Vianočné tradície a história: Od pohanských osláv po súčasnosť

Nie je zjavne žiadnym prekvapením, že obľúbené sviatky mnohých sú práve Vianoce. Slávia sa v mnohých krajinách po celom svete a práve preto sú plné rozmanitých ľudových zvykov a tradícií. Takmer každá rodina si počas rokov vytvorila svoje vlastné zvyky, ktoré sa vo veľkom podriaďujú aj zázemiu jednotlivých členov.

Naša história je mimoriadne bohatá na rôzne zaujímavosti a inak to nie je ani v súvislosti so sviatkami radosti a pokoja. Štedrý večer, plný vôní chutných jedál, rozžiarený vianočný stromček a deti, ktoré sa nevedia dočkať príchodu obľúbeného darčekového hosťa - ale čo vlastne stojí za týmto sviatkom, ktorý je považovaný za najkrajší čas v roku? Prečo máme zvyky, ako je zdobenie stromčeka v decembri, keď sme uprostred zimy, a čo všetko sa vlastne skrýva za históriou Vianoc?

Ako začali Vianoce?

História Vianoc je skutočne fascinujúca. Prvé Vianoce, ako ich poznáme dnes, sa oslavovali približne v 4. storočí, no to neznamená, že by tento termín bol spojený len s narodením Ježiša. December bol už dávno pred týmto obdobím plný rôznych pohanských sviatkov, ktoré mali svoju symboliku a zvyky.

Ešte pred narodením Ježiša sa ľudia stretávali, aby oslávili zimný slnovrat. V Nórsku oslavovali tzv. Yule, Nemci v tom čase volali na slávu boha Odina, Rimania oslavovali Saturnálie, počas ktorých uctievali Saturna, boha poľnohospodárstva. Následne 25. decembra sa konali tzv. Juvenálie, oslavy na počesť detského boha známeho pod menom Mithra.

Keď sa šírilo kresťanstvo, Vianoce ako sviatok narodenia Ježiša neexistovali. V tejto dobe sa viac oslavovalo Ježišovo zmŕtvychvstanie počas Veľkej noci. A ak sa pozrieme do Biblie, nezistíme presný dátum jeho narodenia. Mnohí sa zhodujú, že Ježiš sa narodil 6. januára, čo je dátum, ktorý dodnes slávia pravoslávni kresťania. V čase okolo 25. decembra však prebiehali stále pohanské oslavy Juvenálií.

Kľúčovým momentom, ktorý zmenil dátum osláv narodenia Ježiša, bol až pápež Július I., ktorý v 4. storočí určil, že Vianoce budeme oslavovať 24. decembra. Dodnes nie je tak úplne jasné, prečo sa tak rozhodol. História naznačuje, že pápež sa snažil posilniť vplyv kresťanstva a zamedziť ďalšiemu šíreniu pohanských osláv, ktoré boli populárne v tomto období.

Podľa historických záznamov sa prvé Vianoce oslavovali približne v 4. storočí. Dátum 24. december je široko známy pod pomenovaním Štedrý deň a je spomienkou na bohatú hostinu. V niektorých regiónoch sa tomuto dňu hovorí aj Kračúň, prípadne Vilija. V dávnej minulosti ho niektorí nazývali aj ako Dohviezdny večer.

Celý tento deň sa už od nepamäti spája s rôznymi úlohami, prípravou špeciálnych jedál, zvykmi a rôznymi poverami. Gazdiné v niektorých domácnostiach sa do prác zvykli púšťať už krátko po polnoci, aby stihli napiecť do východu slnka. Podľa starých zvykov si ruky zašpinené od prípravy cesta utierali o kmene ovocných stromov vo svojich záhradách, aby si tak zabezpečili dobrú úrodu.

Niet divu, že s prípravou na Vianoce sa neoddeliteľne spája pečenie. Pečivo malo totiž vo vianočných obradoch mimoriadne dôležité miesto. Mnohé domácnosti dodržiavali počas Štedrého dňa pôst - niekto počas dňa nejedol vôbec, iní si dali aspoň niečo malé a ľahké pod zub. Pôst sa skončil až vtedy, keď sa na oblohe ukázala prvá hviezda. Počas štedrovečernej večere sa následne musel každý najesť do sýtosti, pričom z jedál muselo zostať aj na pohostenie návštev.

