Narodenie Ježiša: Lukáš 1-2
Historické pozadie narodenia Ježiša
Lukáš dáva narodenie Ježiša do historického kontextu sčítania ľudu za cisára Augusta - dokonca ho datuje ešte podrobnejšie - keď Sýriu spravoval Kvirínius. Tak sa nám ponúka ešte väčšia vierohodnosť týchto udalostí a vyplýva z toho, že Ježiš nepôsobil v neurčitej dobe, ale patrí do presne datovateľného času, teda je reálnou historickou postavou.Cisár Augustus sám sa stáva aktérom nasledujúcich udalostí. Dáva do pohybu obyvateľstvo ríše, hoci účel je menej obľúbený: náklady za svoje dobrodenia žiada späť vo forme vysokých poplatkov. V spleti týchto cisárskych nariadení a následných udalostí sa muž z jednoduchých pomerov, ale zo vznešeného rodu, a jeho manželka v požehnanom stave dostanú do Betlehema, do mesta kráľa Dávida, ktorý sám voľakedy pásol na okolitých poliach stádo svojho otca a potom sa stal pastierom a kráľom ľudu.
Augustus a Pax Romana
Obdobie cisára Augusta možno naozaj považovať za slávny úsek rímskeho impéria. Po desaťročiach dobyvačných a občianskych vojen prišiel konečne mier. Príčinou takéhoto uctievania Augusta bol predovšetkým Pax Romana (rímsky mier), za ktorého pôvodcu považovali Augusta.Rimania často Augustovi preukazovali nefalšované uznanie: „Vďaka nemu vraj žijú, skrze neho sa plavia morom, vďaka nemu užívajú slobodu a blahobyt.“
Cisár Augustus
Augustus navrátil rímskemu senátu jeho dôstojnosť, o ktorú ho okradol Iulius Caesar. Usiloval sa o obnovu rodinného života a príslušnými daňovými stimuláciami zvýšil pôrodnosť.
Stavebná revolúcia za Augusta
Naozaj veľká stavebná revolúcia sa v Ríme začala nastúpením Augusta, akoby staré republikánske mesto z tehál, dreva a kameňa malo zmeniť tvár súčasne s rastom udalostí a s rozvojom politického režimu.Výrok „Prijal som Rím z tehál a zanechávam ho z mramoru“, ktoré historik Suetonius pripisuje Augustovi, zhrnuje veľkú stavebnú revolúciu, ktorá sa uskutočnila v Ríme koncom prvého storočia pred Kristom. Toto obdobie označuje história ako zlatý vek.
V Ríme vyrástli nové a nádherné stavby: fórum, prvé cisárske kúpele, chrám Panteón. Vznikli aj tri nové akvadukty, ktorými privádzali vodu pre asi tri milióny obyvateľov mesta.
Chcel ľudu Ríma navrátiť istotu, že časy politických zmätkov a krviprelievania po zavraždení Iuliusa Caesara majú za sebou a že rímsky štát opäť nadobudol svoju dávnu stabilitu. Cisár Augustus sa pokúsil aj o znovunastolenie rímskeho náboženstva.
Augustus a Ježiš
Bez toho, aby to chcel, postaral sa Augustus o to, aby sa Ježiš, jeho - už to cítime - konkurent, ktorý má nad ním nesmiernu prevahu, narodil na „správnom“ mieste. Ako o tom hovorí prorok: „A ty, Betlehem, Efrata, primalý si medzi tisícami Júdu; z teba mi vyjde ten, čo má vládnuť v Izraeli a jeho pôvod je odpradávna, odo dní večnosti“ (Mich 5, 1).Poukazujú na to aj neskoršie miesta z Lukášovho evanjelia. Pri Poslednej večeri v kruhu učeníkov hovorí Ježiš Kristus sám: „Králi panujú nad nimi, a tí, čo majú nad nimi moc, volajú sa dobrodincami“ (Lk 22, 25). Oproti tomu hovorí Ježiš: „Ale vy nie tak! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca ako služobník“ a podčiarkuje toto poukazovanie vlastným príkladom: „A ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje“ (Lk 22, 26 - 27).
