Noc z 13. na 14. apríla 1950 je označovaná ako Barbarská noc. Znamenala likvidáciu rehoľného života v komunistickom Československu. Zosnovatelia ju nazvali tajným menom AKCIA K (t. j. Kláštory).
Po roku 1948 na Slovensku pôsobilo sedemnásť mužských reholí a kongregácií. V rámci svojej charizmy, t. j. hlavného zamerania, upriamovali svoju činnosť na charitatívnu, kontemplatívnu či výchovnú a vzdelávaciu činnosť. Už v roku 1949 boli prijaté proticirkevné zákony a na vedení ÚV KSČ boli predložené plány na sústredenie rehoľníkov do tzv. internačných (sústreďovacích) kláštorov.
Zásahu voči reholiam predchádzal prvý vykonštruovaný monster proces v Československu, v ktorom odsúdili desiatich rehoľníkov za vlastizradu, špionáž a prípravu kontrarevolúcie. V zinscenovanom procese Machalka a spol. bol odsúdený na doživotie aj redemptorista Ján Mastiliak zo Slovenska. Mesiac pred zásahom bol Zvláštnym rozkazom ministra vnútra určený začiatok Akcie „K“ na noc z 13. na 14. apríla 1950.
Prípravná fáza likvidácie reholí sa uskutočnila na úrovni krajov na Veľký piatok dňa 7. apríla 1950 pod vedením krajských veliteľov ŠtB. Na základe inštruktáže vieme, že hneď po príchode do obce malo dôjsť k obsadeniu telefónnej ústredne, zablokovaniu prístupu na zvonicu a k siréne, ako aj k izolovaniu vedúceho miestneho národného výboru (MNV), aby nedošlo k žiadnemu protištátnemu hláseniu prostredníctvom miestneho rozhlasu.
Poštové úrady mali obsadiť dvaja príslušníci, ktorí by odpočúvali a blokovali hovory farárov. Ďalší príslušníci mali za úlohu pozorovať morálku a správanie občanov. Úlohou vojska bolo obsadiť vchody a aj východy z obce. Do miest a obcí bola možnosť dostať sa len za pomoci hesla, ktoré ovládali motorizovaní príslušníci tzv. spojky a vojsko. Počas Akcie K mala byť prevádzaná cestná i vlaková kontrola.
Zasahujúce jednotky tvorili príslušníci Štátnej bezpečnosti, Zboru národnej bezpečnosti (dnešná polícia), príslušníci armády a Ľudových milícií. Materiálne vybavenie tvorili vozidlá, slzotvorné sviečky, obušky, samopaly, pušky. Na základe rozhodnutia mocenských špičiek bol začiatok akcie stanovený na noc z 13. na 14. apríla 1950 o 24.00 hod.
Po vniknutí do kláštorov rehoľníkov zhromaždili a informovali o dôvode zásahu, ktorým bola údajná protištátna činnosť reholí. Následne ich zvážali do sústreďovacích kláštorov s väzenským režimom. Na celom Slovensku bolo v túto noc sústredených 881 rehoľníkov z 11 reholí. V noci z 3. na 4. mája 1950 boli obsadené aj zvyšné mužské kláštory. Celkovo sa zásah dotkol 1 180 rehoľníkov z 15 reholí, žijúcich v 76 kláštoroch. Proti zatváraniu rehoľníkov protestovali veriaci.
Veľká vzbura sa odohrala pri kláštore v Podolínci. Prenasledovanie viedlo k ďalším perzekúciám (väzneniu rehoľníkov, umiestňovaniu do táborov nútene práce, Pomocných technických práporov a pod.), emigrácií, ilegálnej činnosti v rámci tzv. tajnej alebo podzemnej cirkvi. V januári 1951 bol tajne vysvätený za biskupa jezuita Pavol Hnilica.
K najvýraznejším osobnostiam spomedzi rehoľníkov patrili: tajný biskup jezuita Ján Chryzostom Korec, ktorý pracoval ako robotník, dominikán Akvinas Gabura, saleziáni Andrej Dermek. Prvý pokus o obnovu rehoľného života nastal po oznámení Generálnej prokuratúry ČSSR z 29. novembra 1968, že neexistuje zákonný podklad, podľa ktorého by bolo možné brániť existencií reholí. V čase normalizácie sa však opäť stupňovali zásahy voči rehoľníkom v ilegalite (napr. Akcia VÍR voči františkánom). Reálne oživenie rehoľného života nastalo až po 17. novembri 1989.