S 24. decembrom bolo spojených aj niekoľko zvykov, ktoré mali ochrániť celé hospodárstva. Typickým bolo napr. sypanie soli alebo oblátok do studne. Takto si obyvatelia chceli zabezpečiť dostatok čistej vody. Netypickými neboli ani rôzne obrady na odpudenie nechceného alebo pre úrodu škodlivého hmyzu.

Vianoce sú jednoznačne sviatkom, ktorý sprevádza množstvo tradícií, ktoré si od detstva spájame so sviatočnou atmosférou. Zdobenie vianočného stromčeka, zavesenie svetielok, pečenie vianočných koláčikov, prechádzky po vianočných trhoch, nakupovanie darčekov, ktoré si následne vymieňame pod stromčekom… Tieto tradície sa často stávajú rutinou, ale prečo to všetko robíme?

Vianoce majú naozaj bohatú históriu, no jedno je isté. Vianoce sú sviatky, ktoré nám vždy pripomenú dôležitosť rodiny či tradícií. Na Slovensku ich oslavujeme s množstvom unikátnych zvykov, ktoré sa v rodinách dedili po celé generácie. Ktoré z nich robia tento čas takým výnimočným?

Na Slovensku ich oslavujeme s množstvom unikátnych zvykov, ktoré sa v rodinách dedili po celé generácie. Vianočné trhy sú dnes tradíciou nielen v Rakúsku, Nemecku a vo zvyšku Európy, ale aj v Amerike, Ázii a Oceánii.

Kolískou vianočných trhov je Viedeň. Prvé trhy tam zorganizovali v roku 1296. Bratislavské vianočné trhy nemajú historický základ. Hlavné námestie sa premenilo na centrálne trhovisko v 14. storočí.

Vianočné trhy vo Viedni

Už v najstarších privilégiách mesta bol občanom Prešporka povolený trh jeden deň v týždni, od 15. V 19. storočí sa trhy z centra mesta premiestnili na rozsiahle námestia za mestským opevnením, na dnešné Námestie SNP.

Vianoce boli aj zrušené

V priebehu storočí sa Vianoce rozšírili po celom svete, a do roku 432 už tento sviatok slávili v Egypte a postupne aj v ďalších častiach sveta. Vo stredoveku sa tak Vianoce stali bežnou súčasťou všetkých národov, čím pohanské oslavy ustúpili do pozadia. V tomto období sa už slávili ako sviatok narodenia Ježiša 24. decembra, kým 6. január sa stal dňom príchodu troch kráľov.

Nie všetci panovníci však boli nadšení z Vianoc a niektorí sa pokúsili ich úplne zrušiť. Najznámejším prípadom zrušenia Vianoc je obdobie vlády Olivera Cromwella v Anglicku v 17. storočí. Tento politik a vodca puritánov sa rozhodol, že Vianoce sú pohanským sviatkom a v Anglicku ich zakázal.

Našťastie tento zákaz netrval príliš dlho. V roku 1660, keď sa na trón dostal Karol II., sa Vianoce opäť obnovili. Zaujímavé je aj to, že Vianoce neboli nikdy zavedené v Severnej Amerike hneď po jej osídlení. V roku 1620, kedy pristáli prví osadníci na americkom kontinente, ešte Vianoce nepoznali a dočasne boli v Bostonu zakázané, pretože Američania vtedy odmietali všetko britské. Až po Americkej revolúcii sa Vianoce stali oficiálnym štátnym sviatkom až 26. júna 1870.

Tradícia stromčeka a darčekov

Zdobenie vianočného stromčeka je jednou z najobľúbenejších tradícií, ktorá roky spája rodiny. Tento zvyk, ktorý do našich domovov prináša okrem stromčeka aj množstvo svetielok, má tiež zaujímavý pôvod. Aj keď pojem „vianočný stromček“ sa začal používať až v 19. storočí, jeho korene siahajú do pohanských čias, kedy sa stromy uctievali ako symboly života.

