Kedy sú Vianoce: Zvyky a tradície na Slovensku

Vianoce sú sviatkami pokoja, radosti a hojnosti. Na Vianoce sa stretávame s našimi najbližšími, celé rodiny spolu trávia vzácne chvíle. Je to tiež čas, kedy sa náš celý svet akoby spomalí. Máme možnosť si oddýchnuť, dobre sa najesť. Vianočné tradície a vianočné zvyky sú hlboko zakorenené a dodržiavajú sa v mnohých rodinách pomerne prísne. Aké posolstvá však v sebe vianočné sviatky nesú? Čo znamenali tieto sviatky pre našich predkov a aké tradície a zvyky sa zachovali dodnes? Poznáte symboliku všetkých zvyklostí počas Vianoc a Štedrého dňa? V tomto článku nájdete všetko, čo ste chceli vedieť.Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darček. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Jeho hlavnou myšlienkou je tak pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. Vianoce sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Ich duchovný význam je hlboko zakorenený v kresťanstve, no mnoho tradícií a zvykov, ktoré sa viažu k tomuto obdobiu, pochádza ešte z predkresťanských čias.

Tradičné Vianoce v minulosti

Vianoce našich predkov neboli o darčekoch. Hlavnú rolu hrali tradície, zvyky a rituály. Vianočné sviatky využívali naši predkovia predovšetkým na oddych v rodinnom kruhu. Na rozdiel od súčasných Vianoc bolo obdarovávanie sa skôr druhoradé. Významnú rolu hrali rôzne obrady a rituály, ktoré v sebe neraz spájali náboženské sviatky s oslavami zimného slnovratu. Tieto mali odhnať zlých duchov a bosorky, ktoré by chceli rodine uškodiť a naopak, privolávali zdravie, hojnosť a dobrú úrodu.Podobne ako my doteraz, aj v minulosti si ľudia najprv vyupratovali svoje príbytky. Veľké upratovanie mali na starosti gazdiné s dcérami a začali s ním už niekoľko týždňov pred Vianocami, aby všetko postíhali. Vydrhnúť okná aj podlahy, vybieliť steny. Potom obydlie vyzdobili slamou, čečinou a imelom, ktoré malo odohnať zlé sily. Napiekli tiež oblátky, ktoré zdobili štedrovečerný stôl.

Vianočná výzdoba

Vianočná výzdoba sa kedysi zhotovovala svojpomocne. Dnes sa mnoho rodín vracia k peknému zvyku piecť si doma vianočné pečivo a vyrábať si vlastné ozdoby. Symbolom Vianoc v minulosti bol Betlehem. Zvyčajne bol svojpomocne vyrobený a zdobil príbytky dávno pred vianočným stromčekom. Ten sa na našom území objavil až niekedy v 18. storočí. Prvé stromčeky si zaobstarávali tí majetnejší a zdobili ich ozdobami vyrobenými zo slamy a korenín. Záplava darčekov pod stromčekom sa však nekonala. Ľudia si podomácky vyrábali drobné darčeky, zvyčajne to boli len zdobené medovníčky alebo drevené, slamené či handrové hračky.Katolíci držali na Vianoce pôst a mäso mohli jesť až po polnočnej omši. V protestanských rodinách sa pred vianocami rozbiehali zabíjačky. Kým gazdiná chystala štedrú večeru, gazda sa musel postarať o statok. Nachovať zvery, obaliť kmene stromčekov slamou. Po dedinách chodili na Štedrý deň vinšovníci, ktorí spievali koledy.