Ježišovo narodenie v Betleheme
Aj vďaka tomuto sčítaniu ľudu sa stalo, že Ježiš sa mohol podľa pradávnych predpovedí (porov. Mich 5,1) narodiť práve v Betleheme, lebo tu prichádzajú Jozef a Mária, aby sa dali zapísať a vyplnili tak cisárov rozkaz o sčítaní ľudu.Keď sa Ježiš narodil - evanjelium píše - uložili ho do jasieľ tzn. narodil sa v nejakej stajni podľa nášho chápania - v skutočnosti to boli v okolí Betlehema skalné jaskyne na ustajnenie dobytka. Evanjelista vysvetľuje prečo sa narodil tam, lebo nebolo pre nich miesta v hostinci - tu môžeme vidieť súvis s Jn 1,11 píše - Prišiel so svojho vlastného a vlastní ho neprijali. Pre záchrancu sveta, pre toho, v ktorom bolo všetko stvorené (porov Kol 1, 10) a ktorému všetko patrí tu na zemi niet miesta. Aké to muselo byť ťažké aj pre Jozefa a Máriu, keď vedeli kto sa má narodiť na tento svet - Boží Syn - a nevedeli mu zabezpečiť - napriek veľkej snahe - dôstojnejšie miesto na narodenie. A videli to odmietanie ľudí. Nedeje sa to aj dnes? A či nehľadá aj dnes Jozef a Mária v ľudských srdciach príbytok pre svojho Syna? A v koľkých srdciach niet miesta pre Ježiša Krista. A ako je to so mnou? Aké miesto ma Ježiš v mojom živote? Tiež nemám pre neho miesto?
Pastieri a anjeli
Anjeli oznamujú pastierom na poli „veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom“ (Lk 2, 10) - ozajstné radostné posolstvo. Jeho obsah: V meste Dávidovom sa narodil opravdivý záchranca, Kráľ, Mesiáš, Pán.
Klaňanie sa pastierov
Anjeli povedali pastierom o znamení podľa ktorého spoznajú Mesiáša - viete aké? Že nájdu dieťa zavinuté do plienok a uložené v jasliach - rozmýšľali ste nad tým, že čo to je za smiešne znamenie pre Spasiteľa sveta? To podľa plienky ho majú spoznať a válova? Ono to naozaj nie je znamenie nejaké zázračné /ako to zjavenie a spev anjelov, ktorí zažili.../ ide o poznávací znak - opis toho, čo uvidia - podľa čoho ho spoznajú - ako vy na stanici, keď ste niekoho nikdy nevideli, tak si dohodnete nejaké znamenie napr. modrá čiapka. Aby ste spoznali dotyčného. Pastierom stačilo aj také rozlišovacie znamenie, lebo keď prišli do tej jaskyne videli, že anjeli mali pravdu. Predsa však si to od nich vyžadovalo veľkú vieru - uveriť, že toto bezbranné dieťa je skutočný Boh. Tak pokorný a chudobný a predsa Boh. Toto je skutočným znamením nášho kresťanského Boha. Pokora a chudoba.
Teologický význam narodenia
Ďaleko od hlavného mesta Ríma, na periférii prichádza na svet dieťa radostne prijaté matkou a pestúnom, ale ináč podstatne nepovšimnuté. Chýbajúce miesto v ubytovni a jasle slúžiace ako kolíska podčiarkujú, že sa vôbec nepohybujeme v sociálne vyššom prostredí, ale medzi ľuďmi, ktorí neoplývajú materiálnym prebytkom.| Rímsky cisársky kult | Vianočné posolstvo |
|---|---|
| Človek sa stane bohom | Boh sa stane človekom |
| Pax Romana | Mesiášska radosť, pokoj, ktorý svet nemôže dať |
| Vládnutie | Služba |
Pretože existuje Syn Boží, smieme sa volať Božími deťmi a jeho nazývať naším bratom. Ľudský život, aj nechránený a nepodarený, získa novú dôstojnosť, lebo Boh ho prijíma.
Vianočné posolstvo nám nehovorí: Buďte ako Boh! Ale keď sa Boh stal človekom, zjavil sa v podobe zraniteľnej a nakoniec ukrižovanej lásky. Ukázal sa v podobe dieťaťa z Betlehema a mladého muža z Nazareta, ktorý nezlorečil, keď bol bitý. On premohol zlo a nenávisť láskou. To je vykúpenie: zmierenie medzi nebom a zemou, medzi človekom a Bohom, medzi človekom a človekom. To je aj zmierenie človeka samého so sebou.