Mesto Trstená sa už od svojho založenia v roku 1371 formovalo ako pútnické mariánske miesto. V nasledujúcich riadkoch sa pozrieme na bohatú históriu tejto farnosti, od jej vzniku až po súčasnosť.
Založenie a stredovek
Viacero starších autorov sa zhoduje v tom, že Trstená bola založená v roku 1371. Za jej zakladateľa sa všeobecne považuje Schvankomir (Schwancomir, Schwankomir) a jeho príbuzní. Schvankomir bol notárom uhorského palatína Ladislava Piasta z Opole, v tom čase majiteľa Oravy. Schvankomir udelil v roku 1371 Jánovi Hertelovi (Hertel) právo založiť v chotári Tvrdošína novú osadu.
V listine je spomenutý notár Schvankomir, so svojím švagrom Ladislavom a jeho bratia Janko, Grimko, Junislav a Wismer. Ján Hertel a jeho potomkovia sa podľa znenia listiny mali stať dedičnými richtármi (scultetus, advocatus) novozaloženého mesta. Ekonomické predpoklady pre vznik šľachtických rodov v Trstenej musíme hľadať už v časoch zavedenia zákupného práva. Bolo to právo šoltýsov pôvodom z Nemecka zvané tiež emfyteutické alebo zákupné. Šoltýs bol dedične vlastníkom pôdy, s ktorou mohol voľne nakladať a zároveň zakladateľom obce a dedičným richtárom (scultetus).
Rozsah udelených práv nebol (presne) zákonne stanovený a záležal na konkrétnych podmienkach uvedených v písomnej dohode. Ekonomická prevaha spôsobovala dominantné mocenské postavenie šoltýsa a jeho rodiny v Trstenej. Šoltýsov v Trstenej nemohol súdiť nikto okrem župana alebo pána Oravského hradu.
Podľa znenia listiny z roku 1371 sa les začínal Zabiedovským potokom (Zawoda) a tiahol sa do Bukovinskej doliny. Podľa znenia listín boli práva šoltýsov v Trstenej nasledovné:
- po prvé: tu sa nachádzajúce a na dvoch lánoch sa rozprestierajúce Paľove lúky ostanú synom Pavla s tým, že navždy budú mať dva lány a dva dvory v meste.
- po druhé: šoltýs Ján Hertel dostal právo stavať mlyny kdekoľvek na potoku Oravice bez toho, aby jeho a jeho dedičov niekto poškodzoval (táto definícia sa týka šľachticov držiacich regálne práva, ktoré boli ekonomicky ohrozované šoltýsmi, a preto často dochádzalo k potýčkam medzi šoltýsmi a šľachtou).
- po tretie: šoltýs a dedičia získavajú právo lámania a predaja kameňa v okolí.
- po štvrté: v chotári mesta šoltýs a dedičia dostali právo na rybolov a poľovačky na vysokú i nízku zver.
- po piate: mesto sa malo volať Bingenstad, a tí, ktorí prídu do osady a budú do nej prijatí majú zaručené uplatňovanie nemeckého práva (nakladanie majetku, dane a súdy).
Centrom Trstenej bol farský kostol, kde sa nachádzal milostivý obraz Panny Márie, ku ktorému putovali mnohí pútnici z Uhorska i z Poľska. Farský kostol v stredovekom meste bol zasvätený pôvodne Panne Márii. Jeho pôvodnú podobu nepoznáme. Existencia farnosti je doložená v roku 1397.
Obdobie reformácie a rekatolizácie
Počas reformácie od konca 16. storočia bol pôvodne rímskokatolícky farský kostol v Trstenej transformovaný na evanjelický chrám. V tom čase trstenskí evanjelici z veľkej úcty a nábožnosti aj napriek reformačným myšlienkam pôvodný obraz Panny Márie vo farskom kostole zachovali.
Až v roku 1683 počas vojnových udalostí spojených s bitkou pri Viedni tento milostivý obraz Panny Márie odniesol do Litvy do Vilniusu veliteľ litovských jednotiek ako vojnovú korisť. Až začiatkom 18. storočia po skončení stavovských povstaní a po víťazstve rekatolizácie v Uhorsku sa farský kostol v Trstenej vrátil do rúk katolíkov. Zrejme v tomto čase došlo aj ku zmene patrocínia farského kostola, ktorý dostal titul sv. Martina, symbolizujúc rytierske cnosti v boji proti Zlu.
Začiatkom 18. storočia sa v Trstenej obnovila a značne rozšírila aj úcta k Panne Márii, čoho dôkazom je množstvo kaplniek v okolí dedikovaných Panne Márii. Pravdepodobne začiatkom 18. storočia si Trstenčania dali z veľkej úcty k Panne Márii vyhotoviť aj nový obraz Matky Božej s malým Ježišom v náručí, ktorý má dodnes čestné miesto na hlavnom oltári vo farskom Kostole sv. Martina v Trstenej. Bola to náhrada za ukoristený obraz.
