Základové pásy sú najčastejším využívaným typom zakladania rodinných domov. Používajú sa pre založenie stenových aj skeletových konštrukčných systémov. Pevné základy sú bez preháňania podstatou zdravia budúcej stavby.
Ak pri budovaní základov nič nepodceníte a všetko dotiahnete do konca, je to, ako keď si pri obliekaní kabáta zapnete už prvý gombík správne. Základový pás tvorí súvislý nosník s prierezom, ktorý má tvar obdĺžnikový, stupňovitý, rebrový. O tom, ako začať stavať, však musíte aj niečo vedieť, aby ste sa mohli vyhnúť prípadným úskaliam - najmä ak si trúfate na základy domu svojpomocne.
Ak ste kladne odpovedali na otázku v úvode a nie ste stavbári, potrebujete poznať odpoveď aj na iné, dôležitejšie otázky. Bude objekt aj podpivničený?
Spôsobov zakladania je veľa, pri rodinných domoch sa v 99,9 percentách prípadov stretneme s pásovými základmi, na ktorých leží doska prvého podlažia domu (tzv. podkladný betón).
Ako ich urobiť, keď staviate pasívny dom? Najprv treba na zemi vymerať nárožia stavieb v súlade s geometrickým plánom. Túto prácu urobí na objednávku odborník - geodet. Vyznačené body potom v súlade s projektom (šírka základov) pospájame a na zemi vyznačíme vápnom obrysy základových pásov.
Predtým ako začnete kopať základy:
- Krok č. 1: GEOLOGICKÝ PRIESKUM POD BUDÚCIM OBJEKTOM
- Krok č. 2: ZHRNUTIE ORNICE POD BUDÚCIM OBJEKTOM
- Krok č. 3: PRESNÉ ZAMERANIE STAVBY, KTORÉ VYKONÁ GEODET
Mnohí stavebníci potrebu geologického prieskumu bagatelizujú. Riešenie si vyberáte na základe geologických pomerov. Dobré vedieť: Prieskum podložia vykonáva geológ, zameranie stavby geodet a výpočet hrúbky konštrukcií a oceľových výstuží statik.
Ak ste si kúpili katalógový projekt (ktorý je značne všeobecný) a podložie vykazuje určitú nestabilitu, nebodaj prítomnosť spodnej vody, okamžite sa poraďte s odborníkom. Konštrukcie musí prepočítať statik.
Aj svojpomocné riešenie stavby má svoje hranice, minimálne čo sa týka kvality betónu. Pretože predpokladom dobrej kvality základovej konštrukcie je kvalita betónu a jeho správny výber. Laickí stavebníci sa často domnievajú, že existujú dva, nanajvýš tri druhy betónu.
Betónov však je omnoho viac (a to nielen čo sa týka pevnostnej triedy). Preto je rozumnejšie objednať si betón v betonárke a nevyrábať si ho svojpomocne.
Tip: Nepodceňujte kvalitu materiálov použitých pri zakladaní stavby, avšak jednotlivé konštrukcie nepredimenzujte. Zbytočne tým predražíte stavbu.
Základy na všetkých miestach musia siahať do nezamŕzajúcej hĺbky od upraveného terénu min. -1,050 m a musia byť min. Predpokladaná max. hladina podzemnej vody je max.
Základové pásy sú navrhnuté z betónu triedy C20/25 (B25), odporúčame konštrukčne ich vystužiť oceľou triedy 10 505 (R). Podkladový betón je z betónu triedy C20/25 (B25) a vystužený zváranými sieťovinami Q 131 (Ø 5,0/150 - Ø 5,0/150) pri oboch povrchoch. Hrúbka podkladového betónu je 150 mm.
Pod priečkami v I. NP nie sú vyhotovené žiadne základy. Pod podkladný betón je navrhnutá vrstva zhutneného štrku v minimálnej hrúbke 150 mm. Mieru zhutnenia štrkovej vrstvy je nutné overiť.
Vzhľadom na neznáme geologické zloženie základovej pôdy je potrebné počas výkopových prác prizvať na miesto stavby projektanta statiky a geológa, aby sa overila únosnosť zeminy v základovej škáre s pôvodnou rastlou zeminou. Základovú škáru treba chrániť v zmysle STN EN 73 1001, čl.
Hlavnú ťahovú výstuž základového pásu je potrebné dôsledne stykovať - presahom minimálne 50 ds, prípadne zváraním.
