Vitajte na stránke venovanej menej známym historickým zaujímavostiam regiónu Topoľčian. Nechajte sa vtiahnuť do pútavých príbehov plných emócií, ktoré formovali túto oblasť Slovenska.
Praveké a stredoveké osídlenie
Najstaršie archeologické nálezy v lokalite Topoľčian patria do staršej doby kamennej (40 000 rokov pred n. l.). Intenzívnejšie bola lokalita osídlená v praveku v mladšej dobe bronzovej (1200-700 pred n. l.). V mladšej dobe železnej (400-200 pred n. l.) obývali územie Kelti.
V 4. storočí pred n. l. až v 1. storočí n. l. prenikali do Karpatskej kotliny Germáni. Slovania na toto územie doputovali z takzvanej pravlasti, ktorá je lokalizovaná medzi rieky Visla a Dneper, oblasť Pripjaťských močiarov, Baltského mora, ale dokonca aj Balkánu. Ich pohyb sa spája s presunom Hunov na západ.
V lokalite dnešných Topoľčian sa objavuje slovanské etnikum pred 9. storočím. V rokoch 623-658 bola lokalita súčasťou štátneho útvaru Slovanov Samova ríša a na prelome 7.-8. storočia vzniknutého Nitrianskeho kniežactva - Pribina. Územia Slovenska sa zmocňovali postupne.
V priebehu 11. storočia sa stali Topoľčany trhovým a mýtnym miestom a sídlom fary. Najstaršia doložená písomná zmienka o Topoľčanoch je v zachovanej darovacej listine z roku 1235 uhorského kráľa Bélu IV. Po vpáde Mongolov v roku 1241 sa v priebehu 70-tych rokov 13. storočia ocitli Topoľčany v rukách magnátskeho rodu Čákovcov a boli obohnané hradbami.
Husitské vojny a ich dopad na Topoľčany
V rokoch 1431-1435 ovládli mesto husiti Prokopa Holého. V roku 1433 bol veliteľom posádky hajtman sirotkov Jan Šmikovský zo Žďáru, ktorého dosadil Jan Tovačovský z Cimburka, moravský zemský hajtman, ktorý v okolí Topoľčian spolupracoval so slovenskými husitmi Ladislavom z Ludaníc, Štefanom z Dolnej Krnče, Tomášom Kerekom z Lipníka, Jurajom z Bošian a so Štefanom a Petrom z Chrabrian. Ním podporovanú posádku v Topoľčanoch v apríli a v septembri 1434 obliehal Petr Čech z Levíc.
Kapitánom topoľčianskych husitov bol v rokoch 1433-1435 Jan Čapek zo Sán, husitský poľný hajtman a hlavný hajtman sirotkov v rokoch 1431-1434. V roku 1434 topoľčianski husiti dobyli Bánovce. V roku 1435 sprostredkoval Jan Čapek odstúpenie husitskej posádky z Topoľčian.
V roku 1446 Pongrác II. zo Svätého Mikuláša (magnát a správaním lúpežný rytier) prepadol Jana Jiskru v jeho meste Topoľčany, ale Jiskrovi sa podarilo ujsť. Pongrác mesto vypálil a ukoristil stovky koní. Hoci by to z časového hľadiska bolo možné, husiti sa s Turkami nikdy priamo nestretli.
Jan Žižka, husitský vojvodca
Protiturecká obrana a povstania
V 16. a 17. storočí protiturecká obrana často upadala. Uhorská šľachta sa totiž neraz starala viacej o sprisahania a povstania voči Habsburgovcom než o obranu proti vpádu Turkov, v ktorých videla skôr spojencov (sprisahanie Františka Bebeka 1546-1549, povstanie Štefana Bocskaya 1604-1606, povstanie Gabriela Bethlena 1619-1626, povstanie Juraja I. Rákocziho 1644-1645, Vešeléniho sprisahanie 1664-1671, Tököliho povstanie 1678-1687, Rákocziho povstanie 1703-1711).
V roku 1526 sa odohrala pri Mohácsi bitka medzi Uhorskom, vedeným kráľom Ľudovítom II. a Osmanskou ríšou, vedenou sultánom Süleymanom I. Víťazstvo Osmanov viedlo k rozdeleniu Uhorska na niekoľko storočí medzi Osmanskú ríšu, Habsburskú monarchiu a Sedmohradské kniežatstvo. V tejto situácii mnohí Uhri považovali Habsburgovcov za jedinú silu, ktorá dokáže krajinu brániť pred Turkami.
Habsburgovci získali uhorskú korunu v roku 1526, ale faktická kontrola nad celým územím Uhorska nastala až neskôr, keď bola krajina postupne oslobodená od osmanskej nadvlády v 17. storočí.