Kresťania tento zvyk prebrali a začali ozdobovať pôvodne duby. Až v 7. storočí sv. Bonifác rozhoduje, že by sme mali ozdobiť jedličku, pretože jej tvar a špička symbolizujú nebeskú trojicu. Ozdoby na stromčeky majú taktiež pôvod v pohanskom zvyku. V minulosti sa najčastejšie používalo imelo, ktoré malo byť podľa tradícií zázračným prostriedkom. Sviečky a svetielka, ktoré si dnes na Vianociach nevieme predstaviť, zase symbolizujú Ježiša Krista, ktorý je podľa kresťanského učenia svetlom sveta. No ich význam sa spája aj s pohanskými obradmi, kde oheň zohrával nezastupiteľnú úlohu.

Vianočný stromček

Vianočný stromček má za sebou dlhú históriu, počas ktorej sa zapísal do ľudských sŕdc ako neodmysliteľná súčasť Vianoc. Spočiatku bol však považovaný za súčasť pohanských zvykov a kresťanský význam nadobudol až koncom 16. storočia. Prvý záznam o zdobení vianočného stromčeka pochádza z roku 1605 zo Štrasburgu, odkiaľ sa táto tradícia rozšírila do ďalších nemeckých miest a rodín. V Anglicku mala v 19. V roku 1837 si vyzdobila svoj prvý vianočný stromček aj kráľovská rodina vo Francúzsku. Tradícia sa však neujala okamžite a stavanie stromčeka sa stalo bežným až v 20. storočí.

Na Slovensko sa zvyk zdobenia vianočného stromčeka dostal až v druhej polovici 19. storočia. Najprv sa udomácnil vo väčších mestách a neskôr začal prenikať aj na vidiek. Na východné Slovensko sa dostal dokonca až v medzivojnovom období. Dovtedy sa v domovoch vešali rôzne slamené predmety, zelené vetvičky a snopy obilia. Aj stromček býval spočiatku zavesený v izbe vrcholom k zemi.

Pôvodne sa vianočné stromčeky zdobili sušeným ovocím, orechami a sladkosťami, ktoré symbolizovali plodnosť a sladkosť života. Vianočné ozdoby sa postupne stávali rôznorodejšími a prepracovanejšímii. Do polovice 19. V roku 1889 si dal Francúz Pierre du Pont patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a vzoroch. V Amerike sa koncom 19. storočia začali na stromčekoch používať elektrické svetlá, čím sa stali ešte atraktívnejšími.

S technologickým pokrokom, ekonomickým vývojom a meniacimi sa spoločenskými preferenciami sa začína aj éra umelých vianočných stromčekov. Tie sa po prvýkrát objavili v Nemecku v polovici 19. storočia. Výrobcovia vytvárali stromčeky z papiera, kartónu a iných materiálov. V 20. storočí začali umelé vianočné stromčeky získavať popularitu v Spojených štátoch. S nástupom plastov a syntetických materiálov sa začali umelé vianočné stromčeky vyrábať v čoraz väčšom množstve a stali sa tak cenovo dostupnými pre širokú verejnosť.

Známou a obľúbenou tradíciou je bozkávanie pod zavesenou vetvičkou imela. Hovorí sa, že tento zvyk sa do sveta rozšíril z Anglicka a patrí všetkým, nielen zaľúbencom. Avšak, ak sa pod vianočným imelom pobozkajú manželské či zaľúbené páry, ide o znak vernej lásky a pevnosti partnerského zväzku.

Darčeky sú neodmysliteľnou súčasťou Vianoc. Aj keď pôvod darovania darčekov nie je úplne jasný, vieme, že sa tradícia rozdávania darčekov objavila už v staroveku. Gašpar, Melichar a Baltazar priniesli Ježiškovi dary, a podobné tradície existovali už počas pohanských Saturnálií, kedy sa darčeky rozdávali podľa bohatstva.