Najskôr sa urobí prieskum zeminy - zabezpečí ho inžiniersky geológ, ktorý dá vykopať sondu a vo fáze prípravy projektu na stavebné povolenie sa vyjadrí k únosnosti zeminy.
Dôležité je, aby dno základov, teda základová škára, bolo rovnaké. To je dôvod, prečo treba základy chrániť pred zosúvaním a čo najskôr ich vyplniť betónom. Ak by totiž profil základov pripomínal napríklad Kolumbovo vajce, tak by sa základ mohol vrezať ako nôž do málo únosnej zeminy. Časť domu by tak mohla sadať rýchlejšie.
Dôležité tiež je, že základovú škáru nezhutňujeme („nežabujeme“). Keď máme všetko pripravené, môžeme betónovať. Na základové pásy vo väčšine prípadov stačí betón triedy C12/15. V našom prípade však majiteľ rozhodol, že celý spodok stavby bude z betónu C25/30.
Predpísanú pevnosť však betón dosiahne len pri odvzdušnení vibrovaním alebo aspoň prepichovaním. Ak tieto operácie zanedbáme, nevyužijeme možnosti kvalitného a drahého betónu, preto si to musíme ustrážiť.
Myslite na to, že vyššie bude treba pokračovať jedným - dvoma radmi tvárnic strateného debnenia. A ak budú na steny pôsobiť aj bočné sily (napríklad pri stenách suterénu, resp. ak je dom čiastočne zapustený do svahu), tvárnice bude treba vystužiť zvislými tyčami.
Pri vylievaní základov sa usilujeme dostať „do vodováhy“ aspoň približne. Pri rýchlej práci nie je veľa času na vyrovnanie, takže výsledok +/- 5 cm považujte za výborný. Avšak, betónovú dosku (podkladný betón) už musíte vytvoriť rovnú s presnosťou na 1 cm, inak sa budete trápiť pri murovaní.
Pomocou nivelačného prístroja nastavíme izolačné platne z extrudovaného polystyrénu do roviny. Keď vylejeme betón do základov, máme ešte možnosť skorigovať ich výšku. Sokel, teda podstavec na výšku jedného až dvoch radov tvárnic postavíme tak, aby sme trocha skorigovali chyby vo vodorovnosti betonáže.
Pomôžu malé drevné kliny. Vzniknuté škáry nebudú viditeľné (keďže budú pod zemou) a vyplní ich betón, takže stena sokla sa neoslabí. Predpokladáme, že všetky ležaté vedenia ste obsypali dostatočne hrubou vrstvou piesku (aspoň 15 cm) či veľmi jemného štrku. Určite ste z nich vyrobili aj vývody ponad úroveň budúceho podkladného betónu.
Po zabetónovaní sokla prichádza na rad vnútro. Svojpomocní stavebníci ho spravidla zasýpajú zeminou zo základov. Dôležité upozornenie: rozhodne sa vyhnite okrúhlemu riečnemu štrku, pretože ho nemožno dobre zhutniť!
Makadam 16/32 (kamenná drvina) sa pri zhutňovaní „zahryzne hranami“ do seba, takže sa po tzv. „žabovaní“ nebude ďalej hýbať. Smerom navrch frakciu zjemníme až na 0/4. Vnútro hutníme na 3-krát. Poslednú vrstvu možno urovnať presne.
Určite budete potrebovať aj nivelačný prístroj, ktorý si môžete požičať v požičovni náradia. Na rovnú a tvrdú vrstvu jemného štrku uložíme výstuž z kari sietí s priemerom 10 - 12 mm (pozrite sa radšej do projektu).
Pozor, nemá ležať na makadame, lebo by neplnila svoju úlohu z hľadiska statiky a mohla by predčasne skorodovať. Pred betónovaním dôkladne premeriame podklad pomocou laserového nivelačného prístroja a nájdeme najvyšší bod. Tu bude vodorovná doska najtenšia, takže musí mať hrúbku stanovenú v projekte. Inde bude ešte hrubšia. Tu si položíme ukazovateľ, podľa ktorého sa budeme orientovať.
Rátajte s tým, že bez vibračnej dosky na uhládzanie betónu sa nezaobídete. Na vybetónovanie tzv. podkladného betónu stačí betón C16/20, ale pokiaľ máte dosť peňazí, holcimáckou (CRH) 30-kou nemôžete nič pokaziť. Takto sa rozhodol aj majiteľ nášho pasívneho domu, ktorý ho chce mať v najvyššej kvalite.
