Žabokreky nad Nitrou, obec s bohatou históriou, leží na pomedzí troch bývalých žúp: Nitra, Trenčín a Tekov. V minulosti obec plnila funkciu strážneho bodu a colnice na križovatke dvoch významných obchodných ciest. Jadro obce sa nachádza na vyvýšenine medzi riečkou Hydinou a riekou Nitrou, na pravom brehu tejto rieky, približne 2 km od centra.
Panoráma Nitry.
Najstaršie dejiny a stredovek
Najstaršia písomná správa o obci pochádza z roku 1245. V tom čase bola kráľovským majetkom. Od roku 1350 patrila panstvu Sivý kameň. V 15. storočí v Sebedraží uplatňovali zemepanské práva Majthényiovci, po nich ďalšie šľachtické rody: Turzovci a Pálfyovci.
Význam horného Ponitria vzrástol po vzniku tzv. Nitriansko-turčianskej cesty, sprostredkúvajúcej styk južnejších oblastí so severným Slovenskom, ba až krakovskom v Poľsku. Postupne dochádzalo na našom území k hospodárskemu a spoločenskému rozvoju. Najciteľnejšie badať tento rozvoj v poľnohospodárstve, ako aj v remeselnej výrobe, kde dochádza k väčšej diferenciácii. Nové ekonomicko-sociálne prúdy zmenili aj štruktúru slovanských komunít na našom území - rodia sa feudálne vzťahy.
Pre obec tohto obdobia je charakteristický rozvoj poľnohospodárstva a súkenníctva, ktoré zaznamenalo nevídaný rozmach najmä v 18. storočí. Opomenúť však nemožno ani chov dobytka a ostatných hospodárskych zvierat. Vhodné plochy sa zas využívajú pre pastierstvo. Remeselníci a roľníci predávajú svoje výrobky a poľnohospodárske produkty na trhoviskách v najbližšom okolí, najmä v Prievidzi. Rozšírený je aj jarmočný predaj dobytka, koní a ošípaných.
Archeologický výskum dokázal osídlenie na území obce už vo veľkomoravskom období. Stopy veľkomoravskej minulosti Žabokriek sú zdokumentované v archíve Archeologického ústavu SAV, resp. Archeologické výskumy dokladujú, že na území žabokriek nepretržite existovala stredoveká osada. Rok 1291 treba považovať len za rok prvej písomnej zmienky o starobylej už dávno jestvujúcej osade.
Žabokreky boli starým šľachtickým majetkom, ktorí vlastnili šľachtici Žabokreckovci, ktorí patrili k tzv. vyššej šľachte, čo dokazuje aj ich účasť na uvedení Matúša Čáka do držby hradného panstva Uhrovec. Patrili im aj Ostratice, Pečeňany a Otrhánky v Trenčianskej župe.
Žabokreky už vo včasnostredovekom období boli sídlom fary. Tunajší kostolík postavili už niekedy v 11. storočí. V 15. tom storočí sa v Žabokrekoch uskutočňoval štvrtkový trh, ktorý sa stával vyhľadávaným v širokom okolí. V tom období mali už Žabokreky určite obecnú samosprávu.
Vďaka tomu, že na okraji stál opevnený kaštieľ, Turci nezničili Žabokreky úplne. Vypálili iba severný, nechránený koniec. V Žabokrekoch stálo v 16. storočí viac ako 50 obývaných domov v ktorých mohlo bývať asi 300 ľudí. Západné Slovensko ovládli lúpežní rytieri Podmanickovci. Obsadili aj kaštieľ v Žabokrekoch, ktorý začali ešte viac opevňovať a aj v Nitrianskej Strede, benediktínsky kláštor v Klíži, z ktorý premenili na pevnosť. Vlastnícke pomery sa zrejme ustálili až po vymretí Podmanickovcov 1559, kedy bol kaštieľ vrátený Pavlovi Žabokreckému.
Žabokreky ležali na frekventovanej križovatke a tak sa stali jednou zo staníc poštovej linky z Viedne. Žabokrečania sa ocitli v ťažkom položení kvôli odvádzaniu poplatkov zemepánom a tureckým úradníkom. Po veľkej bitke pri Viedni roku 1683 tu bolo turecké vojsko rozprášené a viac sa z porážky nespamätalo.