Vianočné jedlá

V minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, polievka, rôzne kaše. Nechýbali kysnuté koláče, sušené aj čerstvé ovocie. Každý región mal svoje špecifické tradičné jedlá, napríklad pupáky s makom, ktoré treba jesť spoločne z jednej misy, kapustnica, rybacia, mliečna hubová polievka alebo šošovica na kyslo. Ako aperitív sa niekde podávalo hriatô, ktorého základ je med so slaninou alebo maslom, zaliaty domácou pálenkou.Ako hlavný chod sa pomerne často objavovala aj u našich predkov ryba, ktorá bola povolená cirkvou ako pôstne jedlo. Bola varená, pečená alebo nakladaná na kyslo. K nej sa podávali zemiaky alebo prívarky zo strukovín. Obaľovať v trojobale a vyprážať sa začali ryby až v 20. storočí. Nemenej často sa však najmä na východe Slovenska jedli plnené pirohy alebo lokše či šúľance. Neskôr sa objavovali aj rezne, ktoré sa pripravili večer, v katolíckych rodinách sa zjesť mohli až po návrate z polnočnej omše.K Vianociam patrí neodmysliteľne aj vianočné pečivo. Dnes ho poznáme v podobe krehkých sušienok alebo plnených koláčikov. V minulosti sa na štedrovečernom stole objavovali skôr kysnuté koláče, ako štedrák, vianočka, slávnostný veniec alebo biskupský chlebík.Ako moderné vianočné jedlá sú na Slovensku medzi najobľúbenejšími kapustnica, vyprážaný kapor a zemiakový majonézový šalát. Oblátky takisto nesmú chýbať. Konkurenciou kaprovi sú iné druhy smažených rýb alebo pečený losos. V niektorých rodinách sa však objavujú aj rezne alebo iné druhy pečeného mäsa. Kapustnica sa najčastejšie nahrádza šošovicovou alebo rybacou polievkou.

Štedrá večera a vianočné stolovanie

Slávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. Čo by na štedrovečernom stole nemalo chýbať? V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. Nezabúdajme ani na vianočnú symboliku. Pod každý tanier by sme mali vložiť šupinu z kapra alebo mincu, aby sme si zabezpečili prosperitu v ďalšom roku. K vianočnému stolovaniu sa veľmi dobre hodia farby sýtej červenej a tmavozelenej v kombinácii so zlatou. Iní zase preferujú mimoriadne slávnostnú zlatú či striebornú. Ako dekorácia nesmie chýbať vianočná ruža a sviečky alebo iné svetielka.Vianočné stolovanie je mimoriadne slávnostné a dekoratívne. Na štedrovečernom stole by okrem ozdôb však nemali chýbať ani oblátky, med, cesnak, orechy a jablká. Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým. Čo ďalej? Na stole by nemali chýbať cesnak, med, oblátky a jablko. Spája sa s nimi niekoľko tradícií, tie vám priblížime o chvíľu. Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb! Či už v podobe vianočky alebo biskupského chlebíčka, ale v niektorých rodinách sa dáva na stôl ako symbol dostatku aj nenačatý peceň chleba.Štedrá večera sa otvára slávnostným prípitkom. Tradične sa podáva už spomínané hriatô alebo skrátka domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou. V niektorých rodinách sa zase pripíja poctivým, po domácky zhotoveným likérom - vaječným, orechovým alebo karamelovým. Niektorí si zase nevedia predstaviť štedrovečerný stôl bez medoviny, ktorá sa pije dobre vychladená alebo naopak zohriata.Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov. Nasleduje polievka, v niektorých rodinách je však chodov viac, napríklad studené predjelá, ako syrová roláda, pagáče a syrové pečivo. Potom ide hlavné jedlo a dezert - sladkosti a ovocie. Pomedzi to popíjame pivo a víno, rôzne džúsy.Na Slovensku sa na Vianoce po Štedrej večeri rozbaľujú darčeky. Aj keď v niektorých rodinách sa na darčeky vrhajú už pred večerou, aby sa potom mohli neskôr v pokoji najesť. Potom sa už len pozerajú rozprávky, niektorí spievajú koledy, idú na polnočnú omšu alebo sa navštevujú so starými rodičmi a súrodencami.