Typ darčeka záležal hlavne od majetku danej osoby či rodiny. Do daru sa dávali zvieratá ako napr. papagáje, rôzne parfumy, hračky pre deti, oblečenie a dokonca aj špáradlo z rybacej kosti. V dnešnej slovenskej kultúre deti veria, že im darčeky nosí Ježiško, v iných kútoch sveta to ale môže byť aj Dedo Mráz, Otec Vianoc či Santa Claus. Napríklad v Taliansku darčeky rozdáva striga La Befana, pričom v severských krajinách ako Nórsko a Švédsko sa považuje za nositeľa darčekov vianočná koza menom Julbukk.

Traja králi

Množstvo darov sa teda líšilo, od vzácnych papagájov a parfumov až po jednoduché hračky, oblečenie či rybie kosti. Dnes si Vianoce bez darčekov nevieme predstaviť. V rôznych častiach sveta ich prinášajú rôzni symbolickí predstavitelia - Ježiško, Santa Claus, Dedo Mráz alebo Striga La Befana v Taliansku.

Ďalšie vianočné zvyky a tradície

K jedným z najkrajších ľudových zvykov patrili celosvetovo známe betlehemské hry. Najčastejšie v nich vystupovalo 5 postáv - bača, traja valasi a anjel. Autorom prvého betlehemu bol údajne František z Assisi. Na jeho rozkaz vznikli živé jasličky v jaskyni na pahorku neďaleko talianskeho Greccia. Práve na tomto mieste bola slúžená aj prvá polnočná omša, ktorá dnes už neodmysliteľne patrí k Vianociam.

Jasličky spravidla pozostávali z podrobnej inštalácie postáv Márie, Jozefa a novorodeného Ježiška. Naokolo nich boli v prostredí maštale rozostavané postavy troch kráľov a domácich zvieratiek. Takto vyskladaná scéna približovala bežnému, často negramotnému obyvateľstvu to, čomu boli vianočné sviatky zasvätené.

Príjemnú sviatočnú atmosféru medzi 24. decembrom až 6. januárom pomáhali v minulosti dotvárať vianočné hry v podaní ľudových divadiel. Najčastejšie vychádzali z biblických motívov, pričom historickým impulzom k ich vzniku boli tzv. ludi Nativitatis - hry o narodení Krista pôvodne ešte z 11. Vianočné hry mali bohato rozvinutý dej, najčastejšie veršovaný text a dotvárať ich pomáhala aj improvizácia, ktorá bola silne poznačená humorom.

V minulosti sa prvý sviatok vianočný považoval za Nový rok. Populárnym zvykom bolo, aby niektorý člen domácnosti priniesol skoro ráno čerstvú vodu z potoka s pozdravom: „Daj, Bože, dobrý deň, prvšia voda než oheň, narodil sa Ježiško v tento deň.“ V tejto vode sa následne všetci poumývali a hodili do nej aj pár mincí. Aj vinšovanie a chodenie na návštevy malo v tento deň svoju tradíciu, avšak prísť mohli len blízki príbuzní. Pustiť do domu niekoho cudzieho bolo zakázané.

Keďže od začiatku decembra do prvého vianočného sviatku boli zakázané zábavy, ľudia zasvätili 26. december veľkým zábavám, ktoré dodnes poznáme ako tzv. Štefanské zábavy. Mládenci na Štefana obchádzali domácnosti s dievčatami, vinšovali, pozývali na zábavu a zároveň zbierali peniaze na zaplatenie muzikantov a naturálie na občerstvenie.

Vianočné tradície na Slovensku

Vianoce na Slovensku sú pestrou mozaikou zvykov, ktoré sa v rodinách tradujú celé generácie. Každý región si starostlivo stráži svoje vlastné tradície, hoci vďaka tomu, že sa ľudia sťahujú za prácou či štúdiom, sa niektoré zvyky zmiešali a zakotvili aj v rôznych kútoch Slovenska.