Novoveké dejiny a 18. storočie
Od roku 1703 do roku 1711 cez Slovensko prehrmelo posledné stavovské povstanie pod vedením Františka II. Rákociho. Kurucké vojsko zimovalo v okolí Bánoviec a Žabokriek rozložené v domoch sedliakov. Roku 1708 sa pri Trenčíne odohrala veľká bitka, kde cisárske vojsko rozprášilo kurucov. Utekajúce jednotky ustupovali Ponitrím do Tekova.
Cisár Karol VI. nechal v rokoch 1715 a 1720 celkom z praktických dôvodov vykonať súpis dane platiaceho obyvateľstva v uhorskom kráľovstve. V Žabokrekoch bolo pomerne veľa zemepánov. O panstvo sa staralo množstvo služobníkov. V súpise je ich zapísaných celkom 27. Žabokreckí sedliaci hospodárili na polovičných a štvrtinových usadlostiach.
V Žabokrekoch v tom čase nezaznamenali volský dobytok, ktorý sa vtedy využíval ako hlavná ťažná sila. Ako zaujímavosť možno uviesť, že v mestečku zdanili aj 4 kotlíky na pálenie pálenky. Mestečko v čase súpisu patrilo viacerým zemepánom. Žabokreky mali právo výčapu po celý rok, ale obec toto právo dala do árendy židovi Petrášovi. Ďalej sa v súpise konštatuje, že týždenné trhy v mestečku už nevydržiavajú. Namiesto nich sa konajú 3 jarmoky, z ktorých má obec zisk 12 zlatých a 50 denárov. V intraviláne mestečka sa nachádzajú ovocné záhrady s celkovou rozlohou na 4 brat. merice. Vinohradníctvo v Žabokrekoch bolo už na ústupe.
22. júna 1769 sa v Žabokrekoch v prítomnosti obecnej rady a zemepanských úradníkov uskutočnila urbárska regulácia a stoliční úradníci spísali odpovede obecnej rady na predpísaných 9 bodov, pomocou ktorých vrchnosť zisťovala povinnosti a vzťahy medzi poddanými a zemepánmi. Žabokrečania odpovedali, že ich povinnosti voči vrchnosti nikdy neboli spísané vo forme urbára, ale všetko vykonávali iba podľa starej obyčaje. V otázke o obecnom majetku uviedli, že obci patrí pálená krčma a jedna rolička. V Žabokrekoch sa okrem toho vykonávali 3 jarmoky a trhové poplatky z týchto jarmokov patrili panstvu okrem jednej šestiny, ktorá pripadla Žabokrečanom za vyberanie mýtneho a udržiavanie poriadku. Ďalej Žabokrečania uviedli, že v mestečku sa nachádza 7 opustených poddanských usadlosti, ktoré spustli ešte pred 40 rokmi buď pre vymretie majiteľov, alebo kvôli biede. V odpovediach sa tiež konštatuje, že poddaní neodvádzali zemepánom deviatok v naturálnej forme, ale v peniazoch. Obe strany sa dohodli, že tento zvyk budú zachovávať aj naďalej.
V mestečku bolo 67 obývaných domov, v ktorých žilo 123 rodín (skoro 2 rodiny v 1 dome) a celkový počet obyvateľstva bol 511. Z tohto počtu bolo 104 ženatých mužov a 142 slobodných.
Počet obyvateľov v roku 1784-87
| Rok | Počet domov | Počet rodín | Počet obyvateľov | Ženatí muži | Slobodní muži |
|---|---|---|---|---|---|
| 1784-87 | 67 | 123 | 511 | 104 | 142 |
19. storočie a zrušenie poddanstva
Systém poddanstva, ktorý sa v Uhorsku udržiaval ešte v prvej polovici 19. storočia, plodil stagnáciu hospodárstva. Žabokreky zaznamenávali rast počtu obyvateľstva najmä vďaka prílevu židovských obchodníkov, remeselníkov a krčmárov. Začiatkom 19. storočia ich v Žabokrekoch zaznamenali až 135. Katolíkov tu v tom čase žilo 410. V roku 1828 v mestečku zaznamenali 97 obývaných domov a 675 obyvateľov. Z tohto počtu bolo už iba 7 sedliackych domácností. Demografický rozmach mestečka výrazne poznamenala epidémia cholery, ktorá sa prehnala Slovenskom v lete roku 1831. V tom roku pochovali 58 Žabokrečanov.
