Mesto Medzev, ležiace v Slovenskom rudohorí, sa preslávilo vďaka kováčskemu remeslu a svojmu rodákovi, bývalému prezidentovi Slovenskej republiky Rudolfovi Schusterovi. Prvá písomná zmienka o Medzeve pochádza z roku 1352. História mesta je úzko spojená s nemeckým osídlením, ktoré sa uskutočnilo pred tatárskym vpádom. Uhorskí králi pozývali kolonistov, aby pozdvihli krajinu.
Významným obdobím bol rok 1372, kedy vznikli prvé hámre - dielne na spracúvanie kovov, ktoré sa stali základom hospodárskeho rozvoja mesta. Medzev je hámorníctvom známy po celej Európe a medzevskí hámorníci predávali svoje výrobky aj na americký kontinent a do Ázie. Medzevčania sa aktívne zapojili aj do Rákociho povstania proti Habsburgovcom, kde dokonca dodávali i zbrane.
V rokoch 1430 a 1432 sa Medzev rozdelil na Nižný a Vyšný. Oddelili sa farnosti a od roku 1432 existovali dva Medzevy s tým, že škola bola iba vo Vyšnom Medzeve.
Pri vzniku I. ČSR v júni 1919 boli v chotári obce boje, kde padli piati červenoarmejci, ktorí sú pochovaní na miestnom cintoríne. Po viedenskej arbitráži v novembri 1938 obec pripadla k okresu Gelnica. Vyšný Medzev sa stal pohraničnou obcou Slovenského štátu.
Kostol sv. Márie Magdalény vo Vyšnom Medzeve
Od roku 1726 je zabezpečený v oboch mestách farár. Kostol je kamenný a má kamennú vežu, krytú plechom. Ľud farnosti je začlenený do katolíckej viery v počte 2000, z toho 428 detí. Všetci hovoria po nemecky, ale nájdu sa aj Slováci a Maďari. Cintoríny boli dva, jeden vedľa kostola, obmurovaný starým múrom, druhý uzavretý, požehnaný mimo mesta oplotený. V oboch cintorínoch je postavený kríž, takisto 3 kríže na začiatku, v strede a na konci obce. Farský dom je murovaný so záhradou, ktorý má prístavky z dreva.
Dnešný rímsko-katolícky barokový kostol sv. Márie Magdalény vo Vyšnom Medzeve pochádza z roku 1773. Je jednoloďový s pristavanou sakristiou. Kostol bol postavený na mieru jestvujúceho oltára, ktorý bol pôvodne umiestnený v jasovskom kláštore. Súčasný barokový interiér kostola pozostáva z hlavného oltára, dvoch bočných oltárov, krstiteľnice a kazateľnice. Oltáre sú vyzdobené prácami známeho maliara Johana Lukasa Krackera a sochára Johana Antona Kraussa, podobne ako v kláštore premonštrátov v blízkom Jasove. Objekt kostola je zapísaný v ÚZ KP SR.
Dnešnú Vyšnomedzevskú zvonovú stolicu naprojektoval a zostrojil Jozef Pozdech. Bol významný budapeštiansky priemyselník, ktorý vyrábal zvonové stolice, zvony, kováčske mechy a iný železiarsky tovar. Dá sa povedať, že je svetový vynálezca nového uchytenia zvonov o korunu, zavedením tzv. Veľký zvon Márie Magdalény má priemer 135 cm, samotný zvon váži 1200 kg. Na zvone je nápis: 1914-1918 ZUM ANDENKEN AN UNSERE GEFALLENEN KRIEGSHELDEN HEILIGE MÁRIA MAGDALÉNA BITTE FUR UNS.
Organ kostola sv. Márie Magdalény vo Vyšnom Medzeve pochádza z čias dokončenia výstavby kostola, to znamená asi po roku 1773. Zostrojil ho Johan Georg Schwartz v Prešove. Jedná sa o nástroj významnej historickej ceny. Počas 2. svetovej vojny bol organ zdevastovaný a dlhé roky nefunkčný. Oprava, petrifikácia a nový náter boli a budú urobené reštauračnou firmou Varhany Rieger - Kloss v Krnove v roku 1994.
Vyšnomedzevský oltár je pôvodne rannobarokový a pochádza z Jasovského kláštora. Vznikol pravdepodobne na prelome 16. a 17. storočia a je veľmi honosný. V druhej polovici 18. storočia sa jasovským opátom stal Andreas Sauberer, ktorý disponoval vynikajúcimi vedomosťami s oblasti hospodárstva a architektúry, takže za jeho čias postavili terajší jasovský kláštor, ktorý dostal nové vnútorné zariadenie kostola. Starý jasovský oltár sa zachránil takým spôsobom, že pod vedením opáta Sauberera sa vo Vyšnom Medzeve vybudoval kostol na mieru oltára, ktorý sa v ňom nachádza dodnes. Uvedený čin je svetlým príkladom ochrany kultúrnych pamiatok v 18. storočí.