Vianočné tradície a zvyky

• Vianočný pôst - Počas Štedrého dňa dodržiava väšina veriacich pôst. V niektorých rodinách sa postia úplne, v iných jedia len ľahké, bezmäsité jedlá.
• Šupiny kapra - Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok. Niektorí si vykladajú šupinu z vianočného kapra aj do peňaženky.
• Krížik na čelo - Na štedrovečernom stole by nemala chýbať nádoba s medom, v ktorom býva niekedy naložený cesnak. Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
• Hádzanie a lúskanie orechov - Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok. V niektorých rodinách sa pri stole orechy lúskajú - každý člen rodiny dostane jeden orech a podľa toho, aký pekný je vlašský orech vo vnútri, toľko zdravia mu aj prinesie.
• Krájanie jablka - Počas Štedrej večere zvyčajne hlava rodiny rozreže jablko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie. Ak je narezané jabĺčko červivé alebo jeho tvar pripomína kríž, rodinu čaká choroba alebo smrť. Následne sa jablko rozkrojí na toľko kúskov, koľko je pri stole členov rodiny a každý si svoj kúsok zje.
• Aperitív a oblátky - Prísne postiaci sa ukončujú svoj pôst prípitkom tvrdého alebo hriateho, ktorý zajedia oblátkou s cesnakom. Oblátky, v niektorých prípadoch trubičky, s medom a cesnakom symbolizujú pokoru, zdravie, srdečnosť a dobrotu.
• Delenie oblátok a potieranie cesnakom a medom - Cesnak predstavuje zdravie, med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. Práve preto nesmú na štedrovečernom stole chýbať. Narezaný cesnak spolu s medom sa dáva na oblátku hlava rodiny a potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina. Potom vloží každému kúsok do úst.
• Vianočka so zapečenou mincou - Do vianočky sa zapiekla minca a ten, kto si ju vo svojom kúsku našiel, sa mal tešiť počas celého roka zdraviu a bohatstvu.

Červená, zelená a zlatá sú tradičnými farbami Vianoc.

Vianočné povery

• Od stola sa nevstáva - Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Zakázané to má aj mama, gazdiná. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
• Omotávanie nite - Ak omotáme okolo štedrovečerného stola niť, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji.
• Knôt sviečky - Ku komu sa nakloní knôt sviečky pri štedrovečernom stole, ten do roka umrie.
• Zlaté prasiatko - Kto vydrží dodržiavať celý deň post, večer zazrie zlaté prasiatko.
• S hydinou odletí šťastie z domu - Na Vianoce sa nekonzumujú jedlá z hydiny, pretože by s ňou odletelo z domu šťastie.

Regionálne rozdiely v slávení Vianoc

Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Práve vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname. Pozrite sa, aké zvyky sú bežné v západnej, strednej aj východnej časti Slovenska.

Západné Slovensko

Západ Slovenska je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Štedrovečerné hodovanie sa tradične začína oblátkami potretými medom, často aj cesnakom. Na začiatku večere sa zvykne rozkrojiť jabĺčko. Hviezdička uprostred je symbolom zdravia a šťastia v nasledujúcom roku. Bohatstvo symbolizuje kapria šupina na stole alebo v peňaženke.

Stredné Slovensko

Stredné Slovensko je pestré na zvyky aj dialekty. Bežným zvykom je dávať mince pod sviatočný obrus. Prestiera sa aj tanier navyše, a to pre náhodného hosťa alebo symbolicky pre člena rodiny, ktorý už nežije. Tam, kde sa chovajú zvieratá, sa ešte niekde dodržiava zvyk obísť statok a dať zvieratám chlieb s medom. Obľúbený je aj zvyk obviazať nohy stola reťazou. Pred jedlom sa rodina modlí a deťom sa robí medový krížik na čelo - aby boli „dobré ako med“. Ako hlavný chod býva vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom.

Východné Slovensko

Východ Slovenska je výrazne ovplyvnený kresťanskou tradíciou, preto sa tu viac dodržiava pôst. Pred večerou sa rodina spoločne modlí. Často sa prestiera tanier navyše pre zosnulého alebo pocestného. Pred večerou sa niekde zvykne umyť tvár vo vode s mincou - pre bohatstvo. Koledovanie po susedoch a rodine je na východe stále živé. Na začiatku večere sa je oblátka s medom a cesnakom, prípadne kúsok chleba so soľou alebo medom a cesnakom. Odlišnosťou sú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, prípadne šošovicový či fazuľový prívarok. Až potom prichádza na rad ryba so zemiakovým šalátom.

Región	Typické zvyky a tradície	Štedrovečerné jedlá
Západné Slovensko	Štedrák, krájanie jabĺčka, kapria šupina v peňaženke	Oblátky s medom a cesnakom, kapor so zemiakovým šalátom
Stredné Slovensko	Mince pod obrusom, tanier navyše, obchádzanie statku so zvieratami, medový krížik na čelo	Vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom
Východné Slovensko	Pôst, modlitba pred večerou, umývanie tváre vo vode s mincou, koledovanie	Oblátky s medom a cesnakom, pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, ryba so zemiakovým šalátom

tags: #vtedy #su #vianoce #text