Marcovými zákonmi roku 1848 bolo konečne v Uhorsku zrušené poddanstvo. Urbárski poddaní sa po splatení značnej finančnej čiastky stali plnoprávnymi vlastníkmi svojich pozemkov. V 50-tych roka 19. storočia sa začal v Žabokrekoch proces komasácie - sceľovania menších rozptýlených pozemkov do väčších celkov. Pri tejto príležitosti nechali spísať roku 1857 aj pozemkovú knihu obce, pravda, v maďarskom jazyku.
Rok 1872 je významný pre Žabokreky aj v inom ohľade. V rámci reorganizácie štátnej správy sa mestečko stalo sídlom samostatného Žabokreckého okresu, patriaceho do Nitrianskej župy. Okrem okresného úradu tu bol zriadený aj matričný úrad a žandárska stanica. V Žabokrekoch začal pôsobiť aj obvodný lekár.
20. storočie a vznik Česko-Slovenska
Rakúsko-uhorská monarchia rozpútala v lete roku 1914 prvú svetovú vojnu útokom na Srbsko. Vznik republiky priniesol pre Slovensko mnoho pozitívnych zmien. Skončil sa hrubý národnostný útlak a začal fungovať relatívne demokratický politický systém. V Žabokrekoch bolo roku 1919 obývaných 126 domov s celkovým počtom obyvateľov 1096.
Život mestečka nepríjemným spôsobom poznamenala reforma štátnej správy v roku 1922. Po územnej reorganizácii prestali byť Žabokreky sídlom okresu. Politický život v mestečku sa zintenzívňoval predovšetkým v obdobiach pred voľbami. V roku 1927 bolo v Žabokrekoch 116 obývaných domov a v nich 244 bytov. Podľa národnostného zloženia tu žilo 892 Slovákov, 2 Nemci, 16 Maďarov, 145 Židov a 11 cudzozemcov.
Po roku 1945 sa v roku 1958 v obci vytvorilo JRD, neskôr, od roku 1960 Štátne majetky. Nedostatok pracovných príležitostí priamo v obci riešia občania dochádzaním za prácou v rámci regiónu do Prievidze, Novák, Zemianskych Kostolian a Handlovej.
6.októbra 1938 na zasadnutí výkonného výboru HSĽS vyhlásila autonómiu Slovenska. Slovenská krajinská vláda na čele s dr. J. Tisom prevzala na Slovensku výkonnú a zákonodarnú moc.
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov
V obci stál až do roku 1911 románsky kostolík zasvätený Panne Márii zrejme z 13. storočia, pričom niektoré pramene stavbu datujú až do 11. storočia. Kostolík mal podobu neveľkej stavby bez veže s pozdĺžnou loďou a južným vstupom. Podľa všetkého novšie presbytérium malo polygonálny pôdorys, pričom podoba pôvodne svätyne nie je známa. K južnej strane lode sa pripájala veľká prístavba. Obvodové múry a nárožia spevňovali oporné piliere. Strecha bola pokrytá šindľom.
Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov.
V roku 1911 začali s podporou nitrianskeho biskupa grófa Viliama Batthyanyho na námestí stavať nový kostol Panny Márie kráľovnej anjelov. Nový kostol bol postavený v roku 1912, podľa iných zdrojov 1913, v historizujúcom slohu a stál 200 000 korún.
Miesto, kde stál románsky kostolík, nie je označené, len veľký orech naznačuje polohu presbytéria.
Symboly obce Sebedražie
Symboly obce Sebedražie sú evidované v heraldickom registri pod signatúrou S-71/94 na Ministerstve vnútra SR. Erbom obce je svätá Barbora, korunovaná so zlatým kalichom a hostiou v pravej ruke a so strieborným mečom v ľavej ruke. Vlajku obce tvorí päť pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej a bielej. Vlajka je ukončená tromi cípmi.
Podľa doterajších výsledkov bádania je veľmi ťažké usúdiť, kedy v obci vznikla organizovaná obecná správa a v tej súvislosti aj symbol obce. Historický znak Sebedražia tvorí patrónka farského kostola sv. Barbora. Miestny kostol sv. Barbory síce vznikol už na začiatku 15. storočia, nie je však isté, či už v tomto čase vznikol aj symbol obce. Nie je to vylúčené, pretože na najstaršom známom obecnom pečatidle, ktorého odtlačok našla Š. Drahošová na dokumente z r. 1783, je sv. Barbora v šesťhrannom pečatnom poli, čo je typické predovšetkým pre obdobie gotiky.