Akcia K sa stala predlohou viacerých dokumentárnych filmov. Už v roku 1991 vznikol dokument Stát proti víře (réžia: Angelika Hanauerová), Ústav pamäti národa natočil dokument Tiene barbarskej noci (réžia: Igor Sivák). Nechýba memoárová literatúra: Zápisky spoza mreží (Ernest Macák, salezián), Od barbarskej noci (Ján Ch. Korec, jezuita).
Akcia R a prenasledovanie ženských reholí
Komunistický režim v ČSR považoval rehole za svojho nepriateľa. Keďže sa mu cirkvi nepodarilo zlomiť, režim v rámci likvidačných opatrení zasiahol aj proti ženským reholiam. V Akcii R - rehoľníčky, resp. následných akciách R1 - R7 od augusta 1950 do roku 1952 komunisti násilne na Slovensku zrušili vyše 190 kláštorov a iných domov ženských reholí a následne zviezol do sústreďovacích kláštorov vyše 2 tisíc sestier. V rokoch 1951 - 1952 z nich komunisti vyviezli na ťažké práce bezmála polovicu.
Po nich zo slovenského zdravotníctva a sociálnych služieb vyhodili väčšinu sestier a do Čiech z nich deportovali dve tretiny. Na jar 1949 evidoval Slovenský úrad pre veci cirkevné (SlovÚC) na Slovensku 24 ženských reholí a kongregácií, ktoré vlastnili 209 kláštorov (vrátane domov, bytov), v ktorých žilo 4716 rehoľníčok.
Barbarstvo moci (11): 29. august 1950 - likvidácia ženských reholí
K najpočetnejším patrili:
- Vincentky - 1 071 sestier
- Krížové sestry - 682
- Vykupiteľky - 603
Od roku 1949 tak komunistický režim pripravoval likvidáciu a zhabanie kláštorov a majetku mužských i ženských reholí. Zneužitím nariadenia SNR č. 80/1945 bolo poštátnených alebo zrušených 11 internátov mládeže ženských reholí. Povereníkom - predsedom SLovÚCu bol v tom čase Gustáv Husák. Išlo o proticirkevné opatrenie, ktoré takpovediac odštartovalo likvidáciu kláštorov.
Začiatkom leta 1950 komunisti prepustili 340 rehoľníčok - učiteliek, pretože špičky KSS tvrdili, že protištátne vplývajú na študentov. KSČ, Štátna bezpečnosť a SlovÚC naplánovali Akciu R (rehoľníčky), teda zrušenie ženských reholí a zhabanie ich kláštorných budov, a tak i zamedzenie vplyvu rehoľných sestričiek v zdravotníctve a sociálnej službe. V nemocniciach, domovoch sociálnej starostlivosti a liečebných ústavoch v tom čase pracovalo vyše 1650 rehoľníčok.
Akcia R mala prebehnúť od 29. do 31. augusta 1950. Na viacerých miestach veriaci v stovkách otvorene protestovali. Napadli funkcionárov KSS a SlovÚC, ľudia si líhali na cestu pred odvážajúce autá, vytvárali zhluky. ZNB použila zbrane a mnohých zatkli. Do 17 centralizačných kláštorov zviezli 2 006 sestier. V nemocniciach ponechali tie zdravotné sestry - rehoľníčky, za ktoré režim nemal náhradu. Šlo o 1 650 sestier, z toho 1 400 zdravotného personálu.
Režim trhal puto medzi predstavenými reholí a adeptkami. Tie posielali domov, ony sa však tajne vracali a vykonávali noviciát. Režim tlačil na sestry, aby opustili rehole, no bez odozvy, i keď rehole opustilo 69 sestier. Správa ďalšieho povereníka pre veci cirkevné Ladislava Holdoša vyratúva 198 zhabaných kláštorných budov. ÚV KSS rozhodoval o ich prideľovaní.
V januári 1951 bolo v centralizačných strediskách a charitných domovoch na Slovensku 1.765 podľa režimu „nepracujúcich rehoľníčok“. Režim ich plánoval presunúť na práce do Čiech. V septembri 1951 rozhodli, že to má byť prvých 400 rehoľníčok. Ubytované mali byť napríklad v internátoch. 2. októbra SlovÚC vypracoval Návrh na odsun mladších a práceschopných rehoľníčok do Česka a likvidáciu niektorých sústreďovacích kláštorov na Slovensku - Akcia R1. Išlo o 30 - 45-ročné sestry.