Betónovanie pasívneho domu, ktorý vám predstavujeme, prebehlo pri miernych jesenných teplotách. Napriek tomu majiteľ dosku polieval asi týždeň a nechal ju zrieť asi dva mesiace.
Ak nie ste profesionál a neživíte sa zhotovovaním základov, málokedy sa vám svojpomocne či s kamarátmi podarí vybetónovať dosku na sto percent (najmä, keď ju robíte len raz za život). Je totiž veľmi dôležité, aby povrch bol nielen rovný, ale aj hladký, aby z neho nevyčnievali kamienky.
Po vybrúsení pomocou kotúčovej brúsky nasledoval asfaltový náter v dvoch vrstvách a následne po vysušení sa robila hydroizolácia, ktorá na vybrúsený povrch dobre priľnula bez vytvorenia bublín, a tak sa nezvyšuje riziko, že pod ňu vnikne voda.
Je z asfaltovaných pásov a obsahuje aj vrstvu proti prenikaniu radónu. Vždy by ste ju mali použiť, ak staviate dom čiastočne zapustený do svahu alebo suterén. Lepená je prilepená za tepla pomocou plameňa.
Plošné základové konštrukcie sú vhodné pre stavby bežných rodinných domov, pretože prenášajú ich zaťaženie plošne. Charakteristické sú tým, že ich šírka je väčšia ako ich výška. Pri projektovaní základov platí pravidlo priamej úmery, čím väčšie zaťaženie bude na pás, pätku alebo rošt pôsobiť, tým väčšia musí byť šírka základu.
Pri výpočte však môže nastať aj situácia, kedy budeme potrebovať veľmi veľkú šírku základov. To by však znamenalo nadmernú spotrebu betónu. Pri menších stavbách a tým pádom aj menšom zaťažení základov, sa na vybudovanie základov využíva betón.
Ak sa ráta s vyšším zaťažením alebo sa dom zakladá na neúnosných pôdach, používa sa železobetón. Tradičným spôsobom zakladania rodinných domov na Slovensku sú základové pásy, ktoré sa navrhujú všade tam, kde je zaťaženie najvyššie.
Predovšetkým teda pod zvislé nosné steny, pod hrubšie priečky, ale aj pod schody a komíny. Jednotlivé základové pásy sú vždy dlhšie ako širšie a hlbšie. Na vyhotovenie základových pásov nie je treba toľko betónovej ako na základovú dosku. Materiál, z ktorého sa zhotovujú, musí byť odolný proti vlhkosti, takže sa ich vyhotovenie najviac hodí čistý betón.
Pri zakladaní voľne stojacich rodinných domov sa tieto pásy zvyknú prekladať kameňom. Ak sa na mieste budúceho domu nachádzajú dostatočne únosné zeminy, môžu sa pri zakladaní stavby využiť aj pätkové základy.
Pätky sa ukladajú hlavne pod piliere, stĺpy a pod komíny. V zásade rozoznávame 2 druhy pätiek: kalichové alebo plné pätky a pätky monolitické. Monolitické pätky však vyžadujú väčšiu výšku základov a preto sa využívajú predovšetkým pri stavbe základov, pri ktorých sa základová škára nachádza hlbšie.
Ak už ale máte vybratý ten správny pozemok, je čas na realizáciu Vášho projektu rodinného domu. Ako na to? Ak už máte pozemok upravený a pripravený na vytýčenie osadenia domu, prichádza na rad práca geodeta. Akonáhle geodet určí hranice stavby, môže sa podľa vytýčených bodov naniesť vápenná vrstva, ktorá určí pôdorys základových pásov.
Ak už máme určený pôdorys domu a vyznačenú základovú jamu, môžeme sa pustiť do hrubej práce na Vašom budúcom dome. Výkopy by sa mali začať robiť do hĺbky 1m. No nakoľko hĺbka základov závisí od výšky osadenia stavby a od ďalších faktorov, ako je napr.
Nezabudnite, že do výkopov pre základy domu sa umiestňujú aj uzemňujúce časti bleskozvodov, ktoré sú pre bezpečie Vášho domu nevyhnutné. Šírka samotných základov je väčšia ako šírka múrov.
Keď už sú splnené všetky podmienky, môže sa realizovať betonáž. Dôležité je vybrať správny betón. Pre základové pásy sa odporúča trieda betónu B15, pre betónový podklad je to betón triedy B20.