Pri tvorbe erbu Sebedražia v novembri 1993 sme za najvýhodnejšiu predlohu považovali symbol obce z mladšieho erbového pečatidla. Jeho obsahom je teda historický znak obce - patrónka farského kostola sv. Barbora. Za erb obce sme navrhli modrý štít, v ktorom je strieborno odetá svätica so zlatou korunou na hlave, so zlatou gloriolou okolo hlavy, so zlatým kalichom v pravej pozdvihnutej ruke, nad ktorým je strieborná Hostia umiestnená v poli štítu nad ramenom sv. Barbory.
Oslavy 760. výročia obce
760. Oslavy 760. výročia sa začali v piatok 1. júla 2005 kultúrnym podujatím v novoopravenom Kultúrnom dome. Kultúrny program spojený s odovzdávaním ocenení významným osobnostiam, pripravili deti MŠ, ZŠ a FS Sebedražanka. Starosta obce Ing. Peter Juríček a zástupca starostu obce Jozef Gatial odovzdali pamätné a ďakovné listy osobám, ktoré sa významným spôsobom pričinili o rozvoj obce.
Ocenení boli: p. Helena Kepáková, p. Jozef Čertík st., p. Anton Málik, p. Helena Cmarková, p. Dušan Šimkovič, p. Emília Mištunová, p. Jozef Murár, p. Jozef Majrtan, p. Jozef Hrdý, p. Mária Masaryková, p. Jozef Čertík ml., p. Jaroslav Krištof, p. Boboková, p. Terézia Murárová, p. Veronika Šimkovičová, p. Jozef Ľachký a p. Pavol Milata.
Hlavným dňom osláv však bola sobota. V dopoludňajších hodinách sme privítali na obecnom úrade hostí z partnerskej obce Dolní Studénky. Po krátkom občerstvení sa hostia išli ubytovať do penziónu v Bojniciach, tam bol pre nich pripravený aj spoločný obed s poslancami obecného zastupiteľstva.
Sobotný program sa začal na priestranstve pred Kultúrnym domom príchodom Sv. Barbory patrónky obce. Po privítaní občanov a vystúpení mažoretiek nasledoval slávnostný sprievod obcou, ktorý smeroval do dejiska osláv nášho športového areálu TJ Baník Sebedražie. Tu sa už začal kultúrny a športový program osláv.
Oslavy výročia obce.
Bolo sa naozaj na čo pozerať, veď svojím vystúpením okrem mažoretiek a dychovej hudby Maguranka Junior prispeli deti ZŠ a MŠ a folklórna skupina Sebedražanka. Svoje blahoželanie obci predniesli aj predstavitelia politického života. Predseda regionálneho združenia miest a obcí hornej Nitry a zároveň starosta obce Lehota p. Vtáčnikom p. Ján Cipov, p. starostka z partnerskej obce Dolní Studénky p. Vlasta Sršňová, či poslanec NR SR p. Róbert Fico. Program pokračoval krstom monografie o obci, vystúpením bratrancov Čertíkovcov zo Sebedražia, zacvičili ženy z Devy, kulturisti, kultúrny program pokračoval vystúpením tanečnej skupiny ESO a svojím spevom kultúrny program zakončil p. Ján Hruška. Veľkú pozornosť návštevníkov upútala na seba ukážka požiarneho útoku historickou striekačkou, v podaní našich dobrovoľných hasičov. Túto striekačku sa im podarilo vlastnými silami opraviť. Nasledoval exhibičný futbalový zápas medzi futbalovými veteránmi zo Sebedražia a "politickou stranou Smer" samozrejme že sa športovým výkonom prezentoval aj p. Róbert Fico.
Po skončení futbalového zápasu sa návštevníci mohli do neskorých nočných hodín zabaviť na tanečnej zábave. Do tanca hrala hudobná skupina Butterfly. V nedeľu sa dopoludnia ešte naši hostia prešli po obci. Oslavy sme zakončili slávnostnou sv. omšou, ktorú celebroval náš novokňaz d.p. Marek Hraňo. Po skončení sv. omše sa naši hostia z partnerskej obce stretli na fare aj so správcom farnosti d.p. Ondrejom Cebom.
Po roku 1945 sa v roku 1958 v obci vytvorilo JRD, neskôr, od roku 1960 Štátne majetky. Nedostatok pracovných príležitostí priamo v obci riešia občania dochádzaním za prácou v rámci regiónu do Prievidze, Novák, Zemianskych Kostolian a Handlovej.
tags: #zabokreky #nad #nitrou #farnost #fotogaleria