No jedno je isté - rituály, ktoré majú priniesť hojnosť, zdravie a šťastie, si naši predkovia ctili už od čias, keď sa väčšina živila poctivou roľníckou prácou. Keď sa blížia Vianoce, každá domácnosť sa zmení na malú továreň na sladkosti. Kuchyňou sa šíri vôňa medovníkov, orechových rožkov, makovníkov a lineckých koláčov. Kto má čo najviac druhov koláčov, ten vyhráva! (Alebo aspoň dostane pochvalu od svokry.) Medzitým sa v obchodoch odohráva tradičný predvianočný zhon - ľudia kupujú darčeky, potraviny, a neraz aj veci, ktoré vôbec nepotrebujú, ale vyzerajú „ako stvorené na sviatky“.

Adventné obdobie je časom očakávania a príprav. Veď 24. december, teda Štedrý deň, má špeciálne miesto v srdciach všetkých. Či už bývaš v hlavnom meste, na dedine alebo niekde medzi tým, mnohé tradície ostávajú rovnaké - rodinný stôl plný dobrôt, vianočný stromček, ktorý je ozdobený, a atmosféra, ktorá má byť plná pokoja a radosti. Hoci sa v rôznych regiónoch pridáva k štedrovečernej večeri niečo unikátne, základ zostáva podobný. Každý kraj má však aj svoje malé špecifiká, ktoré dodávajú Vianociam ten správny lokálny šmrnc.

Vianoce na západnom Slovensku

Na západe Slovenska sa vianočné tradície prelínajú s lokálnymi špecialitami a každý kút má svoje vlastné „must-have“ počas štedrej večere. Ak si myslíš, že oblátky sa všade jedia rovnako, nie je to celkom pravda. Niektorí si ich natierajú medom, iní pridávajú cesnak a niektorí ich vychutnajú úplne čisté - jednoducho podľa chuti.

Na stoloch západného Slovenska nájdeš rôzne polievky. Niekde rozvoniava šošovicová mliečna s hubami, inde kapustnica - s mäsom, bez mäsa alebo dokonca so sušenými slivkami. Na juhu regiónu majú rybaciu polievku halászlé. Hlavným chodom je najčastejšie ryba - klasický kapor, pstruh, filé alebo čoraz populárnejší losos. K tomu sa pridáva zemiakový šalát - s majonézou, ale v Bratislave a okolí niekedy aj jeho jednoduchší variant so zemiakmi, cibuľou a octom. Opekané zemiaky sú alternatívou pre tých, ktorí sa chcú šalátu úplne vyhnúť.

Zaujímavou tradíciou bol zákaz vyhadzovania zvyškov jedla. Odrobinky sa často dávali chorému dobytku ako symbol vďaky.

Aj na západe je zvykom vložiť šupinu z kapra (alebo priamo peniaze) pod obrus počas štedrovečerného stolovania. Má to zabezpečiť, že rodina bude mať po celý rok dostatok financií - a možno aj niečo navyše. Šupinu si niektorí dávajú rovno do peňaženky pre šťastie, lebo veď kto by nechcel, aby sa „rozmnožili“?

Krájanie jablka je ďalší obľúbený rituál. Náhodne vybrané jablko sa rozkrojí priečne na polovicu, a ak sa v jeho strede objaví hviezda, znamená to šťastie a zdravie pre celú rodinu. Po rozkrojení sa jablko spravodlivo rozdelí, aby si každý člen rodiny vzal kúsok tohto symbolického ovocia.

Vianoce na strednom Slovensku

Na strednom Slovensku sú Vianoce spojené s rôznymi zvykmi a chutnými jedlami, ktoré sa môžu líšiť podľa regiónu. Večeru tu obvykle otvárajú oblátky s medom, ku ktorým sa pridáva aj strúčik cesnaku, a ten sa následne zajedá opäť medom. Ďalej nasledujú opekance s makom, ktoré sú považované za sviatočnú špecialitu, pripravovanú len na Štedrý večer.