Je dôležité myslieť na to, že základy sú časť stavby, ktorú nevymeníte ako podlahy, alebo okná a preto je dôležité dbať na kvalite daného betónu. Taktiež zohľadniť podmienky betonáže, ktoré je nutné striktne dodržiavať, aby sa zabezpečila požadovaná kvalita a funkčnosť tohto materiálu.
Vrchnú časť betónovej vrstvy je nutné vyrovnať, aby murovanie soklovej časti bolo jednoduchšie a hlavne efektívne. Soklová časť základov domu sa robí z pevných betónových debniacich tvárnic. A základy Vášho domu sú hotové!
Základové dosky vytvárajú pod celým pôdorysom stavby súvislý plošný základ. Zhotovujú sa priamo na stavenisku ako monolitické konštrukcie väčšinou zo železobetónu. Hoci sa niekedy podkladovému betónu spájajúcemu základové pásy hovorí základová doska, nie je to tak.
V praxi sa niekedy zamieňajú pojmy základová doska a podkladový betón. Ide o tuhé základové konštrukcie vhodné aj do náročných základových podmienok, sú však aj pomerne nákladné. Môžu sa realizovať tiež na stlačiteľnej základovej pôde s premenlivou únosnosťou.
Pre rodinný dom sa navrhuje väčšinou rovná základová doska s rovnomernou hrúbkou (500 až 1 200 mm - v závislosti od veľkosti zaťaženia, ktoré musí od stavby prenášať do základovej pôdy). Výhodou železobetónovej základovej dosky je rovnomerné namáhanie základovej pôdy. V niektorých prípadoch si však v porovnaní so základovými pásmi vyžaduje väčšiu spotrebu betónu a oceľovej výstuže.
V ostatnom období siahajú projektanti a zhotovitelia po progresívnych železobetónových doskách. Základová konštrukcia sa pri tomto type dosky zhotovuje v nízkej hĺbke pod terénom, teda v zamŕzajúcej hĺbke. Toto riešenie je preto vhodné pre vykurované nepodpivničené domy s nízkym zaťažením a predpokladá únosnú základovú pôdu.
Aby sa mohlo realizovať založenie v zamŕzajúcej hĺbke, je potrebné zabezpečiť dostatočnú tepelnú ochranu základovej konštrukcie. Vhodným riešením je zhotovenie štrkovej vrstvy z drveného kameniva v kombinácii s geotextíliou a geomrežou. Pri zeminách s väčšou odolnosťou proti premŕzaniu sa odporúča na vonkajší povrch základu umiestniť zvislú tepelnú izoláciu alebo vytvoriť vonkajší tepelnoizolačný chodník po obvode budovy napr.
Zaujímavým variantom samonosnej základovej dosky pre domy v ultranízkoenergetickom štandardne a domy s takmer nulovou potrebou energie je základová doska zateplená špeciálnymi tepelnoizolačnými tvárnicami s obsahom grafitu a vysokou pevnosťou. Tvárnice sa skladajú pomocou zámkového systému, vďaka čomu vytvárajú tesný spoj a minimalizujú tepelné mosty.
Okrem tepelnoizolačnej funkcie plnia aj funkciu debnenia. Po celej výške ich možno zalievať vodotesným betónom, ktorý zabraňuje prestupu vlhkosti. Na základovej doske zhotovenej z vodotesného betónu tak nie je potrebné realizovať vrstvu hydroizolácie. Systém je vhodný aj na svojpomocné zhotovenie.
Máte pozemok, na ktorom ste sa rozhodli POSTAVIŤ DOM. Jeho kvalita závisí od vybudovania DOBRÝCH ZÁKLADOV. Zabezpečia mu dostatočnú STABILITU a pevnosť.
Šírka základu (v našom prípade 70 cm) je väčšia ako šírka múrov. Na základové pásy z prostého betónu sa používa trieda betónu B15.
Základovú škáru nevibrujte, nespevňujte. Čo najrýchlejšie po vyhĺbení základov treba začať so spodnou stavbou. Pozor na odvádzanie dažďovej vody!
Geologický posudok nebudete potrebovať, ak máte k dispozícii posudok susedného pozemku alebo lokality, ale to len v prípade, že v danej lokalite sa nevyskytli nijaké anomálie. Ponúka zameranie a vytýčenie pozemku. Vypracuje presný geometrický plán - polohopis. Ak je pozemok výškovo členitý, bude potrebný aj výškopis.
Vykonáva sa na základe projektovej dokumentácie. Pri bežnom type rodinného domu postačí prieskum s kopanými sondami. Ak sa ide do väčších hĺbok (suterén alebo hĺbkový vrt na tepelné čerpadlo, studňa), je nutná vŕtaná sonda, čo vplýva na cenu geologického posudku.