Obrana Európy proti Osmanskej ríši
O obranu Európy a porážku Osmanskej ríše (Turkov) sa v 15.-17. storočí najvýraznejšie pričinili:
- Uhorské kráľovstvo + Chorvátsko
- Habsburská monarchia
- Poľské kráľovstvo (Poľsko-litovská únia)
- Benátska republika (na mori) a Španielsko (Svätá liga)
- Sedmohradsko/Transylvánia
- Albánsko
Spomedzi jednotlivcov:
- János Hunyadi (1407-1456) - sedmohradský šľachtic, regent Uhorska
- Ján III. Sobieski (1629-1696) - poľský kráľ
- Princ Eugen Savojský (1663-1736) - rakúsky vojvodca
- Skanderbeg (1405-1468) - albánsky vojvodca vyše 20 rokov úspešne odolával Osmanom
- Nikola Šubić Zrínski (1508-1566) - chorvátsky a uhorský šľachtic
Oponice (okres Topoľčany)- výlet- One2we/VaGa
Topoľčianske panstvo a jeho vlastníci
Panstvo v Tovarníkoch tvorili hradné panstvo v Topoľčanoch a panstvá v Ludaniciach a Kovarciach. Po vymretí Országhovcov v roku 1567 bolo panstvo rozdelené na viacero podielov. Príbuzenskými zväzkami sa jeden z nich stal majetkom Krištofa Ungnada. Vdova po ňom sa v roku 1590 vydala za Zsigmonda Forgácha, ktorý sa tak stal vlastníkom Ungnadovho podielu.
V roku 1595 získal Zsigmond Forgách kúpou do zálohu celé panstvo a v roku 1601 si vymohol donáciu na celý majetok od Rudolfa I. Krátko na to začal stavať v Tovarníkoch kaštieľ. Výstavba bola dokončená v roku 1610. Tovarníky sa tým stali reprezentačným sídlom šľachtickej rodiny a sídlom správy panstva. Počas posledného a neúspešného protihabsburského stavovského povstania sedmohradského kniežaťa Ferencza II. Rákocziho boli majetky Šimonovi Forgáchovi konfiškované pre jeho účasť na strane povstalcov.
Panstvo Tovarníky v roku 1718 odkúpil od štátu Peter Berényi s manželkou Klárou Hölgyiovou. Traunovci nadobudli v Uhorsku indigenát v roku 1647 a plukovník Ernest Traun dostal od Ferdinanda III. v roku 1653 titul nemeckého ríšskeho grófa s predikátom von Abensperg. Títo Traunovci získali prostredníctvom manželstva s Katarínou Gabrielou Erdödyovou celé panstvo tovarnícke, ludanické a Malé Brestovany. Po smrti Karla Trauna prevzal celé panstvo Františkov syn Anton Traun a po jeho smrti prešiel na jeho synov Františka Xavéra Trauna von Abensperg a Františka Serafína Trauna von Abensperg.
Dňa 5. mája 1868 bola v kaštieli v Tovarníkoch uzavretá kúpnopredajná zmluva na panstvo medzi grófkou Alžbetou Mels-Colloredo a bratmi Karlom (1826-1874), Augustom (1827-1909) a Alexandrom (1831-1914) Stummerovcami, ktorí ho kúpili za 450 tisíc zlatých a za domy vo Viedni. Celý veľkostatok v Tovarníkoch sa tak dostal do rúk Stummerovcov. Veľkostatok definitívne zanikol pri druhej pozemkovej reforme v roku 1945.
Zrušenie šľachtictva a pozemková reforma
Paragraf §106 ÚL odsek neuznáva „výsady pohlavia, rodu a povolania" a odsek 3 „tituly smú byť udelené, len pokiaľ označujú úrad alebo povolanie". Týmito paragrafmi vylučuje Ústava akúkoľvek pozitívnu právnu úpravu šľachtictva ako inštitútu, ktorý uznáva nerovnosť ľudí podľa pôvodu.
Zákon č. 61/1918 Sb., ktorým sa zrušuje šľachtictvo, rády a tituly a zákon č. 243/1920 Sb., ktorým sa mení zákon o zrušení šľachtictva, rádov a titulov, šľachtictvo výslovne zakazujú a používanie šľachtických titulov sankcionujú. Rušia sa zároveň všetky práva a výsady, ktoré zrušené šľachtické tituly prinášali. Ďalšiu veľkú ranu zasadila šľachte pozemková reforma z roku 1919, pripravujúca šľachtické rody o pôdu.
20. storočie a súčasnosť
V roku 1918 sa Rakúsko-Uhorská monarchia rozpadla. Od 10. decembra 1918 oficiálne skončila maďarská vláda v Topoľčanoch a Topoľčany sa stali súčasťou Československa. Ale ešte aj v roku 1919 muselo Československo brániť svoju územnú celistvosť proti Červenej armáde Maďarskej republiky rád, ktorá si robila nároky na územie Felvidéku („Horného Uhorska“).
V 50. rokoch 20. storočia sa začalo s výrobou sladu plzenského typu a od roku 1964 sa začalo vyrábať svetoznáme topoľčianske pivo. Čiernym rokom pre topoľčiansky región sa stal rok 2010, kedy bola produkcia piva ukončená.
Jeden zo symbolov Topoľčian je mestská radnica, postavená v roku 1911 - postavili ju za jeden rok. Do roku 1920 malo mesto názov Veľké Topoľčany (Nagytapolcsány - pozostatok prítomnosti v Rakúsko-Uhorsku) - 7239 obyvateľov. Do roku 1944 tvorila židovská populácia tretinu obyvateľov mesta.