Vďaka misijným aktivitám pátrov karmelitánov bolo v 1. tretine 18. storočia v Trstenej založené Bratstvo Panny Márie Karmelskej (Škapuliarskej). Od tohto obdobia sa v Trstenej na sviatok Panny Márie Karmelskej (16. júla) pravidelne každý rok konáva odpustová slávnosť spojená s trhom na námestí.
Mariánsku úctu v tejto farnosti veľmi rozšírila aj misia pátrov františkánov z Okoličného, ktorí sa v Trstenej usídlili natrvalo v 70. rokoch 18. storočia a sú tu dodnes.
Pripomenutím pútnického charakteru Trstenej je aj existencia 10 murovaných spovedníc v ohradnom múre farského kostola, ktoré boli vybudované niekedy v polovici 18. storočia. Trstená je sídlom aj Trstenského dekanátu od polovice 18. storočia.
Kostol sv. Martina v Trstenej
Vývoj v 20. storočí
Trstenská farnosť vstúpila do 20. storočia s kňazom Štefanom Pirončákom. V roku 1902, po jeho odchode, prevzal správu fary Štefan Zaják, ktorý v Trstenej pôsobil 42 rokov (1902-1944).
Druhá svetová vojna poškodila veľkú časť mesta. 31.marca 1945 horel farský kostol, kedy veža horela 2 dni. Na Veľkonočný pondelok zostali z kostola už len múry. V roku 1946 sa za finančnej pomoci amerických Slovákov začala obnova mesta - boli opravené oba kostoly, gymnázium, ľudová škola, chudobinec, obecný dom, fara, kláštor.
Rok 1948 bol pre farnosť významným. Začala sa rekonštrukcia kostola sv. Martina. Položila sa nová klenba a strecha. Patrón farnosti - oravský kompresorát prispel na rekonštrukciu čiastkou 521 000 korún a dodal 482 metrov kubických dreva. Zvyšných cca 300 000 korún sa vyzbieralo z milodarov farníkov. Rekonštrukcia bola vedená majstrami Petrášom a Vajdu Titus. V tomto roku bola dokončená aj veža kostola, ktorú zrealizovali podľa projektu Ing. arch. Ormayho z Levoče.
16.júla 1948 boli posvätené nové zvony za účasti otca biskupa, 3 kanonikov, 42 kňazov, 10 bohoslovcov a 12 000 pútnikov. Zvony - sv. Martin váži 1,6t, Božské Srdce 0,7t, Ave Mária 410kg a sv.Jozef 190kg.
Od apríla 1985 do januára 1990 trstenskú farnosť spravoval Andrej Imrich (terajší pomocný spišský biskup). Už za pôsobenia vdp.farára Andreja Imricha sa začala stavať v roku 1988 nová farská budova. Pôvodná farská budova bola asanovaná a na jej mieste je dnes parkovisko a zeleň. Nová farská budova bola požehnaná 10. novembra 1990 spišským biskupom Františkom Tondrom.
Súčasnosť
V rokoch 1999-2002 sa zrealizovalo rozšírenie a kompletná rekonštrukcia kostola sv. Martina. Dňa 17. novembra 2002 sa uskutočnila konsekrácia kostola sv. Martina otcom biskupom Mons. Františkom Tondrom.
Od roku 2019 vo farnosti Trstená je farárom a dekanom Trstenského dekanátu doc. ThDr. Mgr. Ľubomír Pekarčík PhD.
Interiér kostola sv. Martina
Krypta kostola sv. Martina
Časť národnej kultúrnej pamiatky - rímskokatolíckeho kostola sv. Martina „Sprístupnenie krypty kostola sv. Martina, Trstená“ bola zreštaurovaná a sprístupnená širokej verejnosti, ktorá má možnosť pozrieť si toto unikátne kultúrne dedičstvo. Rímskokatolícka cirkev, farnosť Trstená zreštaurovala Kryptu Farského kostola sv. Martina v rámci projektu „Na bicykli za kultúrnym a prírodným dedičstvom pohraničného regiónu“.
Krypta si zachovala ručne maľované rakvy, ktoré na území Slovenska nemajú obdobu a mnohí ju označujú aj ako „historický poklad“.
Prehľad dejín farnosti v letopočtoch
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1371 | Založenie Trstenej ako pútnického mariánskeho miesta |
| 1397 | Doložená existencia farnosti |
| Koniec 16. storočia | Transformácia farského kostola na evanjelický chrám |
| 1683 | Odnesenie milostivého obrazu Panny Márie do Vilniusu |
| Začiatok 18. storočia | Návrat farského kostola do rúk katolíkov a zmena patrocínia na sv. Martina |
| 1. tretina 18. storočia | Založenie Bratstva Panny Márie Karmelskej |
| 70. roky 18. storočia | Usídlenie pátrov františkánov v Trstenej |
| Polovica 18. storočia | Trstená sa stáva sídlom Trstenského dekanátu |