Pred návrhom stavby si zvyčajne vyžiada geologický posudok a na jeho základe vypracuje najvhodnejší spôsob zakladania stavby. Základy nesú veľkú váhu. Aby sa nezabárali do podkladu, sú spravidla širšie ako múry, ktoré sa základoch stavajú.
Najčastejšie sa pri výstavbe rodinných domov používajú základové pásy (betónové, železobetónové), prípadne základová doska, výnimočne aj pilóty, v suteréne s vysokou hladinou spodnej vody tzv.
Medzi zemné práce patrí najmä skrývka (odhrnutie) ornice v hrúbke 20 až 30 cm a výkopy základových konštrukcií. Základy sa robia do nezámrznej hĺbky, na Slovensku je to väčšinou 80 až 130 cm. Je dôležité dodržať navrhnutú hĺbku založenia. Plytké a nerovnomerné založenie je častým zdrojom prasklín. Geológ musí vyhodnotiť základovú škáru (dno výkopu).
Zhotovuje sa po dokončení základových pásov. Je to vodorovná betónová doska spájajúca základové pásy, prvá vrstva podlahy. Zhotovuje sa s výstužou z oceľovej kari siete. Spravidla sa podsypáva štrkom.
Dôležité je presne dodržať predpísané sklony horizontálnych rozvodov a preveriť ich nivelačným prístrojom. Ležaté rozvody zasypeme pieskom a štrkom. Na celú plochu vysypanú štrkom položíme kari siete a zalejeme vrstvou betónu B20. Naliaty betón zhutňujeme a hornú vrstvu hladíme.
Pozor ale na kvalitu výslednej betonáže. Povrch by mal byť rovný a hladký kvôli bezproblémovému vyhotoveniu vodorovnej hydroizolácie. Podceneným problémom je odkanalizovanie dažďovej vody z pozemku. Dažďová voda môže podmáčať základy.
Z dažďového zvodu je najlepšie vodu odviesť ďaleko odkvapovou rúrou. Jednoduché a lacné riešenie. Voda do nižšie položenej šachty stečie a vsiakne do zeme. Predpokladom je nasiakavá zemina. Namiesto vsakovania v nej vodu zachytíme a môžeme ju ešte využiť na polievanie záhrady. Niekedy však vody môže byť priveľa. Kam potom s ňou?
Najmenej problémové riešenie, ak je k dispozícii.
Aj keď sú podporné alebo oporné múry menšou stavbou, nie sú o nič menej náročné ako väčšie stavby, pretože okrem ochrannej funkcie majú aj estetickú funkciu. Pred položením základov, teda pred začiatkom stavby, sa odporúča vykonať presný rozbor terénu a statické výpočty.
Pri stavbe podporných a oporných múrov je dôležité zabezpečiť správne spojenie výstuže v mieste spojenia základu a samotného múra. Zároveň je dôležitá aj správna drenáž, aby voda nezostávala medzi múrom a zemou.
Rovnako dôležité je podrobné zváženie celej situácie a všetkých charakteristík stavby, v skutočnosti treba mať rozpracovaný presný plán. Pri plánovaní a stavbe je preto potrebné zohľadniť množstvo faktorov, napríklad tlak pôdy na podporný alebo oporný múr, rozmery základov, vhodný výber výstuže a nakoniec kvalitnú betónovú zmes.
Pásové alebo iné vhodné základy pre konkrétny múr sú ešte dôležitejšie, ak chcete zabezpečiť stabilitu konštrukcie pri zaťažení terénom. Pri príprave je najskôr potrebné vykopať stavebnú jamu pre základy, na ktorej dno sa nasype určitý druh materiálu, čím sa vytvorí podsyp.
Podsyp musí byť z mrazuvzdorného materiálu a vhodných frakcií. Hrúbka podsypu je v priemere od 10 do 20 cm, v niektorých prípadoch aj viac, v závislosti od rozmerov múrov. Po príprave a vyrovnaní podsypu sa betónuje základ, ktorý sa v prípade potreby vystuží.
Šírka a hĺbka základov podporných a oporných múrov určuje sa podľa vykonaných meraní, ale aj všeobecne prijatých noriem pre stavbu pásových základov. Šírka by mala byť medzi 50 cm - 70 cm a hĺbka závisí od bodu (hĺbky) zamrznutia pôdy; zvyčajne sa berie hĺbka 80 cm - 100 cm.