Kapustnica na strednom Slovensku patrí medzi stálice. Varí sa s mäsom, klobásou a hríbmi a často po nej nasleduje hlavný chod v podobe kapra s majonézovým šalátom. Na Kysuciach je štedrá večera bez mäsa - začína sa hrachovou polievkou, následne sa podáva ryba so šalátom. Na Orave majú zase dve obľúbené polievky - kapustnicu a mliečnu hríbovú polievku. V okolí Levíc je súčasťou večere rybia polievka halászlé a hlavným chodom býva najčastejšie pstruh so šalátom. V Martine a jeho okolí sa sviatočné menu trochu odlišuje. Na stoloch tu nájdeš pečenú hus alebo kačku, no neobvyklou, ale obľúbenou súčasťou štedrovečernej hostiny býva aj bryndza s chlebom.

Medzi najzaujímavejšie zvyky patrí sfúknutie sviečky - verí sa, že ak dym stúpa rovno hore, osoba, ktorá sviečku sfúkla, zostane zdravá. Ďalším tradičným gestom je pripraviť jeden tanier navyše, a to pre nečakaného hosťa. Tento zvyk symbolizuje otvorenosť a pohostinnosť rodiny - keby niekto zaklopal na dvere, môže si hneď sadnúť k stolu. Na stoloch sa tiež zachováva zvyk zviazania stola reťazou, čo má rodinu udržať pohromade po celý rok.

Vianoce na východnom Slovensku

Na východnom Slovensku má adventný čas hlboký duchovný význam. Tento pôstny čas je spojený s odriekaním, modlitbami a vzdávaním sa zábavy či ťažkých jedál. Štedrovečerná večera je udalosť, ktorá vyjadruje pokoru, rodinnú súdržnosť a udržiavanie tradícií, ktoré si rodiny predávajú z generácie na generáciu.

Pred večerou sa rodina stretne pri stole a začína sa príhovorom alebo modlitbou, počas ktorej sa vzdáva vďaka za uplynulý rok. Prvým chodom je oblátka s medom, po ktorej nasleduje symbolický chlieb a soľ. Tieto prvky pripomínajú pokoru a hojnosť.

Na stole na východe nesmie chýbať kapustnica, ktorá sa varí s klobásou a sušenými hríbmi. Po nej prichádzajú na rad pirohy plnené bryndzou, ktoré patria k regionálnym špecialitám. Medzi tradičné jedlá patrí aj hrachová polievka, po ktorej nasleduje ryba so zemiakovým šalátom. Zaujímavosťou sú lokše s makom, ktoré dotvárajú sladký záver večere.

V Zemplíne sa podáva špeciálny biely koláč, ktorý má sladkú chuť, no konzumuje sa k slaným jedlám. Tento zvyk je pre túto oblasť typický a odráža jedinečný vplyv regionálnej kuchyne.

Jednou z tradičných praktík je kreslenie kríža na čelo každému členovi rodiny cesnakom namočeným do medu. Tento symbolický úkon má zabezpečiť ochranu a zdravie počas celého roka. Počas večere sa nikto nesmie vzdialiť od stola - rodina sa snaží ostať pohromade a čo najdlhšie si užívať sviatočnú atmosféru.

Medzi menej známe, ale stále zachovávané zvyky patrí umývanie sa vo vode, do ktorej sú pridané mince. Tento rituál má priniesť zdravie a finančnú prosperitu do nasledujúceho roka.

Dni v období Vianoc sú na Slovensku prepletené rôznymi zvykmi a tradíciami. Odlišujú sa od regiónu k regiónu. Všetky majú jedno spoločné - spájajú rodiny a vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Každý jeden zvyk, od kreslenia cesnakového kríža na čelo až po hádzanie orechov do kútov, nesie v sebe posolstvo, ktoré nám pripomína dôležitosť spolupatričnosti, hojnosti a nádeje do nového roka.

S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala. Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc. Vianočný strom patrí nespochybniteľne k tým najkrajším symbolom Vianoc.

Tabuľka: Prehľad vianočných tradícií podľa regiónov Slovenska

tags: #vyrobky #na #vianoce #zaujimavosti