Plán bol zrušiť sedem centralizačných kláštorov, čo predpokladalo vyviezť 966 sestier a 365 umiestniť v 4 charitných domovoch. Reálne v Akcii R 112. októbra 1951 v noci vyviezli 330 rehoľníčok do 45 rokov zo 4 centralizačných kláštorov, ktoré skonfiškoval štát. V noci 21. októbra 1951 SlovÚC pokračovali deportácie rehoľníčok do Čiech - Akciou R2. Väčšinou ich vyvážali na práce do pohraničných českých textiliek alebo na štátne majetky. Často sa pracovalo na 12 - 16 hodinové zmeny. Akciou R3 presúvali rehoľníčky v rámci Slovenska.
Staršie sestry skoncentrovali do charitných domov v Modre a Ivánke pri Nitre. 27. novembra 1951 šikanovanie pokračuje Akciou R4 tým, že previezli do Čiech na práce ďalších 95 rehoľníčok vo veku do 45 rokov. V tom čase bolo v Čechách vyvezených a premiestňovaných rôznym spôsobom vyše 880 slovenských sestričiek. Režim nezahrnul rehole medzi spolky podľa zákona č. 68/1951 Zb. z., aby tak ich likvidáciu legalizoval. Ich majetok, budovy, knižnice, archívy si štát privlastnil. V praxi šlo často o ich zdevastovanie, rozkradnutie, zničenie.
Stovky vzdelaných a duchovne ušľachtilých sestier pracovalo v ťažkých podmienkach českých textiliek alebo poľnohospodárskych majetkov na Slovensku. 28. júna 1952 pozvážali predstavené reholí zo sústreďovacích kláštorov na Slovensku a fabrík z Čiech a internovali v kláštore v Hejniciach v Čechách. V zdravotnej a sociálnej službe na Slovensku však zostávalo 1650 rehoľníčok (70 % takýchto na Slovensku), pre režim nepohodlných, ktoré sa nevzdali rehoľného oblečenia. Preto od leta 1954 začali ich dolikvidovaním.
V roku 1955 vyviezli 169 rehoľníčok - ošetrovateliek zo slovenských nemocníc do Čiech. Deportácie sestier trvali až do začiatku 60. rokov minulého storočia, sestry pracovali v priemysle až do roku 1968, niektoré počas tzv. normalizácie aj do 80. rokov alebo ich premiestňovali pracovať do sociálnych ústavov. Režim sestry aj kriminalizoval. Tie si tak v komunistických väzniciach odtrpeli spolu 312 rokov zväčša za odmietanie pracovať v nedeľu a vo sviatky alebo za pomoc kňazom.
Pred 70 rokmi sa konala Akcia R 2. Ide o druhú násilnú deportáciu 460 rehoľníčok zo Slovenska do textilných továrni v Čechách (20. 10. 1951). Pri tejto príležitosti prinášame spomienku nielen na túto akciu, ale aj akciu K (smutne známu ako Akcia K - Kláštory).
Prehľad počtu rehoľníčok v jednotlivých reholiach v roku 1949
| Rehoľa | Počet sestier |
|---|---|
| Vincentky | 1 071 |
| Krížové sestry | 682 |
| Vykupiteľky | 603 |
Náboženské zloženie obyvateľstva Slovenska podľa sčítania v roku 2021.
Relikviár s ostatkami nového blahoslaveného Jána Havlíka uložili počas nedeľnej svätej omše do bočnej kaplnky v Kostole svätého Vincenta de Paul v bratislavskom Ružinove. „Relikviár nám pripomína, že relikvie pochádzajú z tela, ktoré bilo z Božej vôle. Ostatky Jána Havlíka sú uložené v relikviári v tvare vybrúseného bronzového diamantu. Jeho príprava, od prvého návrhu až po výslednú podobu, trvala viac ako tri mesiace. Rodák z Duboviec v okrese Skalica Ján Havlík zomrel 27. decembra 1965 na následky psychickej a fyzickej tyranie vo väzení. Odpykal si 11 rokov väzenia za vlastizradu a misijnú službu medzi spoluväzňami. Slávnostný úkon blahorečenia sa uskutočnil v sobotu (31. 8.) pred Bazilikou Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne-Strážach (okres Senica).