Na vyhotovenie betónových pásových základov treba použiť drevené debnenie. Stavba betónových základov bez debnenia sa v žiadnom prípade neodporúča pre vyhotovenie podporných a oporných múrov.
Niektorí zhotovitelia (vykonávatelia prác) jednoducho nepoužijú drevené debnenie a betón vylejú priamo do stavebnej jamy, čo sa v žiadnom prípade neodporúča. Debnenie predstavuje ďalšie náklady a ďalšie práce, ktorým by sa mnohí radšej vyhli, ale bez dobrého debnenia nebude celá stavba kvalitná, trvanlivá alebo bezpečná.
V závislosti od typu terénu a ďalších faktorov je niekedy potrebné zabudovať výstuž, ktorá betónu umožní odolávať namáhaniu ťahom, čo zvyšuje stabilitu celej konštrukcie.
Ak je to potrebné, pred nalievaním betónovej zmesi sa do debnenia vloží výstuž, ktorá umožní odolávať namáhaniu ťahom, čím je celá konštrukcia stabilnejšia a odolnejšia. Správne vystuženie pre podporné a oporné múry vyžaduje zručnosti, znalosti a skúsenosti. Preto by celá práca mala byť ponechaná na profesionálov.
Pokládka drenážneho potrubia alebo skrátene drenáže je veľmi dôležitým, ale často zanedbávaným konštrukčným prvkom každého podporného alebo oporného múru. Ak chcete, aby podporný alebo oporný múr, ktorý staviate, slúžil svojmu účelu dlhodobo a kvalitne, nesmie chýbať drenáž a debnenie.
Keď prší, dodatočne sa zvyšuje tlak pôdy na múr. Preto podporný alebo oporný múr, navrhnutý pre normálne podmienky, môže byť o niečo väčší, aby vydržal extrémne zaťaženie. Ale to nie je všetko. Dôležité sú tiež drenážne potrubia a otvory v podpornom alebo opornom múre, ktoré umožňujú odtok vody, ktorá sa hromadí za podporným alebo oporným múrom.
Otvory musia byť umiestnené v určitej vzdialenosti. Dobrá drenáž sa najľahšie urobí ponechaním odtokového otvoru; pri vyhotovení betónového podporného alebo oporného múru sa však do debnenia zasunú priečne plastové rúry a jednoducho sa zalejú betónom.
Opäť vidíme, prečo je dobré debnenie také dôležité a prečo ho v žiadnom prípade netreba vynechávať. Týmto spôsobom sa vykonáva ničím nerušený prietok vody zozadu do prednej časti múra, a súčasne sa výrazne znižuje tlak vody na múr. V každom prípade musí byť pozdĺž zadnej časti podporného alebo oporného múru nasypaná drenážna vrstva, kde sa voda zhromažďuje a vyteká cez otvory.
Okrem nákladov na materiál a prácu, ak je podporný alebo oporný múr vyšší ako 1,5 m, bude potrebné stavebné povolenie. To samozrejme zvýši vaše náklady. Čím vyšší je oporný múr, tým masívnejšie musia byť základy. Okrem toho cenu môže zvýšiť ťažký alebo neprístupný terén. Orientačná cena zhotovenia spolu s vyhotovením základov, debnením a drenážnou rúrou sa pohybuje medzi 120 až 150 EUR/m2.
Materiály potrebné pre rekonštrukciu základových pásov
- Základový pás, betón triedy min.
- Vodorovná podkladová doska, betón triedy min.
- Debniace betónové tvárnice: napr. Premac Debniaca tvárnica, šírka: min.
- Netkaná geotextília: napr.
Postup práce
- Na mieste budúcich základov sa odhrnie ornica v hrúbke 200 až 300 mm.
- Na dno výkopu sa nanesie vrstva drveného kameniva s frakciou 16/32 v hrúbke 100 až 150 mm.
- V súlade s projektovou dokumentáciou sa uloží uzemňovacia pásovina, časti kanalizačných potrubí a vodovodných chráničiek. Na rohoch stavby sa vyvedie uzemňovacia guľatina.
- Výkopy základovej konštrukcie sa zalejú betónom triedy min. C 12/15.
- Vrchná vybetónovaná časť základových pásov sa vyrovná pomocou 2 m hliníkovej laty a vodováhy.
Izolácia základov tekutým hydroizolačným náterom elastotet
tags: #zakladove #pasy #rekonstrukcia