Oltár je dvojposchodový zo stĺpovou architektúrou, ktoré sú ukončené koritskými hlavicami, doplnený obrazmi a sochami. V dolnom poschodí oltára sa nachádza hlavný centrálny obraz Márie Magdalény, ktorý pochádza od Lukasa Krackera. Obraz teologicky znázorňuje Máriu Magdalénu, ktorá vo sviatosti zmierenia získala večnú slávu v nebeskom kráľovstve. Podľa záznamov na zadnej stene oltára, bol v roku 1871 reštaurovaný Jurajom Reicherom pozlačovačom a mramorovačom.
V kostole sa nachádzajú bočné oltáre, ktoré spolu s kazateľnicou, krstiteľnicou a orgánom pochádzajú z obdobia výstavby kostola, t.j. z druhej polovice 18. Bočný oltár svätého Jána Nepomuckého, je tvorený bohatou vyrezávanou menzou, ktorá je miesto tabernakula ukončená barokovou predellou. Po oboch stranách menzy vystupujú v kosom uhle dvojstupňové podstavce, na ktorých sa nachádzajú sochy svätého Petra a Pavla v životnej veľkosti. Centrum oltára tvorí rozmerný barokový obraz svätého Jána Nepomuckého. Stal sa patrónom rybárov, pĺtnikov a mlynárov. U nás bol považovaný za patróna vodných kolies.
Bočný oltár Matky božej, je vzhľadovo tak istý ako oltár Jána Nepomuckého. Postavy svätých tvoria svätých Joachim a svätá Anna (rodičia Panny Márie). Centrálny obraz znázorňuje Matku božiu s dieťaťom v náručí v domácom prostredí.
Prekrásny jedinečný kus, ktorý bol vyhotovený v období výstavby kostola okolo roku 1776. Meno výrobcu nie je známe, ale pravdepodobne ich vyrobil hodinár Steiner zo Štosu, ktorý v tomto období mal hodinársku dielňu. Tento prekrásny stroj sa skladá s ručne vyrobených súčiastok, ktoré boli pôvodne pospájané iba kovovými klinmi. Všetky kolesá, vrátane zubov boli ručne vykované s mimoriadnou presnosťou. Pôvodne boli hodiny zo štvrťhodinovým bitím, neskôr prerobené na hodinové bitie.
Na začiatku obce uvíta okoloidúcich občanov a turistov kaplnka svätého ruženca. Bola postavená v roku 1900 a vysvätená 21.októbra 1900 na podnet veriacich a členov ružencového spolku. Účel založenia ružencového spolku je dobročinnosť, spolupatričnosť a oddanosť k Panne Márii, podpore člena spolku v živote a pri úmrtí.
Epidémie moru a cholery dodnes pripomína na medzevskom námestí oproti Rímskokatolíckemu kostolu Narodenia Panny Márie barokový morový stĺp Panny Márie - Immaculaty.
Na vrchole vyše 7-metrového stĺpa je umiestnená socha Panny Márie Immaculaty. Na každej strane trojbokého podstavca je plocha, na ktorej je umiestnená socha svätého Rochusa, svätého Floriána a svätého Jána Nepomuckého.
S námestím, na ktorom stojí morový stĺp, sa spája jedna legenda. Toto námestie kedysi údajne neexistovalo. Na jeho mieste bola hlboká "bažina", v ktorej žil drak. Drak zhorel a od toho ohňa vyschla "bažina" a máme tu pekné námestie.
V roku 1697 bol Medzev vyhlásený za slobodné kráľovské mesto. V rokoch 1622, 1709 a 1711 bolo obyvateľstvo Medzeva veľmi zdecimované dôsledkom morových epidémii. V tejto súvislosti bol postavený aj Morový stĺp na námestí pred kostolom. Pošta bola otvorená v roku 1846 a Cserehátska banka v roku 1870. Roku 1894 bola dokončená stavba železničnej trate z Moldavy nad Bodvou do Medzeva.
Časová os
- 1272 - prvá nepriama písomná zmienka o meste
- 1359 - prvá priama písomná zmienka o meste
- 1366 - listina povoľujúca výstavbu 3 vodných hámrov
- 1639 - založenie kováčskeho cechu
- 1697 - vyhlásenie mesta za slobodné kráľovské mesto
- 1890 - najväčší rozkvet hámorníctva
- 1894 - výstavba železničnej trate Moldava nad Bodvou - Medzev
- 2000 - rozdelenie Medzeva na obec Vyšný Medzev a mesto Medzev
Medzev bol založený nemeckými a flámskymi kolonistami. Prvé osídlenie sa uskutočnilo severozápadne od terajšieho Medzeva v oblasti s názvom Dörfel, v slovenskom preklade to znamená Dedinka. Pravdepodobne z dôvodu nedostatku vody sa neskoršie osídlenie presťahovalo južnejšie do údolia, zvaného Grund. Z tohto presídlenia neskoršie vznikla najstaršia ulica, dnešná ulica Grunt, čo v preklade do slovenčiny znamená základ.
