svojim diecéznym biskupom. Či už z vecných alebo, naopak, z ideologických dôvodov. V krátkom čase k nim pribudli ďalšie kauzy.
Happening na Popolcovú stredu
Je Popolcová streda. Pred sídlo pražského arcibiskupa na Hradčanském náměstí prichádza skupinka približne pätnástich ľudí. V rukách nesú biele škrabošky s nápismi utečenec, gay, ateistka, laička, samoživiteľka... Po chvíli si ich nasadia na tváre, rozostavia sa do kruhu a do stredu umiestnia trón, z ktorého čítajú výroky pražského arcibiskupa, kardinála Dominika Duku, ktorými podľa organizátorov happeningu urazil tieto skupiny.
Časť verejnosti v Českej republike má dlhodobo pocit, že kardinál Duka príliš často vstupuje do politického priestoru. Na tieto výhrady samotný kardinál už viackrát verejne reagoval.
S nevôľou sa stretli aj Dukove blahoželania predsedom politických strán, ktoré sa v jesenných voľbách dostali do českého parlamentu. Najkritizovanejším bol list predsedovi SPD Tomiovi Okamurovi.
Po tom, čo polemika trochu vychladla, ju v polovici februára opäť naštartoval list skupiny ľudí okolo filozofa Jana Bierhanzla.
Popri výpočte ďalších vecí, ktoré sa aktivistom na kardinálovi nepozdávajú, žiadajú pápeža aj o to, aby prijal Dukovu rezignáciu. V apríli totiž dovŕši 75 rokov, keď je každý biskup povinný predložiť hlave cirkvi svoju abdikáciu. Potom je len na pápežovi, či ju prijme alebo biskupa požiada, aby v úrade zotrval napríklad o dva roky dlhšie.
„Netúžime len po personálnej výmene a urýchlení menovania nového pražského arcibiskupa po Dukovej rezignácii, ale po revolúcii lásky a nežnosti, ktorá by z cirkevnej hierarchickej štruktúry znovu vytvorila žijúce a láskyplné spoločenstvo bratov a sestier, pospolitosť, ktorá je vždy ochotná pomôcť tým najslabším, zraneným, ľuďom na okraji i celému stvoreniu,“ dodávajú autori listu, ktorý k dnešnému dňu podpísalo približne 650 ľudí.
Kto sú kritici kardinála Duku?
Kto sú ľudia, ktorí spísali list proti Dukovi a vydobyli si mediálnu pozornosť svojím happeningom na Hradčanoch?
Filozof, dve študentky, redaktorka a sociálna pracovníčka. To sú profesie Jana Bierhanzla, Hany Blažkovej, Františky Zezulákovej Schormovej, Anny Remešovej a Ludmily Böhmovej, teda piatich ľudí, ktorí autorsky stoja za obsahom listu.
Dôvod? „Obnovenie mariánskeho stĺpu na Staromětském náměstí je dobrým symbolom jednoty trónu a oltára, ktorú sa snaží obnoviť kardinál Duka. Snaží sa obnoviť katolícku národnú identitu, ktorú sme tu mali v minulosti,“ vysvetľoval Bierhanzl v Českém rozhlase.
Príkladom veľmi pravicových kruhov je podľa Bierhanzla Institut Václava Klause, ktorý celú aktivitu označil za udavačskú kampaň.
Podporu kardinálovi Dukovi vyjadril nielen inštitút bývalého prezidenta, ale aj súčasná hlava štátu Miloš Zeman, ktorý chce u pápeža lobovať za predĺženie arcibiskupovho mandátu a jeho kritikov označil za „pisklounov“.
Na stranu arcibiskupa sa však nepostavili len niektorí politici, ale aj tisícky ďalších ľudí, ktorí sa podpísali pod otvorený list na Dukovu podporu. K dnešnému dňu ho podpísalo viac ako 3 700 ľudí. Rovnako ako list nespokojencov bol aj tento list zaslaný pápežovi Františkovi do Vatikánu.
Odpor proti nigérijskému biskupovi Okpalekemu
Ak sa niekomu dianie okolo kardinála Duku zdalo dramatické, teraz sa môže presvedčiť, že sú prípady, v ktorých ide zďaleka o viac. Rebélia niekoľkých jednotlivcov je totiž ničím v porovnaní s odporom, ktorý proti nigérijskému biskupovi Okpalekemu dokázali vyvinúť kňazi a veriaci jeho diecézy, takže pred nimi musel ustúpiť aj samotný pápež.
Na konci roku 2012 pápež Benedikt XVI. vymenoval za biskupa diecézy Ahiara v juhovýchodnej časti krajiny ani nie 50-ročného kňaza Petra Ebera Okpalekeho. Vedenie diecézy sa mu však kvôli etnickým sporom nepodarilo prebrať ani po niekoľkých rokoch.
Biskup Okpaleke totiž patrí k etnickej skupine Ibo, ktorá má v juhovýchodnej Nigérii dominantné zastúpenie. Pochádza z nej aj známy kardinál Francis Arinze, bývalý prefekt vatikánskej Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí.
Keďže začiatkom roka 2013 Benedikt XVI. opustil pápežský stolec, citlivý prípad zdedil jeho nástupca František. Až do vyriešenia celej kauzy poveril správou diecézy arcibiskupa nigérijského hlavného mesta Abuja, kardinála Johna Olorunfemiho Onaiyekana. Okpaleke medzitým prijal biskupskú vysviacku - nie však vo svojej diecéze, ale v priestoroch kňazského seminára v metropolitnej arcidiecéze Owerri.
Pápež vo svojom príhovore označil situáciu v diecéze za neakceptovateľnú. „Kto bráni monsignorovi Okpalekemu v prebratí diecézy, chce zničiť cirkev a pácha smrteľný hriech,“ prekvapil František tvrdými slovami.
Krátko po stretnutí pápež všetkým kňazom diecézy pod hrozbou suspendovania nariadil, aby mu každý z nich do 30 dní zaslal list, v ktorom osobne vyjadrí úplnú poslušnosť pápežovi a ochotu prijať svojho biskupa.
Biskupovi Okpalekemu tak po piatich rokoch úsilia prevziať zverenú diecézu neostalo nič iné, ako ustúpiť. Na Popolcovú stredu tak predložil pápežovi svoju rezignáciu, ktorú František pred niekoľkými dňami prijal.
Záver
Zvolenského opätovné zvolenie za predsedu KBS vyvolalo zmiešané reakcie. Zatiaľ čo niektorí v ňom vidia stabilitu a kontinuitu, iní poukazujú na pretrvávajúce problémy a kontroverzie, ktoré sprevádzali jeho predchádzajúce pôsobenie. Bude zaujímavé sledovať, ako sa Zvolenský postaví k týmto výzvam a aký smer bude slovenská cirkev pod jeho vedením naberať.