V roku 1430 mal Medzev už dva kostoly a to bol aj rok rozdelenia farností Medzeva na Nižný a Vyšný Medzev. Hámorníctvo dosiahlo svoj vrchol v roku 1890, kedy v Medzeve pracovalo 109 hámrov s 198 ohniskami. Kráľ Ferdinand III. poskytol právo v Medzeve každý týždeň usporiadať trhy a raz do roka župný trh.
V neskorších dobách, kedy sa Vyšný a Nižný Medzev opäť spojili, vznikla zvláštna situácia, keď v jednom meste boli dve farnosti pod krídlami dvoch diecéz košickej a rožňavskej.
V roku 1960 došlo opäť ráz k zlúčeniu Nižného a Vyšného Medzeva. Tento stav pretrval do roku 2000, kedy sa 1. januára opäť Vyšný Medzev odčlenil ako samostatná obec Vyšný Medzev.
Dodnes možno túto atraktívnu a doslova majstrovskú prácu obdivovať ešte ako ukážku v zachovanom hámri v Šugovskej doline. Počas jeho volebného obdobia bol tento hámor reprezentačným miestom vzácnych návštev. Navštívili ho švédsky kráľ Carl Gustav s manželkou Silviou, monacký princ Albert, prezidenti Ukrajiny, Maďarska, Alžírska, Portugalska, Bulharska, veľvyslanci a generálni konzuli ďalších krajín.
Zásluhu na zachovaní historického hámra mesta Medzev v Šugovskej doline má náš bývalý prezident, Rudolf Schuster, pochádzajúci z Medzeva. Počiatočné kroky niektorých súkromných podnikateľov obnoviť túto technológiu boli žiaľ neúspešné a tak zachovanie kováčskych tradícií Medzeva sú dnes ohrozené.
Cesta vedúca z Jasova cez Medzev do Štósu tvorí prakticky severovýchodnú hranicu Slovenského krasu, oblasť bohatú na prírodné vzácnosti a zaujímavosti, ako aj na významné kultúrne a historické pamiatky. Z toho hľadiska má Medzev ideálnu polohu na turistiku a cestovný ruch. Malebná Šugovská dolina, ale i všetky doliny v okolí Medzeva sú ešte stále vzácnymi oázami ticha a neporušenej prírody. Sú pre nás vzácnymi prírodným bohatstvom a miestami, ktoré ešte stále môžeme objavovať.
V ostatných rokoch podľa prednostu Mestského úradu v Medzeve Jozefa Schmiedla zrekonštruovali námestie, hasičskú zbrojnicu, základnú školu, detské ihrisko, ako aj starý Meštiacky dom z 19. storočia, kde bolo sídlo rady a starostu mesta.
Zaujímavú zbierku kamier, premietacích strojov a fotoaparátov ponúka Slovenské technické múzeum - Múzeum kinematografie rodiny Schusterovej v Medzeve. Zaujímavé sú drevené kamery na nemý film, z ktorých je 17 kusov a sú staré 100 rokov.
História hámrov v Medzeve sa začala písať v roku 1372. Zaujímavá je však koncentrácia, že zo všetkých hámrov, ktoré existovali na území dnešného Slovenska, ich viac než polovica stála v Medzeve. V najlepších časoch, koncom 19. storočia ich tu bolo 109.
Úpadok hámorníctva v Medzeve prišiel podľa jeho slov s priemyselnou výrobou a zavŕšilo ho znárodnenie po roku 1948, kedy jednotlivé dielne zanikli. Dnes máme dva hámre, ktoré sa dá vidieť, že sú kompletné. Jeden spravuje Technické múzeum, je v Štóskej ulici, ale ten nie je schopný práce.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1272 | Prvá nepriama písomná zmienka o meste |
| 1359 | Prvá priama písomná zmienka o meste |
| 1366 | Listina povoľujúca výstavbu 3 vodných hámrov |
| 1639 | Založenie kováčskeho cechu |
| 1697 | Vyhlásenie mesta za slobodné kráľovské mesto |
| 1890 | Najväčší rozkvet hámorníctva |
| 1894 | Výstavba železničnej trate Moldava nad Bodvou - Medzev |
| 2000 | Rozdelenie Medzeva na obec Vyšný Medzev a mesto Medzev |
Panoramatický pohľad na Medzev.
Historický pohľad na Medzev.